Seredský kaštieľ: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
s
Riadok 12:
| výstavba =
| prestavba =
| zánik =
 
<!-- Majiteľ -->
Riadok 20:
| ďalší majitelia =
| hospodár =
| pomenovaná po =
 
<!-- Poloha -->
Riadok 30:
| zemepisná dĺžka = 17.7423738
| štát = Slovensko
| popis mapy =
 
<!-- Ďalšie údaje -->
| číslo pamiatky =
| web =
 
| poznámky =
Riadok 41:
'''Seredský kaštieľ''' alebo '''kaštieľ v Seredi''' je stavba v meste [[Sereď]] stojaca na mieste hradu '''Šintava'''. Je [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].
 
Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa v Seredi sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad -  – pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Zmena koryta rieky [[Váh]] spôsobila, že sa dostal z ľavého brehu na pravý a preto ho možno teraz nájsť v Seredi a nie v susednej obci [[Šintava]].
 
== Neznámy známy hrad ==
I keď v súčasných turistických sprievodcoch sa o Šintavskom hrade nedočítate, vo svojej dobe patril medzi strategicky významné objekty. Vďačí za to svojej veľmi výhodnej polohe v blízkosti brodu cez rieku Váh. Postavili ho na križovatke dôležitých obchodných ciest -  – týmto miestom viedla napríklad významná Česká cesta, ktorá už od praveku spájala juhovýchodnú a severnú Európu. Prvá písomná zmienka sa viaže na rok 1177, keď vznikol šintavský hradný komitát. Pri hrade bola zriadená aj [[mýtnica]] -  – v roku 1251 sa uvádza výber mýta za prechod.<ref name=":0">Šintavský hrad vykopaný -  – zakopaný, Občianske združenie Vodný Hrad, Sereď, 2006 http://www.vodnyhrad.sk/</ref>
 
== Najstaršia podoba hradu ==
Dejiny hradu siahajú pravdepodobne až do 11. storočia. O kamennej stavbe však možno hovoriť asi až na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy pravdepodobne postavili hranolovú viacpodlažnú vežu. Bola obohnaná kamenným múrom a vodnou priekopou s mostom. Neskôr, asi počas 13. storočia, bola okolo veže vo vzdialenosti 8 -  – {{m|14 |m}} vybudovaná kamenná murovaná hradba na štvorcovom pôdoryse 36 x {{m|36 |m}} s bránou. Po požiari koncom 14. storočia postavili okolo opevnenia z 13. storočia novú hradbu na pôdoryse 65 x {{m|65 |m}}. Bola vybudovaná vstupná brána s vežou a padacím mostom. Túto stavebnú etapu pravdepobne zachytil listinný opis hradu z roku 1423.<ref name=":0" />
 
== Protiturecká pevnosť ==
V období nástupu výkonných strelných zbraní, keď sa z Talianska šíril bastiónový systém obranných stavieb, začali pravdepobne Thurzovci prestavbu gotického hradu na jednu z najmodernejších renesančných pevností. V rokoch 1600 -  – 1618 sa okolo starého hradu začína výstavba nového okruhu vonkajšieho opevnenia, ktoré zväčšilo pôdorysnú rozlohu hradu na 120 x {{m|120 |m}}. Išlo o štvorboký okruh bastiónového opevnenia s nárožnými bastiónmi. Dodnes sa jeden z bastiónov zachoval. Ide o objekt v styku oboch krídel súčasného kaštieľa. Vrchol opevnenia hradu zavŕšila esterházyovská prestavba v 2. polovici 17. storočia, ktorej súčasťou bola nová úprava hviezdicovitej vodnej priekopy.<ref name=":0" />
 
== Seredský kaštieľ ==
Riadok 59:
 
=== Osud kaštieľa v 20. storočí ===
Seredské panstvo v roku 1912 odkúpil barón [[Henrich Ohrenstein]], ktorý zomrel v júli 1919. Dedičom na čele s jeho synom Jurajom bol park aj s kaštieľom, vzhľadom na zmeny po rozpadnutí Rakúska Rakúsko- Uhorska, definitívne pririeknutý až v roku 1925. Zároveň boli stanovené podmienky jeho vlastníctva -  – napr. majiteľ musí zachovať jeho pôvodné umelecké zariadenie, sprístupniť park širokej verejnosti a pod. Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti a preto sa ich dotkli aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 -  – 1945. V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy [[Štátny pozemkový úrad]] v Bratislave, ktorý ho v októbri roku 1942 odpredal ŠtúdijnejŠtudijnej základine za 4 milióny korún. Budova bola vo veľmi zlom stave, lebo v posledných rokoch nebola trvale obývaná a udržiavaná. V septembri 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustili lavínu pustošenia kaštieľa. Tú dokončila ruská armáda. V kaštieli si zriadili poľnú nemocnicu. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy. Skazu dovŕšili miestni obyvatelia. Za 8 dní vyrúbali {{ha|5 ha|m}} agátového lesa. V októbri 1948 pripadol celý majetok štátu. Kaštieľ bol v roku 1949 pridelený novozriadenému okresu Sereď. Časť priestorov využívala aj mládež ako divadelnú sálu. V druhej polovici 50-tych rokov bol v časti parku postavený amfiteáter. Po zrušení okresu Sereď časť priestorov obsadila v roku 1962 Stredná odborná škola Niklovej huty a od roku 1968 Dom detí a mládeže. Divadelná sála sa v roku 1969 premenila na zámockú vináreň. V tomto období bola budova kaštieľa i park dobre využité a relatívne dobre udržiavané. V 80-tych rokoch sa mala uskutočniť generálna obnova kaštieľa a historického parku. V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa, ale v roku 1993 prešiel do majetku mesta, ktoré o neho úplne stratilo záujem. Archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, sa nedokončil a archeologické plochy boli v roku 1995 zahrnuté zeminou. Mesto sa snažilo predať kaštieľ za korunu ale nikto ho nechcel. V roku 2004 mesto založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume, a za odbornej pomoci Občianskeho združenia Vodný hrad začína pripravovať projekt reálneho využitia seredského kaštieľa (2007).<ref name=":0" />
 
== Súčasnosť ==
Občianske združenie Vodný Hrad rozbehlo v roku 2008 projekt obnovy seredského kaštieľa a to bastióna – jedného z obranných objektov bývalého hradu Šintava. Vo vnútriVnútri bastiónu sa nachádzajú tzv. kazematy šintavskej pevnosti s dvomi pármi delových strieľní – mohutný zaklenutý priestor s tromi piliermi. Postavený bol z tehál v polovici 16. storočia (okolo roku 1550). Po odsúhlasení zámeru mestom a pamiatkovým úradom sa práce na obnove najstaršej časti kaštieľa začali realizovať v roku 2009. V roku 2010 boli prerušené a pokračovali až v roku 2011–20132011 – 2013, kedy bol obnovený interiér a dvorová fasáda bastiónu s novou bránou. Výsledok si mohli pozrieť návštevníci kultúrnych akcií počas leta roku 2013. Na obnovu významnou čiastkou prispelo občianske združenie Vodný Hrad vďaka príspevkom známych a neznámych darcov a najmä akciovej spoločnosti Slovenské cukrovary. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.muzeum.sered.sk|url=http://www.muzeum.sered.sk/klient-223/kino-108/stranka-2521|vydavateľ=Dom kultúry, Sereď|dátum prístupu=2019-10-04|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
 
=== Zbierka ===
Vlastníkom kaštieľa je aj naďalej mesto [[Sereď]], ktoré hľadá cesty ako získať prostriedky na jeho rekonštrukciu. Okrem neustálych žiadostí o dotácie cez eurofondy a ministerstvo kultúry zriadilo mesto Sereď v roku 2019 dobrovoľnú zbierku cez transparentný účet.<ref>[https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK5609000000005153360093 Prispieť môžete tu.] Vyhlásenie dobrovoľnej zbierky „Obnova kaštieľa v Seredi“ https://www.sered.sk/s58_archiv/c5174_vyhlasenie-dobrovolnej-zbierky-obnova-kastiela-v-seredi</ref>
 
=== Základné údaje o pamiatke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov -  – Sereď kaštieľ (Šintavský hrad)|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/sered-kastiel-sintavsky-hrad|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2019-10-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatkový objekt -  – podrobnosti|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2364|vydavateľ=www.pamiatky.sk|dátum prístupu=2019-10-04}}</ref>===
{| class="wikitable"
|-
Riadok 76:
| Adresa: || Námestie slobody č. 1, 92601, Sereď
|-
| Nadmorská výška: || {{mnm|129 m. n. m.}}
|-
| Podlažnosť: || 2 NP + pivnice
|-
| Úžitková plocha: || 4 700 m²{{m2|4700}}
|-
| Zastavaná plocha: || 2 455 m²{{m2|2455}}
|-
| Výmera: || {{ha|8,.4 ha|m}}
|-
| Vlastníctvo: || mestský úrad Sereď