|
== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* ''[[Juraj Palkovič (1763{{--}}1835)|Juraj Palkovič]] (*24.4. [[1763]] - † 21.1.[[1835]]), [[rímskokatolícky kňaz]], prekladateľ preložil [[Biblia|Bibliu]] do [[Bernolákovčina|bernolákovskej slovenčiny]].''
* ''[[Cyril Guniš|Cyril Marián Guniš]] (* '''*10.04.[[1901]] - †2† 4.08.[[1974 Nitra]]),''' rímskokatolícky kňaz, [[jazykovedec]], [[pedagóg]].<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.</ref> zakladajúci člen Matice Slovenskej, patriaci medzi prvých šíriteľov talianskej kultúry na Slovensku - autor učebnice taliančiny La lingua italiana (v spolupráci s talianskym slavistom Leonem Pacinim), ktorú doplnil konverzačnou príručkou Talianske rozhovory (Trenčín 1945), taliansko-slovenského slovníka (rukopis); redaktor saleziánskeho mesačníka Don Bosco, literárny prispievateľ do Duchovného pastiera, neskôr do Elánu, prekladateľ niekoľkých duchovných piesní z poľštiny do slovenčiny. Vydal divadelnú hru Ďurko povstalec (Šaštín 1929).''
*'''''Bedrich (Fridrich Rudolf) Tománek (*16.04.1901 - † 01.07.1991 Trenčín),''' učiteľ, organista, zakladateľ spevokolu, obecný kronikár (1933-1939). Mal podstatnú zásluhu na kultúrno-spoločenskom a duchovnom rozvoji obce: Divadelné predstavenia na Dni matiek a počas vianočných sviatkov, Stromkové slávnosti s vedením mládeže, ale aj dospelých k úcte k prírode s výsadbou stromov, ktoré stoja do dnes. Venoval sa včelstvu, k čomu viedol aj občanov (vysádzal špeciálny druh agáta). Je tretím obyvateľom z Veľkých Chlievan, ktorí v čase 1. Československej republiky získali vyššie vzdelanie (Učiteľský ústav v Modre 1916-1920). V obci pôsobil v rokoch 1926 – 1938.''
*'''''Jožko Pihík (*30.04.1890 - †21.06.1956 Bratislava),''' primáš, hudobný skladateľ a textár, významný interpret a propagátor slovenskej ľudovej hudby. Už ako 10 ročný robil pomocného primáša v cigánskej kapele. Bol spoluzakladateľom Spolku hudobníkov Bratislavy , v r. 1927 šéf SND Oskar Nedbal ho ocenil zlatou medailou. Bol spoluzakladateľ a prvý predseda Zväzu hudobníkov Slovenska. V r. 1935 získal 1. miesto v súťaži ľudových súborov. Spolupracoval s rozhlasom (Rádiojurnál) v priamych prenosoch hudby z bratislavských kaviarní. Na celoštátnej súťaži v Prahe (po r. 1945) dirigoval spojené cigánske kapely cca 200 členov. Autor viac ako 60-tich piesní, v ktorých pracuje s ľudovým motívom na pôde tanečnej hudby (napr. Carmen, Cigánove husle, Dínom dánom, Ja som šuhaj, Srdiečko ti z lásky dám Tancuj milá, Tulipán, Vieročka). Z jeho piesní naspieval aj slávny operný spevák Dr. Janko Blaho. ''
*'''''Mgr. Ferdinand Guniš (* 27.04.1919 - †10.07.2003 Považská Bystrica), ''' spisovateľ, publicista, redaktor, pedagóg a propagátor matičného života Matice Slovenskej - pseudonymy: FRG, f.g., Svätopluk G. Dereškov a Vlastislav. Literárne začal tvoriť už ako študent. Svoje prózy publikoval v časopisoch Plameň, Rozvoj, Študentský časopis, Slovenský ľud, Nová mládež a Akademik, niekoľko noviel uverejnil aj v Slovenských pohľadoch, Slovenskej lige, Zborníku najmladších slovenských autorov, v almanachu Od Zobora, Žijeme, Jas a v časopise Ozvena. Láska k rodnej hrudi, k žene a vlasti je námetom jeho zbierky noviel Cvendžiace túžby (r.1942). Literárne ocenenia získal za historickú povesť Matka a prózu Vykúpenie. Pri príležitosti 230. výročia narodenia rodáka Juraja Palkoviča bol spoluautorom a redaktorom zborníka Juraj Palkovič (r. 1993). Ďalej vydal zbierku noviel Priepasť (r. 1997), Ako život krásna (1997); historickú povesť Pustovník František (r. 1998); Dotyky s múzou (r. 2002). V rokoch 1969 –1972 založil a redigoval časopis Ozvena'''.''' 4. septembra 1999 bolo mu udelené čestné občianstvo obce Veľké Chlievany za osobný prínos k rozvoju kultúry svojou spisovateľskou činnosťou a za dlhoročnú pedagogickú, organizačnú, matičnú a publikačnú činnosť.''
*'''''MVDr. Vojtech Lisák (* 27.06.1923 - † 06.01.1990 Topoľčany)''' pôsobil ako okresný veterinárny epizootológ. S celým tímom spolupracovníkov venoval boju proti tuberkulóze hospodárskych zvierat, za ktorý mu bolo udelené štátne vyznamenanie. Bol vedeckým ašpirantom internej kliniky Vysokej školy veterinárnej v Košiciach, odbor choroby hydiny. Pri príležitosti 50. narodenín mu v roku 1973 Vysoká škola veterinárna v Košiciach udelila za zásluhy o dobré meno slovenského veterinárneho lekárstva striebornú medailu prof. Dr. Pavla Adámiho. Výsledky svojej odbornej činnosti, rôzne charakteristiky chorôb zvierat a profylaxie, recenzie diel a stanoviská k veterinárnej problematike publikoval v časopisoch Veterinárstvo a Chov hospodárskych zvierat. Okrem publikovania v časopisoch bol aj hlavným redaktorom v piatich samostatných publikáciách: Za zdravie zvierat (r. 1967), Juraj Palkovič – mecén slovenskej literatúry (r. 1968), 20 rokov socialistického veterinárstva (1971), Prof. MVDr. K. J. Fried: Slovenské veterinárne knižné publikácie (1971) a Prof. MVDr. K. J. Fried: Knižné publikácie slovenských veterinárnych lekárov (1973). Vojtech Lisák sa pokúšal aj o básnickú tvorbu už počas štúdia na gymnáziu v Trenčíne. Svoje básne uverejňoval v časopise Plameň, almanachu stredoškolského študentstva Žijeme...(Nitra, 1970) a v zborníku prác nitrianskych autorov Od Zobora (1943). Používal aj pseudonymy: Belo L. Limbora a Marián Limbora. Ako básnik otváral svoje srdce citlivého lyrika, vyznávajúc svoju lásku k miestam svojich spomienok na mladosť, lásku a na rodnú hrudu. ''
== ''Referencie'' ==
{{Referencie}}
|
