Alex (papagáj): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
d drobné
Bojars (diskusia | príspevky)
Riadok 11:
Oproti predošlým výskumom, technika tohto spôsobu tréningu pomohla Pepperbergovej pri uľahčení obojsmernej komunikácie s papagájmi. V neskorších rokoch Alex niekedy prevzal úlohu jedného z Pepperbergových asistentov, keď pôsobil ako „model“ a „rival“ v pomoci učiť ďalšieho papagája, ktorý bol skúmaný v laboratóriu.<ref name="wise94-96"/> Alex neskôr takýmto spôsobom cvičil slová aj keď bol sám.<ref name="wise93">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|page= 93}}</ref>
 
== ÚspechyČo Alex dokázal ==
Pepperbergová netvrdila, že Alex dokáže používať „jazyk“, ale tvrdila, že tento papagáj používa dvojsmerný komunikačný kód.<ref name="wise90-92">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|pages= 90–92}}</ref> Medzi úspechmi vo výskume Alexa Pepperbergová v roku 1999 uvádza, že tento papagáj dokáže identifikovať 50 rôznych objektov a počítať v množstvách do šiestich. Alex rozpoznával sedem farieb a päť rôznych tvarov, porozumel pojmom „väčší“, „menší“, „rovnaký“ a „odlišný“ a že sa učil význam slov „cez“ a „pod“.<ref name="smith"/> Alex prešiel čoraz náročnejšími testami, ktorými sa meria, či ľudia dosahujú objektívnu stálosť [[Jean Piaget|Piagetovho]] štádia č. 6. Alex preukazoval prekvapenie a hnev, keď bol konfrontovaný s neexistujúcim objektom alebo s predmetom odlišným od toho, o ktorom bol presvedčený, že ho počas testov pred ním ukryli.<ref name="wise101-102">{{cite book |title=Drawing the Line |last=Wise |first=Steven M. |author-link=Steven M. Wise |year=2002 |publisher=Perseus Books |location=Cambridge, Massachusetts |isbn=0-7382-0340-8 |pages=101–102}}</ref>
 
Riadok 17:
 
Alex vraj chápal obraty v komunikácii a niekedy aj syntax zaužívanú v jazyku.<ref name="wise93"/> Dokázal v obmedzenej miere povedať aj správny počet podobných predmetov na jednom mieste. Podľa Pepperbergovej je možné, že aj keď ich nevedel priamo po jednom spočítať, dokázal počet odhadnúť omnoho rýchlejšie, než to dokáže človek.<ref name="wise108">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|page= 108}}</ref> Keď sa pri testoch unavil, povedal „Wanna go back“ („Chcem sa vrátiť“), čo znamenalo, že sa chce vrátiť do svojej klietky.<ref name="wise107"/> Ak bol Alexov výskumník podráždený, papagáj sa ho pokúsil ukľudniť slovami „I'm sorry“ („Prepáč“). Ak povedal „Chcem banán“, no namiesto toho mu ponúkli orech, znovu si pýtal banán, alebo orech zobral a odhodil ho smerom na výskumníka, či iným spôsobom dal najavo svoju mzrutosť, ešte predtým ako o banán znovu požiadal. V rámci testovania na otázky Alex odpovedal správne v 80 percentách prípadov.<ref>{{cite web|url=https://www.pbs.org/safarchive/3_ask/archive/qna/3293_pepperberg.html|title=Ask the Scientists: Irene Pepperberg Q&A|archive-url=https://web.archive.org/web/20071018070320/http://www.pbs.org/safarchive/3_ask/archive/qna/3293_pepperberg.html|archive-date=18 October 2007 <!--DASHBot-->|access-date=11 September 2007}}</ref>
 
Raz dostal Alex niekoľko rôzne zafarbených blokov: dva červené, tri modré a štyri zelené. Pepperbergová sa ho spýtala: „Ktorá farba sa vyskytuje trikrát?“, a očakávala, že papagáj povie, že „modrá“. Lenže Alex už predtým na túto otázku odpovedal. Vyzeralo to, že ho to už druhý krát nudí a tak odpovedal, že „päť“. Vyprovokoval tým Pepeprbergovú, aby sa ho opýtala, „Fajn, aká farba sa vyskytuje päťkrát?“, načo Alex odpovedal, že „žiadna“. Podľa jej záverov to naznačovalo, že papagáje majú, podobne ako ľudia, tendenciu sa nudiť. Alex niekedy odpovedal na otázky nesprávne, aj keď poznal správnu odpoveď.<ref name="wise108" />
 
Vyzeralo to tak, že Alex prebral koncept počtu štyroch. Bolo to pri porovnávaní štyroch vlnených guličiek na tácke oproti štyrom tónom z klavíra. Pepperbergová ho tiež trénovala, aby rozpoznával napísané číslo „4“ ako „štyri“. Alex prejavil aj určité porozumenie [[Osobné zámeno|osobných zámien]]: keď hovoril o sebe alebo o iných, používal rozdielny spôsob a označoval to pojmami „ja“ a „ty“.<ref name="wise106">{{cite book |title=Drawing the Line |last=Wise |first=Steven M. |author-link=Steven M. Wise |year=2002 |publisher=Perseus Books |location=Cambridge, Massachusetts |isbn=0-7382-0340-8 |page=106}}</ref> V júli 2005 Pepperbergová prezentovala, že Alex pochopil koncept [[0 (číslo)|nuly.]]<ref>{{cite web
|title = Researchers explore whether parrot has concept of zero
|url = http://www.world-science.net/exclusives/050701_parrotzero1frm.htm
|access-date = 11 September 2007
|archive-url = https://web.archive.org/web/20070903112958/http://www.world-science.net/exclusives/050701_parrotzero1frm.htm
|archive-date = 2007-09-03
|url-status = dead
}}</ref> Dokázal dať odpoveď na otázku, aký je rozdiel medzi dvoma objektmi, ale ak medzi objektmi nebol žiadny rozdiel, na otázku „aký je rozdiel“, povedal „žiadny“, čo poukazovalo na to, že rozumie pojmu „nič“ respektíve „nula“.<ref name="wise104">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|page= 104}}</ref> V júli 2006 Pepperbergová zistila, že Alex vníma [[Optický klam|optickú ilúziu]] takým istým spôsobom ako človek.<ref>{{cite web
|title=Think Animals Don't Think Like Us? Think Again
|author=Irene M. Pepperberg
|work=[[Discover magazine]]
|date=January 2009
|url=http://discovermagazine.com/2009/feb/20-think-animals-dont-think-like-us-think-again
|access-date=26 January 2009 | archive-url= https://web.archive.org/web/20090124045801/http://discovermagazine.com/2009/feb/20-think-animals-dont-think-like-us-think-again| archive-date=24 January 2009 | url-status= live}}</ref>
 
Pepperbergová, v snahe koncepčne u neho spojiť anglicky písané slovo s hovoreným, trénovala Alexa aj v rozpoznávaní [[Graféma|anglických grafém]]. Tento papagáj neskôr v grafických znakoch dokázal identifikovať zvuky vydávané dvojpísmenkovými kombináciami ako SH a OR.<ref name="counts and reads">{{cite news|url=http://pubpages.unh.edu/~jel/video/alex.html|title=This bird talks, counts, and reads – a little|last=Chandler|first=David L.|date=18 May 1998|work=[[Boston Globe]]|access-date=13 September 2007|archive-url=https://web.archive.org/web/19991003024910/http://pubpages.unh.edu/~jel/video/alex.html|archive-date=3 October 1999|page=D01}}</ref>
 
==Referencie==