Hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Pridaný 1 bajt ,  pred 1 rokom
chýba zhrnutie úprav
Značka: vrátenie
'''Hviezda''' alebo zastarano '''stálica''' je [[plazma (fyzika)|plazmové]] ([[plyn]]né), približne [[guľa (matematika)|guľovité]] teleso vo [[vesmír]]e, ktoré má vlastný zdroj viditeľného [[žiarenie|žiarenia]], drží ho pokope jeho vlastná [[gravitácia]] a má [[hmotnosť]] 0,08 až 300 [[hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]]. Vo hviezdach je sústredená väčšina viditeľnej [[hmota (fyzika)|hmoty]] [[vesmír]]u. Najbližšou hviezdou k Zemi je [[Slnko]], ktoré je zdrojom väčšiny energie našej planéty. Pri vhodných [[atmosféra Zeme|atmosférických]] podmienkach sú v [[noc]]i zo Zeme viditeľné aj iné hviezdy. Kvôli obrovským vzdialenostiam vyzerajú ako množstvo nehybných, viac či menej blikajúcich svetelných bodov.
 
Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako [[planéta]], [[kométa]] atď. okrem [[Mesiac]]a. V užšomužašom [[astronómia|astronomickom]] význame sú hviezdy len tie kozmické guľovité objekty, ktoré vyžarujú viditeľné žiarenie. Počas veľkej časti svojej existencie prenesene nazývanej "život hviezdy" je zdrojom tohto žiarenia [[termonukleárna fúzia]] [[vodík]]a na [[hélium]] v jadre hviezdy. Tá uvoľňuje energiu, ktorá prechádza vnútrom hviezdy a je vyžiarená do vonkajšieho priestoru. Potom, ako hviezda vyčerpá zásoby vodíka, vznikajú vo hviezde [[chemický prvok|chemické prvky]] ťažšie ako hélium. Pred koncom života môžu hviezdy obsahovať aj [[Degenerovaný plyn|degenerovanú hmotu]]. Astronómovia zisťujú [[hmotnosť]], vek, [[metalicita|metalicitu]] (chemické zloženie) a mnohé ďalšie vlastnosti hviezd pomocou pozorovania [[pohyb]]u hviezdy vesmírom, [[svietivosť (astronómia)|svietivosti]] a analýzou jej žiarenia. Graf porovnávajúci teplotu hviezd s ich svietivosťou, známy ako [[Hertzsprungov-Russellov diagram]], umožňuje zistiť vek a stav vývoja hviezdy.
 
Hviezda začína ako [[gravitačný kolaps (astronómia)|kolabujúci]] mrak materiálu zložený hlavne z vodíka, hélia a stopových množstiev ťažších prvkov. Hneď ako dosiahne jadro hviezdy dostatočnú [[hustota (objemová hmotnosť)|hustotu]], vodík sa začne nukleárnou fúziou premieňať na hélium a vyžarovať energiu.<ref name="sunshine">{{cite web
Anonymný používateľ