Černosotenci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Pravopis
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d opr.
 
Riadok 46:
}}</ref> tzn. išlo o prvé lojalistické hnutie pozostávajúce zo zástupcov viacerých [[Spoločenská trieda|tried]],<ref name=Klier/> hoci medzi [[Robotnícka trieda|robotníkmi]] si našlo len malú podporu.<ref>SURH, Gerald D. ''1905 in St. Petersburg : Labor, Society, and Revolution''. Stanford, California : [[Stanford University Press]], 1989. ISBN 080476672X, p. [https://books.google.sk/books?id=mdyI2O0b0nQC&pg=PA390 390].</ref>
 
Hnutie vzniklo v októbri 1905 ako reakcia na vypuknuvšiu [[Ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúciu]]. Bolo aktívne najmä v období rokov 1906{{--}}1914, kedy s neoficiálnym súhlasom vlády podnikalo útoky proti rôznym revolučným skupinám a organizovalo alebo participovalo na [[Pogrom|pogromáchpogromoch]] proti [[Židia|Židom]], hoci najhoršie pogromy prepukli ešte pred oficiálnym založením hnutia a boli výsledkom spontánnych zrážok medzi lojalistami a revolucionármi oslavujúcimi prijatie tzv. [[Októbrový manifest|Októbrového manifestu]]. K najväčšiemu z nich došlo medzi 18. a 22. októbrom 1905 v [[Odesa|Odese]], kde v pogrome zomrelo najmenej 400 Židov a vyše 1 600 domov a budov patriacich Židom bolo vyrabovaných alebo zničených. Po roku 1905 začal Zväz ruského národa s organizovaním lokálnych oddielov ({{vjz|rus|дружины|''družiny''}}), ktoré mali zastrašiť revolucionárov a bojovať proti revolučnej aktivite. Ak pogromy priamo neorganizovali, tak v spoločnosti vytvárali atmosféru, ktorá ich vypuknutie podnecovala a členovia oddielov sa ich zúčastňovali. Často tak konali s podporou miestnych úradov, hoci väčšina členov centrálnej vlády hľadela na aktivity oddielov s pochybami a nedôverou. Výnimkou bol samotný cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]], ktorý prijal čestné členstvo v organizácii.<ref name=Klier/>
 
So súhlasom [[Alexander Ivanovič Dubrovin|Alexandra Ivanoviča Dubrovina]], jedného z lídrov Zväzu ruského národa, podnikli černosotenci tiež niekoľko [[Atentát|atentátov]] na svojich politických oponentov. Najznámejšími boli atentáty na poslancov [[Štátna duma Ruskej ríše|Štátnej dumy]], [[Konštitučno-demokratická strana|konštitučných demokratov]] [[Michail Jakovlevič Herzenstein|Michaila Jakovleviča Herzensteina]] (31. jún 1906) a [[Grigorij Borisovič Iollos|Grigorija Borisoviča Iollosa]] (14. marec 1907). Obaja boli židovského pôvodu, avšak primárnym motívom atentátov bola ich politická príslušnosť.<ref name=Klier/>