Vzácny plyn: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Obsah stránky nahradený textom „== Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Noble gases}} {{Portál|Chémia}} {{Periodická tabuľka}} Kategória:Vzácne p…“ Značky: náhrada vrátené možný vandalizmus úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Verzia používateľa 85.237.234.227 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 91.127.62.224 Značky: rollback SWViewer [1.4] |
||
Riadok 1:
{{Substovaný infobox}}
{| align="right" style="margin:0 0 1em 1em;"
! [[Skupina]]
! 18
|-
! [[Perióda]]
|-
! '''1'''
| style="text-align:center; background-color:#c0ffff; color:black; border:1px solid black;" | 2<br /> [[Hélium|He]]
|-
! '''2'''
| style="text-align:center; background-color:#c0ffff; color:black; border:1px solid black;" | 10<br /> [[Neón|Ne]]
|-
! '''3'''
| style="text-align:center; background-color:#c0ffff; color:black; border:1px solid black;" | 18<br /> [[Argón|Ar]]
|-
! '''4'''
| style="text-align:center; background-color:#c0ffff; color:black; border:1px solid black;" | 36<br /> [[Kryptón|Kr]]
|-
! '''5'''
| style="text-align:center; background-color:#c0ffff; color:black; border:1px solid black;" | 54<br /> [[Xenón|Xe]]
|-
! '''6'''
| style="text-align:center; background-color:#c0ffff; color:black; border:1px solid black;" | 86<br /> [[Radón|Rn]]
|-
! '''7'''
| style="text-align:center; background-color:#ecfefc; color:black; border:0px solid black;" | 118<br /> [[Oganesón|Og]]
|}
'''Vzácny plyn''' (iné názvy: '''aerogén''',<ref>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706.</ref> staršie '''inertný plyn'''<ref>inertné plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 339.</ref>) je súhrnný názov pre [[Chemický prvok|chemické prvky]] 18. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky chemických prvkov]], tzn. pre [[hélium]], [[neón]], [[argón]], [[kryptón]], [[xenón]], [[radón]] a [[oganesón]].
Atómy vzácnych plynov majú 8 valenčných [[Elektrón|elektrónov]] (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>6</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>2</sup>), čo je úplný elektrónový [[Oktet (atóm)|oktet]]. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva inertnosť.{{Bez citácie}}
Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. [[zváranie]]) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. [[žiarovka]]).{{Bez citácie}}
Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).{{Bez citácie}}
Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich [[klatrát]]y, ale nie [[Zlúčenina|zlúčeniny]]. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF<sub>6</sub>, ktorú pripravil [[Neil Bartlett]] v roku 1962.<ref name=MECH>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706-707.</ref>
Všetky vzácne plyny sú zložené z nezlučiteľných atómov v plynnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Pri obyčajných podmienkach sú všetky v plynnom skupenstve, väčšina sa dá skvapalniť pri veľmi nízkych teplotách.<ref name=MECH/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
| |||