Jozef Liška: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
→Život: s |
||
Riadok 14:
Otec Ján Liška bol roľník, matka Anna (rod. Hlavturová) bola domáca. Mal osem starších súrodencov. Jeho manželka Oľga (rod. Šrámová) je logopedička. Spolu mali jedného syna. Celá rodina bola aktívna v [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi]], jeho otec bol zakladateľom práce [[Modrý kríž|Modrého kríža]] v Trebejove. Počas štúdia v Prahe Jozef Liška nadviazal kontakty s vtedajšou [[Cirkev bratská|Jednotou českobratskou]], v ktorých pokračoval aj po návrate na Slovensko.
Ľudovú školu navštevoval v [[Obišovce|Obišovciach]] a v [[Trebejov]]e. V rokoch [[1927]]{{--}}[[1935]] študoval na reálnom gymnáziu v [[Košice|Košiciach]], [[1935]]{{--}}[[1939]] bol poslucháčom slovenského a anglického jazyka a fonetiky na [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzite]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1939]] bol na stáži v Anglicku, v roku [[1946]] študoval na univerzite v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1945]] bol delegátom [[Československo|Československa]] na ustanovujúcom valnom zhromaždení [[UNESCO]]. V [[Kodaň|Kodani]] bol zvolený za člena svetového komitétu mládeže [[YMCA]]. V rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] absolvoval postgraduálne štúdium fonetiky a logopédie na [[University College London|University College]] v [[Londýn]]e. Bol vynikajúci atlét, stal sa majstrom britských vysokých škôl vo vrhu guľou. Za reprezentáciu Veľkej Británie na turnaji v Paríži a druhé miesto na predolympijskom atletickom turnaji získal „Full colours“, najvyššie vyznamenanie vysokých škôl, i ocenenie z rúk princa Henryho, brata kráľa Juraja VI. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1950]] absolvoval
V roku [[1940]]{{--}}[[1941]] pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v [[Prešov]]e, v školskom roku [[1941]]{{--}}[[1942]] na obchodnej akadémii v [[Humenné|Humennom]], [[1942]]{{--}}[[1948]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde externe prednášal angličtinu na Vysokej škole obchodnej. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1952]] vyučoval na vyššej hospodárskej škole v Košiciach. Od roku [[1951]] pôsobil aj ako [[Logopédia|logopéd]] otorinolaryngologickej kliniky [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Fakultnej nemocnice v Košiciach]] a bol prvý klinický logopéd na Slovensku. Od roku [[1952]] pôsobil ako krajský logopéd, od roku [[1963]] ako vedecký pracovník [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra]] v Bratislave s pôsobením v Košiciach, od roku [[1975]] v [[Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied|Spoločenskovednom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v Košiciach, súčasne externý pracovník KÚNZ a krajský logopéd, externý učiteľ fonetiky na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Od roku [[1950]] bol Jozef Liška propagonistom a organizátorom logopedickej služby na Slovensku a expertom pre logopédiu pri [[Povereníctvo|Povereníctve SNR]] pre zdravotníctvo. Od roku [[1965]] aktívne organizoval semináre a konferencie logopedických pracovníkov, bol iniciátorom odborného logopedického časopisu a Logopedického zborníka. Tiež presadzoval vyučovanie logopédie ako samostatného odboru na vysokých školách, v roku [[1971]] organizoval Slovenskú logopedickú spoločnosť. Ako prvý v ČSSR organizoval na východe Slovenska logopedické kurzy v zdravotníctve a školstve zamerané na poruchy čítania a písania. V Košiciach založil logopedickú poradňu, v ktorej sa venoval terapii chybnej reči a patologickej reči pri operáciách rozštepu podnebia.
Okrem výskumu v oblasti logopédie sa Jozef Liška venoval aj výskumu fonetiky východoslovenských nárečí a fonetike spisovnej slovenčiny. K danej problematike publikoval množstvo štúdií a prác. Vo vedeckej práci vychádzal z terénneho výskumu. V Košiciach vybudoval moderné fonetické laboratórium pre výskum slovenskej spisovnej výslovnosti a patologickej reči. Od roku [[1940]] publikoval v periodikách: Slovenská reč, Svojina, Jazykovedný časopis, Nové obzory, Metodický list logopedický a v Logopedickom zborníku. V roku [[1940]] bol členom Jazykovedného odboru matice Slovenskej, neskôr [[Slovenská jazykovedná spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied|Slovenskej jazykovednej spoločnosti]], tiež Spoločnosti J. E. Purkyně, Medzinárodnej spoločnosti fonetických vied, v roku [[1965]] bol predsedom Československej sekcie špeciálnej pedagogiky Československej pedagogickej spoločnosti pri ČSAV, od roku [[1971]] bol predsedom Slovenskej logopedickej spoločnosti. V roku [[1977]] bol vyznamenaný medzinárodným titulom Zaslúžilý vynálezca s právom nosiť zlatý odznak. V roku [[1981]]
Doc. Liška zomrel 28. januára [[1982]] v Košiciach. Pochovaný je v rodnej obci [[Trebejov]].
| |||