Inotaj: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Odstránený odkaz na matematickú funkciu |
Bez shrnutí editace Značky: vrátené vulgarizmy; slang vizuálny editor |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Eugène Delacroix - La liberté guidant le peuple.jpg|thumb|Príklad alegorického obrazu: [[Sloboda]] vedúca ľud na barikády - [[Eugène Delacroix]]]]
'''Inotaj''', '''parabola''' alebo '''alegória''' (z [[grécke jazyky|gr.]] ''
Jej doslovný, prvý význam nie je podstatný (a nemusí byť ani zmysluplný), ale ktorý skrýva význam druhý, hlbší a skrytý. Úlohou alegórie je väčšinou tento pravý význam skryť tak, aby ho pochopili len zasvätení.
Alegória stavia na princípe dvoch súbežných príbehov/textov. Jeden je rozprávaný (fiktívny), druhý je myslený (reálny). Poslucháč počuje fiktívny a jeho úlohou je dopátrať sa mysleného, reálneho zmyslu. Prvý pritom odkazuje na druhý v čo najviac svojich prvkoch. Ideálny čitateľ/poslucháč, ktorý číta/počúva alegóriu, od začiatku vie, že ide o alegóriu, a v priebehu textu „prekladá“ rozprávaný príbeh do skutočného, mysleného príbehu. Robí to tým, že nachádza zodpovedajúce prvky medzi oboma príbehmi/textami. Čím viac je týchto dotykových bodov, tým dokonalejšiu
Úlohou „vonkajšieho“, rozprávaného textu je iba zamaskovať skutočný zmysel, nie vytvoriť fikciu skutočného, zmysluplného príbehu. Preto často alegória sama o sebe nedáva zmysel a je často nereálna. Možno napríklad prerozprávať dejiny nejakého mesta či národa vo forme alegórie, kde rôzne národy a krajiny sú „zamaskované“ konajúcimi zvieratami. Podobne možno použiť nereálne prvky ako napr. hovoriace zvieratá, zvieratá s premenlivým počtom očí, rohov a pod. Podstatné je iba predniesť taký príbeh, ktorý poskytne dostačný počet kľúčov k správnej interpretácii.
| |||