[[Valentín Beniak]] ([[1894]] - [[1973]]) <ref>https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora</ref> bolje uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark). V zbierke Poštový holub reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke Bukvica ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]] - [[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky Žofia, Popolec, Igric). Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 - 1945)|Slovenskej republiky (1939_1945)]] <ref>https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky Plačúci Amor ([[1969]]), Sonety podvečerné ([[1970]]), Medailóny a medailónky ([[1971]]). Tvoril poéziu dotýkajúcu sa náboženskej témy, napr. Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby</ref>.
