Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 225:
[[Peter Jilemnický]] ([[1901]] - [[1949]]) bol Čech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na Slovensku, dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave,v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]] no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html</ref>
[[Ján Poničan]] ([[1902]]-[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan, <ref>http://www.nasaadvokacia.sk/ponican.html</ref> <ref>https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora</ref>bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] sa stal v roku [[1924]] aj spoluzakladateľom časopisu Dav spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím),
MICHAL HABAJ, Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava,01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[Konštruktivizmus|konštruktivizmus,]] [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia |proletárska poézia]]<ref>Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf</ref>. Jej obálku vytvoril opäť Ľudovít Fulla a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v Umeleckej besede tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref>Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468, 1. strana.pdf</ref>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je impresiou z väzenia v Banskej Bystrici, kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal o udalostiach vzbury na čele so [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' vytvorenú pod dojmom svojho cestovania po [[ZSSR]] majúcu podobne ako ''Demontáž'' multižánrové poetické smerovania. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivého rozsudku.
<!---===Ženy v slovenskej literatúre===
| |||