Korýtko riečne: Rozdiel medzi revíziami

'''Korýtko riečne''' (staršie: '''korýtko tupé''', zastarano: '''velevrub hollandský''';<ref>[http://mollusca.sav.sk/malacology/Cejka/2012-Slovenske-mena-makkysov.pdf]</ref>; lat. ''Unio crassus'') je sladkovodný lastúrnik z rodu korýtko (''[[Unio]]''). Z troch druhov rodu ''Unio'', zastúpených na území Slovenska je korýtko riečne najvzácnejšie<ref name="SZTaT">{{Citácia knihy

Lastúra má obličkovitý tvar, silné steny (hovoríme o hrubostennej lastúre) a variabilné sfarbenie od tmavohnedej cez svetlohnedú po krémovožltú farbu, ktorá sa vyskytuje u mladých jedincov. Veľkosť a tvar lastúry sú veľmi variabilné a to aj u jedincov žijúcich na jednej lokalite/vodnom toku.<ref name="Bauer">{{Citácia knihy

Obýva čisté tečúce toky s bahnitým, pieščitým a štrkovím dnom, pričom podľa niektorých výskumov je citlivé na znečistenie [[dusičnan]]mi. Kľúčovým faktorom prostredia od ktorého závisí dĺžka života korýtok riečnych je teplota vody v ktorej žijú. Populácie korýtok riečnych v severnej Európe sa dožívajú vďaka spomalenému životnému cyklu (kvôli nízkym priemerným teplotám) o desiatky rokov viac, než korýtka riečne v južnejších - teplejších zemepisných oblastiach. Na Slovensku sa korýtka riečne v závislosti od úživnosti toku, priemernej teploty vody, jej mineralizácie a pH (a ďalších faktorov prostredia) dožívajú od 7 do 15 rokov. {{chýba citácia}}

Na Slovensku sa v súčasnosti podľa Šteffeka et al. (2006) vyskytujú tri poddruhy:<ref>ŠTEFFEK, J., NAGEL, K.-O. & VAVROVÁ, ď. 2006. Ekológia, rozšírenie a ochrana lastúrnikov čeľadí Unionidae, Dreissenidae a Corbiculidae na Slovensku. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 90 pp. </ref>:

*''Unio crassus cytherea'', Küster, 1833

*''Unio crassus ondovensis'', Hazay, 1885

V rámci vypozorovaného<ref>[https://www.biomonitoring.sk/OccurenceData/ZoologicalOccurenceRecord/Detail/2984828?ReturnPage=FullList vypozorovanéhokorýtko riečne] - biomonitoring.sk</ref> reprodukčného správania sa tento lastúrnik (jeho samičie jedince) v čase rozmnožovania plazí až k brehu - na hranicu vodného stĺpca, alebo tesne nad ňu, kde zo svojho vylučovacieho otvoru - sifónu [http://www.biomonitoring.sk/CMS/Multimedia/RelatedMultimediaDetail/10452 vystrekuje] prúdy vody spolu s mladými jedincami - glochídiami, ktoré boli dočasne (3- 5 týždňov) umiestnené v žiabrach samičky korýtka, kde sa postupne vyvíjali z oplodnených vajíčok na prvotné juvenilné štádiá vývoja mladých jedincov odborne nazývaných glochídiá/glochídium. Predpokladá sa, že vystrekovaním vody s glochídiami na hladinu vodného toku sa korýtka snažia prilákať rybích hostiteľov a zvýšiť šance svojich juvenilov, ktoré sú poloparazitické larvy, čo znamená, že na dokončenie svojho vývoja potrebujú rybieho hostiteľa u ktorého sa snažia prichytiť primárne na žiabrach, sekundárne na pokožke, kde určité obdobie parazitujú. Pre zdravého rybieho hostiteľa larvy korýtok nepredstavujú ohrozenie.

Najčastejšie uvádzaní rybí hostitelia : ''[[Cottus gobio]]'', ''[[Phoxinus phoxinus]]'', ''[[Leuciscus cephalus]]'', ''[[Scardinuis erythrophthalmus]]'', ''[[Gymnocephalus cernua]]'' a ''[[Perca fluviatilis]]''.<ref name="IUCN" />

Jedná so o autochtónny druh prirodzene sa vyskytujúci v [[Európa|Európskycheurópskych]] a [[Západná Ázia|Západoázijskýchzápadoázijských vodných tokoch]].<ref name=IUCN/><ref name="Fauna Europaea">{{cite web |url=https://fauna-eu.org/cdm_dataportal/taxon/3c4134cb-db13-40aa-bde4-2849da96a211 |title=Unio crassus Philipson, 1788 |work=Fauna Europaea |publisher=Fauna Europaea Secretariat, Museum für Naturkunde, Berlin |accessdate=13 July 2017}}</ref> V nedávnej minulosti bol v Európe hojne rozšírený. Ešte na začiatku 20. storočia farmári zbierali korýtka a dávali ich (väčšinou po tepelnej úprave) ako krmivo sliepkam, kačkám, či ošípaným.<ref name="Bauer"/> Dôvodmi poklesu jeho populácií sú primárne regulácie vodných tokov, znečistenie vôd plynúce z poľnohospodárstva a priemyslu, druhotne je to úbytok rýbíchrybích hostiteľov a predácia introdukovanými živočíchmi (''[[Ondathra zibethicus]]'', ''[[Procyon lotor]]'' a ''[[Neovison vison]]'').<ref name=IUCN/>

* [[Česko]] –  [[ohrozený]] (EN).<ref name="Horsák 2010">Horsák M., Juřičková L., Beran L., Čejka T. & Dvořák L. (2010). "Komentovaný seznam měkkýšů zjištěných ve volné přírodě České a Slovenské republiky. [Annotated list of mollusc species recorded outdoors in the Czech and Slovak Republics]". ''Malacologica Bohemoslovaca'', Suppl. 1: 1-37. [http://mollusca.sav.sk/pdf/9/Suppl-1.pdf PDF].</ref> [[ohrozený]] (EN).<ref>Juřičková L., Horsák M. & Beran L., 2001: Check-list of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic. Acta Soc. Zool. Bohem., 65: 25-40.</ref><ref>Red List of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic http://mollusca.sav.sk/malacology/redlist.htm</ref> Podľa správy pre Európsku komisiu v súlade so smernicou o biotopoch bol jeho stav ochrany v rokoch 2004 - 2006 nepriaznivý (U2).<ref>Dušek J., Hošek M. & Kolářová J. (2007) Hodnotící zpráva o stavu z hlediska ochrany evropsky významných druhů a typů přírodních stanovišť v České republice za rok 2004-2006. - Ochrana přírody, 62(5): appendix 5:I-IV. (in Czech language)</ref>

* [[Holandsko]] – V Holandsku nebol po roku 1968 spozorovaný a je pravdepodobne v tejto krajine vyhynuté.<ref>MinLNV>Dutch Ministry of Agriculture, Nature and Food Quality - Nature Law - Bataafse stroommossel (''Unio crassus''). Prístup na [http://www.synbiosys.alterra.nl/natura2000/hoofdpagina.aspx?subj=soorten&groep=1&id=32 the ministries website]{{Dead link|date=June 2018 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=no }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.anemoon.org/anm/voorlopige-kaarten/zoetwatermollusken/wetenschappelijk/unio-crassus/|title=Anemoon > Flora en Fauna > Soorteninformatie|website=www.anemoon.org}}</ref>