Podľa klasifikácie dejín umelej inteligencie podľa Winstona a Prendergasta z roku [[1984]]<ref name="AI_book">Pavol NÁVRAT, Ľubica BEŇUŠKOVÁ, Mária BIELIKOVÁ, Ivan KAPUSTÍK, Gabriela KOSKOVÁ a Jiří POSPÍCHAL. Umelá inteligencia. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2006. Edícia učebných textov informatiky a informačných technológií. ISBN 80-227-2354-1.</ref> možno rozdeliť dejiny umelej inteligencie na nasledujúce obdobia:
* '''predhistorické časy ( - [[1956]])''' - myšlienky vytvorenia inteligencie mimo ľudského tela;
* '''svitanie ([[1956]] - [[1965]])''' - John McCarthy v roku [[1956]] organizoval seminár, na ktorom vznikol názov umelá inteligencia<ref name="AI_book"/>; toto obdobie sa vyznačuje optimizmom a veľkými nádejami v predpovedaní vlastností výpočtových systémov umelej inteligencie, ktoré by mali byť schopné skladať hudbu alebo formulovať a dokazovať matematické vety;
* '''obdobie temna ([[1965]] - [[1970]])''' - nenaplnené predpovede, vývoj postupoval pomalšie než sa predpokladalo;
* '''renesancia ([[1970]] - [[1975]])''' - vznik expertných systémov;
* '''roky spolupráce ([[1975]] - [[1980]])''' - výskum umelej inteligencie nabral novú úroveň spoluprácou s viacerými odborníkmi z [[Psychológia|psychológie]], [[Jazykoveda|lingvistiky]], [[Biológia|biológie]]; spolupráca viedla aj v oblasti [[Neurónová sieť|neurónových sietí]];
* '''roky komercializácie ([[1980]] - súčasnosť)''' - prienik umelej inteligencie do bežného života v podobe techniky a programového vybavenia za ekonomických výhodných podmienok; metódy umelej inteligencie sa uplatňujú v rôznych priemyselných aplikáciach; zvýšené financovanie výskumu; rozvoj [[Neurónová sieť|neurónových sietí]]; v [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokov]] priniesol [[Web|web]] nový rozmer do distribuovanej inteligencie
