Morócovci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridal som novy obrazok
d pridal som novy obrazok a upravil text
Riadok 1:
{{Infobox dynastia|Meno=Morócovci (Móroczovci)|Nástup dynastie na trón=|Národnosť=uhorská|Súčasná hlava dynastie=|Rok zániku dynastie=rod nevymrel|Posledná hlava dynastie=|Posledný panovník=|Zosadenie dynastie z trónu=|Rok založenia dynastie=doložený šľachtický stav [[13. storočie]]|Erb=Móroczovci.png|Mýtický zakladateľ=Mauritius (Móric)|Zakladateľ=prvý doložený šľachtic Ján Moroch (Mórocz) de Karcha|Tituly=[[podmaršál]], [[generálmajor]], [[dôstojník]], [[podžupan]], [[krajinský podsudca]], [[kapitán]], [[major]], [[podplukovník]], [[zemepán]]
* [[predialista]]
* [[kurialista]]
* [[armalista]]
* [[zeman]]
* [[rytier]]
Řádek 8 ⟶ 10:
* [[kráľovský komisár]]|Materská dynastia=|Krajina=[[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]]|Popis erbu=erb rodu Morócovcov|Vetvy dynastie=Moróc (Mórocz) de Martos|Patrónsky rod=[[Esterháziovci]]}}
 
'''Morócovci ''' (staršie resp. pre obdobie po zániku Uhorska ''Móroczovci, pred rokom 1850 Móróczovci'', [[Maďarčina|maď.]] ''Mórocz,'' [[Nemčina|nem.]] ''Mórotz alebo Morocz'') sú starý šľachtický rod pochádzajúci zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] z oblasti [[Kostolné Kračany|Kračian]].
 
== Dejiny rodu Morócovcov ==
Prapredkom Morócovcov je osoba menom „''Mauritius''“ (Móric). Veľa sa o tejto osobeňom nevie, ale zrejme patril k starému kmeňu Osl, ktorý sa koncom [[12. storočie|12. storočia]] rozčlenil na niekoľko vetiev (Móric „frater meus” (1228–1230) – Móroc ág). Písomná zmienka z roku 1291 hovorí, že Ján z Kračian syn Mórica sa stal [[Nobilita|nobilitovaným]] cirkevným [[Šľachta|šľachticom]] ([[Predialista|predialistom]]) [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Karcsay család.|url=https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Nagyivan-nagy-ivan-magyarorszag-csaladai-1/hatodik-kotet-4391/karcsay-csalad-4672/|dátum vydania=|dátum prístupu=19.11.2020|vydavateľ=}}</ref> Išlo o vojenskú šľachtu, ktorá dostala určitú dedičnú pôdu, ale v prípade potreby museli ísť do [[Bandérium|bandéria]], ktoré sformoval veľmož, pod ktorého patrili (v tomto prípade išlo o ostrihomského arcibuskupa, ktorý sa tiež radil medzi veľmožov) a bojovať pod jeho zástavou. Ján z Kračian spomínaný ako „János Moroch (Mórocz) de Karcsa“ musel byť významný a rešpektovaný jedinec, kedže bola po ňom pomenovaná [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]] resp. sídlisko (Mórocz-karcsa, dnešné Moravské Kračany, okres [[Dunajská Streda]]). Táto osada patrila k panstvu [[Bratislava|Prešporok]] (dnešná [[Bratislava]]) a neskôr bola majetkom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomskej]] [[Arcidiecéza|arcidiecézy]]. Osada bola jednou z dvanástich osád, ktorá patrila ku klanu Karcsa (staromaďarský kmeň). Najstaršia písomná správa z roku [[1215]] hovorí o hradčanoch Prešporského hradu z osady Móroczkarcsa (história obce siaha až do čias [[Arpád|Arpádovského]] [[Uhorsko|Uhorska]]), ktorí boli vyňatí spod právomoci hradu a zo stavu hradčanov povýšení medzi [[Jobagión|jobagiónov]] ostrihomského arcibuskupa s platnosťou aj na potomkov (daná listina je uložená v archíve v Ostrihome).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Štulrajterová|meno=Katarína|titul=Najstaršie rody na Slovensku|url=http://forumhistoriae.sk/documents/10180/71901/najstarsie_rody.pdf|dátum vydania=1993|dátum prístupu=23.7.2020|vydavateľ=Slovenská genealogická-heraldická spoločnosť pri Matici Slovenskej}}</ref> O rodinných príslušníkoch sa zmieňuje listina v roku 1394 v podobe: „''filius Ladislai de Moroz Janos Karcha''“. Príslušníci rodiny sú opäť spomínaní v listine zo 7. marca 1396 v podobe: „''Dominicus filius Ladislai de Moroch Janos Karcha''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Karcsák|url=https://www.wikiwand.com/hu/Karcs%C3%A1k|dátum vydania=|dátum prístupu=19.11.2020|vydavateľ=}}</ref>
 
Neskôr nachádzame príslušníkov rodu v osade Beketfalva (dnešné [[Holice (okres Dunajská Streda)|Holice]], Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a privilegovanej Holickej stolici. Obyvatelia tejto stolice mali na základe kráľovského nariadenia isté kolektívne, samosprávne hospodárske a súdne privilégiá a považovali sa za priamych poddaných kráľa. Morócovci zrejme patrili k drobnej kuriálnej šľachte tejto stolice (živila sa prevažne [[HospodáreniePoľnohospodárstvo|hospodárenímpoľnohospodárstvom]]), ktorej členovia slúžili u popredných šľachticov. a zaZa svoje služby dostali do zálohy Beczketházu, pustú usadlosť pri Beketfalve ([[1563]]), ako aj ďalšie menšie nehnuteľnosti v okolí. Jej príslušníci získali vyššie vzdelanie a Anton sa priženil do šľachtickej rodiny Bessenyey z [[Galanta|Galanty]] (okolo roku [[1565]]). Zmienka o rodine z roku [[1549]], v ktorej sa spomína „''providus Georgius Morocz colonus regiae maiestatis in possesione Bekethfalwa''“.<ref name="Federmayer" />
 
O začlenenie Morócovcov medzi armálestickú (šľachta s erbom) uhorskú [[Šľachta|šľachtu]] sa zaslúžil [[Anton Moróc]] a jeho otec Peter Moróc, ktorým za verné služby svojmu zemepánovi a prešporskému županovi Mikulášovi Salmovi (ríšsky šľachtic) bol v roku [[1572]] vo [[Viedeň|Viedni]], cisárom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom II.]] udelený erb (rod bol posunutý do významnejšieho postavenia, zrejme išlo len o obnovenie už existujúceho historického erbu Morócovcov, ktorý sa používal už predtým, doložený v roku 1531 v obci [[Kővágóörs|Kővágóörsi]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=A Szilvágyiak családi kapcsolatai|url=http://szilvagyi.atwebpages.com/cskapcsolatok.html|dátum vydania=|dátum prístupu=19.11.2020|vydavateľ=}}</ref> Morócovci následne získali [[Kúria (sídlo šľachty)|kúriu]] v Beketfalve a ešte druhú šľachtickú kúriu v blízkej osade Bodófalva. Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a k priezvisku si pridal [[prídomok]] „''de Beketfalva''“. [[Anton Moróc]] sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor [[František Esterházi (16. storočie)|František Esterházy]], spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov [[16. storočie|16. storočia]]. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovho syna Wolfganga.<ref>{{Citácia knihy
Řádek 46 ⟶ 48:
| issn = 2571-0621
}}</ref>
 
[[Súbor:Farkas morocz.jpg|náhľad|Wolfgang Moróc (Mórocz) - vicepalatín Uhorska]]
K spoločenskému vzostupu Morócovcov prispelo okrem lojality k Habsburskej monarchii, [[Katolicizmus|katolíckej]] viery (nie všetci Morócovci sa však hlásili ku katolíkom, mnohí boli stále [[Protestantizmus|protestanti]]) aj príbuzenské prepojenie na významný rod [[Esterháziovci|Esterházi]]. Esterháziovci boli patrónskym rodom Morócovcov. Anton Moróc sa oženil so šľachtickou dcérou Annou Bessenyey z [[Galanta|Galanty]], ktorá bola sestrou Heleny Bessenyey z Galanty, ktorej manželom bol [[Benedikt Esterházi]] (neskôr Esterházy), otec [[František Esterházi (16. storočie)|Františka Esterháziho]] a dedo [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Esterháziho]]. V druhej polovici 17. storočia sa Alžbeta Morócová vydala za baróna Alexandra Esterháziho z Galanty a zo [[Zvolen]]a. Od [[18. storočie|18. storočia]] sa už Morócovci nepresadzovali v oblasti celouhorskej politiky a začali sa venovať vojenskej službe. Viacerí boli vo vojenskom remesle veľmi úspešní - napr. Štefan († 1747) bol [[Husár|husársky]] kapitán a neskôr radca Uhorskej miestodržiteľskej rady, Jozef († 1769), kapitán Bratislavského hradu, či Karol († 1790), husársky major.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kerekes|meno=József|titul=A Beketfalvi Mórocz-család története|url=https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Turul-turul-1883-1950-1/1931-164E5/1931-14-164E6/tarca-16783/szakirodalom-16789/ifj-kerekes-jozsef-a-beketfalvi-morocz-csalad-tortenete-az-esterhazy-es-szechenyi-csaladok-anyai-osei-kulonlenyomat-a-historia-1931-evi-12-f-16791/|dátum vydania=1931|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Za osobitnú zmienku stojí [[Imrich Moróc|Imrich]] († 1758), ktorý sa v nemeckých historických zdrojoch spomína ako barón „Emmerich von Morocz“.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Millar
| meno = Simon
Řádek 63 ⟶ 65:
}}</ref> Imrich bol majiteľom husárskeho pluku (v 18. storočí mali vlastné pluky len tí najvýznamnejší [[Veľmož|magnáti]]) a preslávil sa v bitke pri [[Kolín]]e (1757), ako jeden z podmaršálov husárskej divízie (podmaršálom druhej divízie bol gróf [[Andrej Hadik|Hadik]]). Viacerí Morócovci sa objavujú v [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župe]] ako členovia povestného komárňanského [[Bandérium|bandéria]], ktoré sa preslávilo počas tureckých vojen (Morócovci sú spomínaní ako jeden zo šľachtických rodov bandéria, rok 1601<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kecskés|meno=László|titul=A komáromi szekeresgazdák|url=http://www.klt.hu/palyazatok/KLT_szekeresgazdak.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>). Ide o komárňanskú vetvu Moróc de Martos, ktorá sa vytvorila z potomkov Pavla Moróca z Beketfalvy (brat Antona Moróca z Beketfalvy), jeho synov Blažeja Moróca a Juraja Moróca de Martos (v roku 1601 im kráľ [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] potvrdil ich staré šľachtictvo) <ref name="Kecskés">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dr. Alapi|meno=Gyula|titul=Komáromvármegye nemes csaiádai|url=http://real-eod.mtak.hu/5725/1/000910911.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref>. Jedným z husárskych dôstojníkov v prvej svetovej vojne a člen komárňanského [[Bandérium|bandéria]] bol Ondrej († 1958)<ref name=":0" />, ktorý je spomínaný spolu s Františkom († 1947) aj ako „vitéz“ (vitéz je titul s významom „rytier“) , obaja sa narodili do zemianskej rodiny Morócovcov z obce [[Jahodná (okres Dunajská Streda)|Jahodná]] (maď. Pozsonyeperjes).
 
V druhej polovici 18. storočia začal význam rodu pomaly upadať a v 19. storočí sa Morócovci radili už k nižšej šľachte (tzv. [[Zeman|zemanom]], maď. "nemes"), ktorej príslušníci boli alokovaní na juhozápadnom Slovensku, najmä v okrese [[Dunajská Streda]].[[Súbor:Farkas morocz.jpg|náhľad|Wolfgang Moróc (Mórocz) - vicepalatín Uhorska]]
[[Súbor:Morocz erb na soche.png|alt=Erb rodu Morócovcov (Mórocz) na soche v Holiciach|náhľad|Erb rodu Morócovcov (Mórocz) na soche v Holiciach]]
 
== Známi príslušníci rodu ==