|
== História ==
Korene teórie chaosu je možné datovať k roku 1900, v štúdiách [[Henri Poincaré]]ho o problémuprobléme pohybpohybu 3 objektov so vzájomnou gravitačnou silou, − tzv. [[Problém troch telies|problému troch telies]]
− Poincaré objavil, že môžu existovať orbity, ktoré sú neperiodické, a ktoré nie sú ani neustále vzrastajúce ani sa neblížia k pevnému bodu.
Neskoršie štúdie, tiež na tématému nelineárnych [[diferenciálne rovnice|diferenciálnych rovníc]] boli realizovanérealizoval [[George David Birkhoff|G.D. BirkhoffomBirkhoff]], [[Andrej Nikolajevič Kolmogorov|A.N. KolmogorovomKolmogorov]], [[Mary Lucy Cartwright|M.L. CartwrightovouCartwright]], [[John Edensor Littlewood|J.E. LittlewoodomLittlewood]], a [[Stephen Smale|Stephenem Smalom]].
Okrem Smaleho, ktorý snáď ako prvý čistý matematik študoval nelineárnu dynamiku, boli všetky tieto štúdie priamo inšpirované fyzikou: problém troch telies v prípade Birkhoffa, turbulencie a astronomické problémy v prípade KomogorovaKolmogorova a rádiová technikarádiotechnika v prípade CartwrightovejCartwright a Littlewooda.
Napriek tomu, že chaotický pohyb planét nebol pozorovaný, experimentátori narazili na turbulenciu v pohybe kvapalín a neperiodické kmity v rádiových obvodoch, bez podpory teórie, ktorá by vysvetlila ich pozorovania.
Teória chaosu rýchlo postupovala vpred pov druhej polovici minulého storočia, kedy sa staloniektorým prevedcom niektorýchuž vedcovbolo zrejmé, že lineárne teórie, prevažujúce teórie systémov v tomto období, proste nemôžu vysvetliť pozorované chovanie v určitých experimentoch, ako sú [[logistická mapa|logistické mapy]]. Hlavným katalyzátorom vývoja teórie chaosu bol elektronický [[počítač]]. Väčšina matematických teórií chaosu zahrnujeobsahuje jednoduché opakované [[iterácia|iterácie]], ktorých vývojrozvoj je nepraktické skúšať ručne. Počítače výskum takýchto systémov veľmi uľahčujú. Jeden z prvých elektronických počítačov [[ENIAC]], bol použitý kuna štúdiuštúdium jednoduchých modelov predpovedí počasia.
Jedným z prvých pionierov tejto teórie bol [[Edward Lorenz]]. Jeho záujem o chaos vznikol náhodne počas jeho práce na predpovedípredpovedi počasia v roku [[1961]]. Lorenz použil [[počítač]] [[Royal McBee]] [[LPG-30]] kna výpočtuvýpočet svojho modelu simulujúceho počasie. Chcel vidieť opäť svoju sekvenciu a aby ušetril čas, začal simulovať zo stredu. Mal totiž vytlačené dáta z minulej simulácie a tak ich zadal ako vstupné dáta do svojho modelu.
KNa jeho prekvapeniuprekvapenie bolo predpovedané počasie úplne iné, než na jeho pôvodnom modelymodeli. Lorenz skúmal, prečo tomu tak je, a príčinu objavil vo svojej zostave. Zostava zaokrúhľovala premenné na 3 desatinné miesta, zatiaľ čo počítač pracoval s 5 desatinnými miestami. Tento rozdiel je malý a nemal by mať prakticky vplyv na riešenie. Ale Lorenz objavil, že malé zmeny v počiatočných podmienkach vedú k veľkým zmenám na výstupuvýstupe z dlhodobého hľadiska.
Pojem '''chaos''' v zmysle, akov jeakom používanýsa používa v matematike, bol vytvorený aplikovaným matematikomvytvoril [[James A. Yorke|JamesemJames A.YorkomYork]], ktorý sa venoval aplikovanej matematike.
[[Moorov zákon]] a dostupnosť lacnejších počítačov rozšírila možnosť skúmania teórie chaosu. V súčasnej dobe pokračuje veľmi aktívne skúmanie tejto teórie.
| 