Miklós Horthy: Rozdiel medzi revíziami

 

=== Medzivojnové obdobie ===

 

V novembri [[1918]] zaniklo [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]], [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie – [[Burgenland]]  k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]].

 

Po odchode rumunskej armády z Budapešti [[14. november|14. novembra]] [[1919]] vstúpil do mesta triumfálne Horthy a jeho Národná armáda. Táto udalosť sa v mytologizovanej forme stala jedným z pilierov neskoršieho horthyovského režimu. Vodca národa prišiel na bielom koni a na čele svojich hrdinských vojakov oslobodil hlavné mesto spod boľševického jarma.<ref name=":0" /> Rumunská armáda na základe pokynov [[Trojdohoda|Trojdohody]] opustila definitívne Maďarsko [[25. február]]a [[1920]]. Národnú armádu väčšinou sprevádzal s Horthyho tichým súhlasom "[[Biely teror (Maďarsko)|biely teror]]" (opak [[Červený teror (Maďarsko)|červeného teroru]] komunistov), ktorého obeťou sa okrem komunistov stávali aj nevinní ľudia, ktorí s republikou rád nemali nič spoločné vrátane mnohých Židov.<ref name=":0" />  Odhaduje sa, že do roku 1921 bolo zavraždených cca 30 000 nevinných ľudí.<!-- https://sk.wikipedia.org/wiki/Biely_teror_(Ma%C4%8Farsko) --> Dôsledkom bojov boli aj zlé vzťahy s väčšinou susedných štátov, čo viedlo neskôr k tomu, že 14. augusta 1920 Česko-Slovensko a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] podpísalo vojenskú obrannú zmluvu ([[Malá dohoda]]), ktorá boli orientovaná proti Maďarsku a ku ktorej sa neskôr pridalo aj Rumunsko.

1. marca [[1920]] obnovilo maďarské národné zhromaždenie, v ktorom mali výraznú prevahu konzervatívne sily monarchiu s názvom [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo). Rozhodli sa však nepovolať posledného rakúskeho cisára [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola I.]] (ktorý bol zároveň posledný český kráľ Karol III. a posledný uhorský kráľ Karol IV.), ktorý by mal inak na uhorskú korunu nárok. Miesto neho bol admirál vo výslužbe a vojnový hrdina Horthy vyhlásený za tzv. [[Regent|Regenta]] Maďarska, pričom sa stal hlavou štátu na neobmedzenú dobu. V marci a v októbri [[1921]] sa síce Karol I. pokúsil znovuzískať uhorský trón (prvýkrát formou presvedčovania, druhýkrát aj ozbrojenou silou), oba pokusy však Horthy prekazil (pri druhom porazil pri Budapešti armádu, ktorú si Karol požičal v [[Šopron|Šoproni]] od plukovníka Antona Lehára) a koncom roku (6. decembra) nakoniec [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] oficiálne zákonom detronizoval. Karol I. bol prinútený odísť do exilu na ostrov [[Madeira]] a Horthy zostal regentom nasledujúcich 24 rokov, kedy vládol maďarskému „kráľovstvu bez kráľa“.

 

V roku 1930 ... --> v roku [[1930]] v Maďarsku, napriek zmenám hraníc, podľa oficiálnych údajov žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich). Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov a [[maďarizácia]] (už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon o počte židovských študentov - numerus clausus<!-- Kuno von Klebelsberg (minister vnútra a minister kultúry) obviňoval celé maďarského židovstva za buržoázne liberálno - komunistické revolúcie a vlády z rokov 1918 a 1919 za straty území Trianonovou zmluvou. V dramatickom výbuchu v roku 1924 žiadal Židov, aby vrátili Veľké Maďarsko a sľubovali im výmenou za zrušenie numerus clausus, prvý krát zavedený v 20. storočí v Európe na začiatku 20. rokov 20. storočia Zdroj: Kovács M. Mária. 2012. Törvénytől sújtva. A numerus clausus Magyarországon, 1920-1945. Budapest: Napvilág (preklad https://en.wikipedia.org/wiki/Kuno_von_Klebelsberg) -->).

[[Súbor:Kassa, 1938. november 10-11 (4).tif|náhľad|Text na zadnej strane pohľadnice: Košice 1938 - Maďarská armáda prevzala Košice 10. novembra uprostred ovácií obyvateľstva]]