Anton Pázmán: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Maros441 (diskusia | príspevky)
doplnenie obrázku
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Infobox Politik
| Meno = Anton Pázmán
| Partner =
| Vierovyznanie = rímskokatolícke
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manžel =
| Manželka =
| Partnerka =
Řádek 13 ⟶ 11:
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =  
| Úrad2 = senátor [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Československej]]
| Koniec obdobia2 = 1939
Řádek 32 ⟶ 28:
| Predchodca =
| Nástupca =
| Dátum narodenia = [[12. jún]] [[1887]]
| Miesto narodenia = [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = 16. október {{dúv|1941|10|16|1887|6|12}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
| Začiatok obdobia2 = 1935
}}
}}'''Anton Pázmán''' (12. júna 1887, [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] - 16. októbra 1941, [[Bratislava]]) bol pedagóg, osvetový pracovník a politik [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] v medzivojnovom [[Česko-Slovensko|Československu]].
 
}}'''Anton Pázmán''' (* [[12. júnajún]] [[1887]], [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] {{--}}† [[16. októbraoktóber]] [[1941]], [[Bratislava]]) bol slovenský pedagóg, osvetový pracovník a politik [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] v medzivojnovom [[Česko-Slovensko|Československu]].
Anton Pázmán pochádzal z 11 detí. Po absolvovaní učiteľských štúdií pôsobil ako učiteľ dlhé roky v obciach [[Podkriváň]] a [[Opatová (Lučenec)|Opatová]]. V Podkriváni sa zaslúžil o výstavbu školy, fary a rekonštrukciu kostola. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] musel narukovať na front. V tomto období bol súdený za buričstvo a [[panslavizmus]]. Počas bojov bol zasiahnutý výbuchom granátu, z čoho zdravotné následky si niesol po celý život. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] patril k zakladajúcim členom SĽS (neskôr HSĽS). Podieľal sa na založení približne 35 miestnych organizácií strany v regióne [[Novohrad (región)|Novohrad]]. Bol aktívnym v [[Zemský učiteľský spolok|Zemskom učiteľskom spolku]], ako aj v ďalších kultúrnych a osvetových združeniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/93288/view?search=Anton%20P%C3%A1zm%C3%A1n&page=3&p=separate&tool=search&view=1192,1384,1555,630|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref>
 
== Biografia ==
Vo volebnom období 1925 - 1929 bol za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] poslancom [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]]. Kandidoval v [[XVIII. volebný kraj|XVIII. volebnom kraji]] (Banská Bystrica). V snemovni pôsobil v brannom a rozpočtovom výbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton Pázmán|url=https://public.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=3164&org=293|vydavateľ=public.psp.cz|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref> Po takmer šesť-ročnej prestávke sa do parlamentu ešte vrátil. V rokoch 1935 - 1939 bol za [[Autonomistický blok]], resp. [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] senátorom [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]]. V senáte bol členom rozpočtového výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=46044|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref> Zasadal aj mestskom zastupiteľstve [[Lučenec|Lučenca]].
Anton Pázmán pochádzal z 11 detí. Po absolvovaní učiteľských štúdií pôsobil ako učiteľ dlhé roky v obciach [[Podkriváň]] a [[Opatová (Lučenec)|Opatová]]. V Podkriváni sa zaslúžil o výstavbu školy, fary a rekonštrukciu kostola. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] musel narukovať na front. V tomto období bol súdený za buričstvo a [[panslavizmus]]. Počas bojov bol zasiahnutý výbuchom granátu, z čoho zdravotné následky si niesol po celý život. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] patril k zakladajúcim členom SĽS (neskôr HSĽS). Podieľal sa na založení približne 35 miestnych organizácií strany v regióne [[Novohrad (región)|Novohrad]]. Bol aktívnym v [[Zemský učiteľský spolok|Zemskom učiteľskom spolku]], ako aj v ďalších kultúrnych a osvetových združeniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/93288/view?search=Anton%20P%C3%A1zm%C3%A1n&page=3&p=separate&tool=search&view=1192,1384,1555,630|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref>
 
Vo volebnom období 1925 - 1929 bol za [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] poslancom [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]]. Kandidoval v [[XVIII. volebný kraj|XVIII. volebnom kraji]] ([[Banská Bystrica]]). V snemovni pôsobil v brannom a rozpočtovom výbore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton Pázmán|url=https://public.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=3164&org=293|vydavateľ=public.psp.cz|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref> Po takmer šesť-ročnejšesťročnej prestávke sa do parlamentu ešte vrátil. V rokoch 1935 - 1939 bol za [[Autonomistický blok]], resp. [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] senátorom [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]]. V senáte bol členom rozpočtového výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=46044|vydavateľ=www.nrsr.sk|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref> Zasadal aj v mestskom zastupiteľstve [[Lučenec|Lučenca]].
Po Viedenskej arbitráži sa presídlil do [[Zvolenská Slatina|Zvolenskej Slatiny]] a neskôr do [[Zvolen|Zvolena]]. Vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]] v decembri 1938 už nekandidoval. V roku 1941 sa presťahoval do [[Bratislava|Bratislavy]], kde 16. októbra zomrel po ťažkej srdcovej chorobe, komplikovanej zápalom pľúc. Pochovaný je na [[Ondrejský cintorín|Ondrejskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/45391/view?search=Anton%20P%C3%A1zm%C3%A1n&hlid=634372729&page=3&p=separate&tool=search&view=274,2657,3235,2333|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref>
 
Po Viedenskej arbitráži sa presídlil do [[Zvolenská Slatina|Zvolenskej Slatiny]] a neskôr do [[Zvolen|Zvolena]]a. Vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]] v decembri 1938 už nekandidoval. V roku 1941 sa presťahoval do [[Bratislava|Bratislavy]], kde 16. októbra zomrel po ťažkej srdcovej chorobe, komplikovanej zápalom pľúc. Pochovaný je na [[Ondrejský cintorín|Ondrejskom cintoríne]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/45391/view?search=Anton%20P%C3%A1zm%C3%A1n&hlid=634372729&page=3&p=separate&tool=search&view=274,2657,3235,2333|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2021-03-05}}</ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references />
 
[[Kategória:Osobnosti z Dúbravy (okres Liptovský Mikuláš)]]
{{DEFAULTSORT:Pázmán, Anton}}
[[Kategória:Osobnosti z Podkriváňa]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Politici HSĽS]]
[[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]]
[[Kategória:Osobnosti z Dúbravy (okres Liptovský Mikuláš)]]