Alex (papagáj): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Referencie: rozšírenie článku
Riadok 2:
 
Pred Pepperbergovej výskumom Alexa, vo vedeckej komunite všeobecne panoval názor, že na zvládnutie zložitých problémov týkajúcich sa jazyka a porozumenia je potrebný veľký mozog [[primáty|primátov]]. [[Vtáky]] neboli považované za [[Inteligencia|inteligentné]], pretože ich jediným bežným spôsobom komunikácie vo vzájomnej interakcii bolo napodobňovanie a opakovanie zvukov. Alexove pokroky však podporili myšlienku, že vtáky môžu byť schopné na základnej úrovni uvažovať, ako aj tvorivo [[Hovoriaci vták|používať slová]].<ref name="sciam">[http://www.scientificamerican.com/blog/60-second-science/post.cfm?id=an-interview-with-alex-the-african ''Scientific American'' (12 September 2007), An Interview with Alex, the African Grey Parrot. sciam.com. Retrieved 12 September 2007].</ref> Pepperbergová píše, že Alexova inteligencia bola na úrovni, ktorá je porovnateľná s [[delfín]]mi a [[ľudoop]]mi.<ref>[http://randsco.com/_img/blog/0710/talking_with_alex.pdf Irene Pepperberg (1998), Talking with Alex: Logic and speech in parrots. ''Scientific American''. Retrieved 12 September 2007].</ref> Uviedla tiež, že zdá sa, že Alex v niektorých ohľadoch dosahoval inteligenciu päťročného človeka,<ref name="Chandler"/> pritom do doby, kedy zomrel, ešte stále nevyužil svoj úplný potenciál.<ref name="ap">{{cite news |title=Bird Brain Dies After Years of Research |url=https://www.usatoday.com/tech/science/2007-09-11-2054675144_x.htm |quote=Alex, a parrot that could count to six, identify colors and even express frustration with repetitive scientific trials, has died after 30 years of helping researchers better understand the avian brain. |work=[[Associated Press]] via [[USA Today]] |date=11 September 2007 |access-date=31 October 2007}}</ref> Bola presvedčená, že v čase svojej smrti dosiahol Alex emocionálnu úroveň dvojročného človeka.<ref>{{cite news |title=Alex the Parrot, an Apt Student, Passes Away |url=https://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=14293868 |publisher=[[NPR]] |date=10 September 2007 |access-date=19 January 2009 |archive-url= https://web.archive.org/web/20090108180105/http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=14293868 |archive-date=8 January 2009 | url-status= live}}</ref>
 
== Začiatky ==
[[Irene Pepperbergová]] kúpila Alexa v obchode s domácimi zvieratami, období, keď pracovala ako výskumný pracovník zaoberajúci sa výskumom správania zvierat na [[Purdue University|Purdueovej univerzite]] v Spojených štátoch. Bola presvedčená, že Alexovi museli byť už od mladosti strihané krídla a preto nebol naučený lietať.<ref>{{cite news |title=A Little Bird Told Me |url=http://seedmagazine.com/content/article/a_little_bird_told_me/|work=Seed Magazine |date=12 September 2007 |access-date=24 November 2009}}</ref>
 
== Tréning ==
Pri Alexovom tréningu bola použitá Pepperbergovej metóda nazvaná „model/rival“. Pri nej interakcia u trénovaného (papagája) vyprovokovaná sledovaním trénerov. Hlavný tréner pri tejto metóde požaduje reakciu, pomocný tréner svojou aktivitou provokuje trénované zviera/ rivala svojou reakciou. Predstavme si, že Alexa trénuje spolu s Irene aj žena menom Eva (meno je vymyslené.) Pojem „model“ sa používa na opísanie techniky, pretože jedna osoba modeluje to, čo chce papagáj robiť. V prípade Alexa je cieľom dosiahnuť, aby povedal slovo. Napríklad Irene zdvihla predmet a povedala: „Eva, čo je toto?“ a Eva odpovedala „Pastelka“. Irene podala predmet Eve, ktorá s ním potom manipulovala a hrala sa s ním. Ľudský praktikant bol potom Alexovým rivalom, pretože sa s objektom mohol hrať, ale Alex nie. Tréner a model/ rival si neskôr vymieňali úlohy, aby trénovaný mohol vidieť, že proces je interaktívny. Pepperbergová uviedla, že v prípade, že spolu s asistentom hovorili a robili chybne, Alex ich naprával.<ref name="wise94-96">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|pages= 94–96}}</ref>
 
Oproti predošlým výskumom, technika tohto spôsosbum tréningu pomohla Pepperbergovej pri uľahčení obojsmernej komunikácie s papagájmi. V neskorších rokoch Alex niekedy prevzal úlohu jedného z Pepperbergových asistentov, keď pôsobil ako „model“ a „súper“ v pomoci učiť ďalšieho papagája, ktorý bol skúmaný v laboratóriu.<ref name="wise94-96"/> Alex neskôr takýmto spôsobom cvičil slová aj keď bol sám.<ref name="wise93">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|page= 93}}</ref>
 
== Úspechy ==
Pepperbergová netvrdila, že Alex dokáže používať „jazyk“, ale tvrdila, že tento papagáj používa dvojsmerný komunikačný kód.<ref name="wise90-92">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|pages= 90–92}}</ref> Medzi úspechmi vo výskume Alexa Pepperbergová v roku 1999 uvádza, že že tento papagáj dokáže identifikovať 50&nbsp;rôznych objektov a počítať v množstvách do šiestich. Alex rozpoznával sedem farieb a päť rôznych tvarov, porozumel pojmom „väčší“, „menší“, „rovnaký“ a „odlišný“ a že sa učil význam slov „cez“ a „pod“.<ref name="smith"/> Alex prešiel čoraz náročnejšími testami, ktorými sa meria merali, či ľudia dosahujú objektívnu stálosť [[Jean Piaget|Piagetovho]] štádia č. 6. Alex preukazoval prekvapenie a hnev, keď bol konfrontovaný s neexistujúcim objektom alebo s predmetom odlišným od toho, o ktorom bol presvedčený, že ho počas testov pred ním ukryli.<ref name="wise101-102">{{cite book |title=Drawing the Line |last=Wise |first=Steven M. |author-link=Steven M. Wise |year=2002 |publisher=Perseus Books |location=Cambridge, Massachusetts |isbn=0-7382-0340-8 |pages=101–102}}</ref>
 
==Referencie==