Halič (región): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Krakov a Ľvov: V tom období štátny útvar Rakúsko-Uhorsko neexistoval. Rakúsko-uhorské vyrovnanie, teda aj nový názov, je až od r. 1867. |
typo. gram. |
||
Riadok 1:
[[File:Location Galicia in Europe.svg|thumb|right|Región Halič
[[File:Kingdom of Galicia.png|thumb|right|Územný vývoj rakúskej Haliče v rokoch 1772 až 1918]]
Riadok 11:
Roku [[1772]] tzv. [[Delenie Poľska|prvým delením Poľska]] pripadla východná Halič Rakúsku a roku [[1795]] tzv. tretím delením Poľska Rakúsko získalo aj západnú Halič. Roku [[1809]] Rakúsko Halič stratilo, ale znovu ju získalo okrem ([[Krakov]]a do roku [[1846]]) [[Viedenský kongres|Viedenským kongresom]] roku [[1815]]. Halič bola jednou z najzaostalejších poľnohospodárskych oblastí monarchie. Prevažovali veľkostatky a roľníci masívne emigrovali, lebo im zvyšná drobná pôda nestačila. V roku [[1846]] vypuklo haličské roľnícke povstanie proti šľachte koordinované s poľským povstaním za národné oslobodenie z [[Krakov]]a. Následkom tohto povstania a revolúcie [[1848]] [[Viedeň]] v tejto oblasti zrušila nevoľníctvo. Po vzniku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] ([[1867]]) dostali Poliaci a [[Rusíni]] v tejto oblasti širokú politickú a kultúrnu autonómiu, za čo [[Viedeň]] dostala podporu haličských statkárov. Na začiatku 20. storočia bola Halič dokonca strediskom poľskej a ukrajinskej (rusínskej) opozície proti rusifikačným snahám vlády v [[Petrohrad]]e.
V novembri [[1918]] tzv. Ukrajinská národná rada vyhlásila vznik Západoukrajinskej ľudovej republiky, no vojská vznikajúceho poľského štátu túto republiku rýchlo zlikvidovali a pripojili celú Halič k Poľsku. V rokoch [[1918]]
== Krakov a Ľvov ==
Riadok 17:
== Obyvateľstvo ==
V 19. storočí tvorili viac ako 50 % Haličanov poľskí katolíci (tvorili väčšinu na západe a 1/3 na východe
== Externé odkazy ==
| |||