Janko Matúška: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
životopis Janka Matúšku Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
|Meno = Janko Matúška
|Portrét = Janko Matúška.jpg
|Popis osoby =
|Dátum narodenia = [[10. január]] [[1821]]
|Miesto narodenia = [[Dolný Kubín]], [[Rakúske cisárstvo]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1877|1|11|1821|1|10}}
|Miesto úmrtia = [[Dolný Kubín]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
|Rodičia = Juraj Matúška
|Príbuzní =
|Súrodenci =
Riadok 16:
[[Súbor:Janko Matúška, Memorial at Dolný Kubín.jpg|thumb|Pamätník v Dolnom Kubíne]]
'''Janko Vlastimil Matúška''' (predikát ''z Tvarožnej a Vyšných Ráztok'', staršie ''de Tvarozsna et Felsőrasztoka''; * [[10. január]] [[1821]],
== Životopis ==
Riadok 25:
Rovnako ako jeho starší brat [[Juraj Matúška]], odišiel študovať do Bratislavy na [[Evanjelické lýceum (Bratislava)|Evanjelické lýceum]]. Od roku [[1839]] sa stal aj členom [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rokou [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraja Palkoviča]] a [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], ktorí mladých národovcov nabádali, aby boli bližšie k ľudu, zároveň ich vyzývali, nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň ''Pri uvítaní bratov'' – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine.
V tomto turbulentnom období však na každého, kto sa zapojil do národného hnutia čakalo prenasledovanie, tresty a neistá budúcnosť. V roku 1844 dostal Štúr na poverenie inšpektora Jozefa Bajcsyho najprv zákaz prednášať a onedlho mu prišla aj výpoveď. Janka Matúšku to nesmierne trápilo a tak sa s ďalšími 21 študentmi rozhodol z lýcea odísť. Frustráciu zmiešanú so smútkom a hnevom vložil do básne [[Nad Tatrou sa blýska]], ktorú zložil 5. marca 1844 a sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne [[Kopala studienku]], ktorú Matúška sám odporučil.
Neskôr odišiel pracovať ako vychovávateľ do [[Oravský Podzámok|Oravského Podzámku]]. Tu v roku [[1848]] organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]], v roku [[1851]] začal pracovať v štátnej službe a od roku [[1870]] bol správcom kancelárie súdu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. [[14. január]]a 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova.
Riadok 75:
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]]
[[Kategória:Slovenskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Osobnosti
| |||