Františka Plamínková: Rozdiel medzi revíziami

| Úrad = Senátorka [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920  –  1939)|Národného zhromaždenia ČSR]]

| Nástupca =

Od mladých rokov sa stýkala s rodinou [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masarykových]]. Pretože chcela zostať učiteľkou, nemohla sa vydať a mať deti. Všetok voľný čas venovala aktivitám, ktorými propagovala vytvorenie spoločnosti, kde žena a matka bude mať rovnakú dôstojnosť, rovnakú hodnotu, rovnaké vzdelanie a rovnaké možnosti uplatniť sa v platenom zamestnaní ako muž, pri zachovaní rodiny ako najvyššie ľudské a národné hodnoty.<ref>Pozri jej prednášky (1906- – 1938), senátne prejavy (1925- – 1938), články v Ženské radě a predmluva ku knihe Šťastné dítě (Ženská národní rada a Edvard Fastr 1941 a 1942).</ref>

Dňa [[14. september|14. septembra]] [[1938]] napísala otvorený list A. Hitlerovi, v ktorom sa zastala prezidenta E. Beneša. Nemeckého kancelára obvinila z klamstva a nespravodlivosti. Po [[15. marec|15. marci]] [[1939]] odmietla zostať v cudzine, hoci dostala pas a legálne vycestovala do Švédska, Nórska a Dánska. Vrátila sa, pretože v ťažkých chvíľach ''chcela byť so svojím národom''. Dňa [[1. september|1. septembra]] [[1939]] bola prvýkrát zatknutá. Po šiestich týždňoch bola prepustená a pokračovala v činnosti Ženské národnej rady. Jej pasívnu rezistenciu voči okupačnému režimu vo februári 1942 niekoľkokrát v tlači napadol redaktor ''[[Polední list|Poledního listu]]'' Karel Werner (v apríli 1947 Národným súdom odsúdený na trest smrti a popravený), čím na ňu upozornil gestapo. Dňa [[11. jún]]a [[1942]] bola vrámciv rámci [[Heydrichiáda|heydrichiády]] opäť zatknutá, po troch dňoch deportovaná do [[Koncentračný tábor Terezín|Terezína]] a [[30. jún]]a [[1942]] na [[Kobyliská střelnice|Kobyliskej strelnici]] popravená.

Presadzovala vzdelané a kvalifikované úradníčky do štátnej a verejnej správy a ich nárok na materskú dovolenku, priala si vidieť ženy ako diplomatky a ministerky. Už v novembri 1906 ukázala na budúcu modernú ženu, keď vo svojej prednáške ''O ženě moderní'' v Ženskom klube českom prehlásila: „Moderné ženské hnutie všetkým úsilím musí sa zasadiť o... upravenie pomerov sociálnych tak, aby žena mohla spojiť materstvo so svojou zárobkovou prácou, ak bude treba, alebo ak bude chcieť.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Plamínková | meno = Františka |titul = Žena, kapitola Moderní žena | vydanie = 1. vydanie | vydavateľ = Ženský klub český | miesto = Praha | rok = 1908 | strany = 55- – 87}}</ref> To isté opakovala v decembrovej prednáške 1911<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Plamínková Františka | periodikum = Vlčkova Osvěta | dátum = leden a únor 1912 | číslo = 1 a 2 | titul = Nynější směry a cíle ženského hnutí českého}}</ref> a potom po celé dvadsiate a tridsiate roky [[20. storočie|20. storočia]]. Nehlásala myšlienku (napríklad oproti Eliške Krásnohorskej), že vzdelaná žena sa má stopercentne oddať iba svojmu povolaniu a nezakladať rodinu. Plamínková bola oveľa ďalej. Chcela pre nich oboje: povolanie podľa svojich schopností, rodinu a pomocníčky v domácnosti, ktoré touto službou získajú taktiež zamestnanie, ďalej materské školy a vhodné detské zariadenia podporované štátom. V tom predišla svoju dobu.