Samohybné delo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
upravené |
doplnenie, odstránenie šablóny |
||
Riadok 1:
'''Samohybné delo''' je [[bojové vozidlo]] vyzbrojené [[kanón]]om, [[húfnica|húfnicou]] alebo [[raketomet]]om, ktoré sú umiestnené na pásovom alebo kolesovom podvozku vo veži alebo v otvorenej nástavbe, ktorá nemusí byť pancierovaná. V širšom zmysle slova môže byť za samohybné delá považovaná všetka obrnená technika vyzbrojená kanónom, nahľadiac na typ podvozku a pancierovanie. Ale v úzkom zmysle slova sa k samohybným delám zaraďujú iba tie obrnené vozidlá, ktoré sú vyzbrojené kanónom či húfnicou, ale nie sú [[tank]]y ani [[obrnený automobil|obrnené automobily]]. Niekoré typy samohybných diel pripomínajú tanky, ale líšia sa od nich spôsobom bojového nasadenia a pomerom pancierovej ochrany a výzbroje.
== Opis ==
[[Image:ASU-85 6 Dywizji Powietrznodesantowej.jpg|thumb|right|203px|
Slúži obyčajne na priamu podporu [[pechota|pechoty]] pri útoku na nepriateľské opevnenia, a to priamou paľbou. Hlavná výzbroj býva nie [[kanón]], ale [[húfnica]], často s veľkým [[kaliber|kalibrom]]. V súčasnosti sa samohybné delá použivajú málo, príkladom je výsadkové útočné delo [[ASU-85]]. Jeho výhodou je nízka cena v porovnaní s inými tankami, keďže sa dá napr. obetovať rýchlosť (stačí keď sa pohybuje tak rýchlo ako [[pechota]]).
== História ==
Prvé samohybné delá sa objavili už cez [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Jedným z nich bol pokus britskej armády s typom [[Gun Carrier Mark I]], pričom išlo fakticky o kanón s lafetou položený na podvozku tanku.
[[Image:Assault-guns-knocked-out.gif|thumb|right|203px|
Iná koncepcia vznikla v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] v [[Nemecko|Nemecku]], lebo Nemci potrebovali lacnejšiu verziu [[tank]]u čisto len pre podporu [[pechota|pechoty]]. Tanky boli totiž pomerne drahé, keďže potrebovali pomerne silný motor aby mohli podľa vtedajšej nemeckej koncepcie [[blesková vojna|bleskovej vojny]] viesť náročné manévre v rozmanitom teréne a pri tom bojovať proti druhým tankom. Napriek obrovskému množstvu prototypov nakoniec presadil len jeden typ, bol ním [[StuG III]] na podvozku tanku [[Pz III]]. StuG je skratka z nemeckého „Sturmgeschütz“ - útočné delo. Tento termín sa ujal prakticky iba pre nemecké samohybné delá a niektoré [[Stíhač tankov|stíhače tankov]].
Koncepcia bola podaná [[Heinz Guderian|Guerianom]] ako obrnené vozidlo na podporu pechoty, pri ktorom rozhoduje cena a rýchlosť výroby. Bolo mu jasné že pri obetovaní rýchlosti sa cena zníži drasticky. Tak sa aj stalo. StuG III bol unikátny v tom, že nepotreboval po celú vojnu vylepšeného nástupcu. Guderian dokonca protestoval, keď sa velenie vojska rozhodlo (najskôr zo zvyku) ho nahradiť novým [[StuG IV]]. StuG IIIG so 75 mm kańom s dlhovu hlavňou pratkicky do konca vojny nepotreboval modernizáciu.
Boje na východnom fronte doviedli Sovietsky zväz na pokraj jeho možností. Aj tu bola na fronte akútne potrebná obrnená technika, ktorá mala byť podľa možnosti čo najlacnejšia. Sovietská koncepcia samohybného dela bola iná - útočné delo bolo zároveň stíhačom tankov. Podľa koncepčného zadania boli samohybné/útočné delá i tanky [[KV-2], ktoré boli určené na prienk ťažkými opevneniami a podporu pechoty a tankov [[KV-1]]. Sovieti v priebehu vojny vyvynuli i [[SU-85]], [[SU-122]], [[SU-152]], ktoré boli zároveň úspešné stíhače tankov a v boji sa používali hlavne na ničenie silne pancierovaných nemeckých obrnencov. Samotná skratka „SU“ (po rusky tiež САУ - SAU, samochodnaja artilerijskaja ustanovka) voľne preložené ako samohybné delo tiež svedčí o rôznej interpretácii rovnakého termínu. Prípad SU-122 a SU-152 je o to komplikovanejší, že boli vyzbrojené húfnicami, čo je pre [[Stíhač tankov|stíhače tankov]] veľmi netypické. Dôvodom bol ten, že Sovieti v tej dobe nemali k dispozícii v dostatočnom množstve žiadny iný kanón, schopný preraziť pancier [[PzkpfwVI Tiger|Tigra]] alebo [[Panther (tank)|Panthera]] z väčšej vzdialenosti.
== Pozri aj ==
| |||