Alan Bartlett Shepard: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 103:
Sedmička vybraných astronautov programu Mercury bola verejnosti predstavená dňa [[9. apríl]]a 1959 na tlačovej konferencii v [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] na námestí [[Lafayette Square (Washington, D. C.)|Lafayette Square]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]]<ref>Burgess 2011, s. 274 – 275.</ref> Záujem médií o túto udalosť bol enormný. Mnohí novinári a fotografi sa tiesnili v bývalom tanečnom salóne. V čele miestnosti si za konferenčný stôl sadlo sedem mužov v civilnom odeve: [[Deke Slayton|Donald K. „Deke“ Slayton]], Alan B. Shepard, Jr., [[Walter Marty Schirra|Walter M. „Wally“ Schirra, Jr.]], [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]], [[John Glenn|John H. Glenn, Jr.]], [[Gordon Cooper|Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr.]] a [[Malcolm Scott Carpenter]].<ref name="Atkinson & Shafritz 42–47"/> Shepard v reakcii na značný mediálny rozruch pred nimi povedal prísediacim Slaytonovi a Schirrovi: ''„Nemôžem tomu uveriť. Títo ľudia sú blázni.“'' ''„Áno, ako červia farma,“'' odpovedal mu Slayton. Celá konferencia trvala dve hodiny, a zatiaľ čo väčšina astronautov odpovedala stručne na položené otázky, jeden z nich si prítomnosť médií užíval. John Glenn, ktorý už bol v tom čase v USA verejne známy aj vďaka účasti v istej [[televízia (prenos)|televíznej]] súťaži, sa stal mediálne obľúbený hlavne kvôli svojim dlhým patriotickým odpovediam. Obrovský záujem médií o osobnosti budúcich astronautov, z ktorých sa okamžite stali uctievané celebrity, pocítili aj ich rodiny, ktoré si museli zvykať na takmer nový život. Novým celebritám prichádzali rôzne ponuky, napríklad dom na kľúč za veľmi nízku cenu alebo najnovšie športové autá [[Chevrolet]], tiež za nízku cenu. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna [[americký dolár|dolárov]], ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Magazín sa v nasledujúcich rokoch stal v podstate pravidelným informátorom o súkromnom dianí u sedmičky astronautov.
Riziko veľkej výzvy v podobe [[kozmický let|kozmického letu]] sa ukázalo v plnej miere o niekoľko týždňoch neskôr, v noci na [[18. máj]]a 1959, kedy mali všetci siedmi astronauti na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] možnosť sledovať svoj prvý štart [[raketa|rakety]], [[nosná raketa|nosiča]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|SM-65D Atlas]] podobného tomu, aký ich mal vyniesť na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Necelých šesťdesiat sekúnd po štarte Atlas explodoval a rozžiaril nočnú oblohu nad Floridou. Astronauti boli ohromení. Shepard zľahka buchol lakťom do Glenna a povedal: ''„No, som rád, že túto nám odpratali z cesty. Len dúfam, že to opravia...“''<ref>Glenn 1999, s. 274 – 275.</ref>
=== ''Freedom 7'' ===
Riadok 136:
[[Súbor:Freedom 7 II insignia.jpg|thumb|left|Znak zrušeného Shepardovho letu [[Mercury-Atlas 10]]]]
V [[október|októbri]] 1962 bol Alan nominovaný do funkcie náhradníka [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]] pre let [[Mercury-Atlas 9]]. V zákulisí však začal intenzívne lobovať za svoj vlastný let.<ref>Burgess 2013, s. 236 – 237.</ref> NASA svoju pozornosť zatiaľ sústredila na Cooperov let, ktorý bol pôvodne naplánovaný na jeden deň, ale koncom roka 1962 trvanie misie predĺžila na takmer dva dni. Shepardovi vyhovovalo, keď vedenie NASA začiatkom roka [[1963]] navrhlo v rámci programu Mercury uskutočniť ešte jeden let, [[Mercury-Atlas 10]] (MA-10). Návrh prišiel z dôvodu snahy vyplniť časovú medzeru, ktorá vznikne v americkej pilotovanej kozmonautike po Cooperovom lete, kým sa začnú lety [[program Gemini|programu Gemini]]. Na rekordný trojdňový let už bolo pripravené takmer všetko.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 492.</ref> Nosná raketa [[Atlas (raketa)|Atlas]] už bola vyrobená, do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 15) už boli inštalované systémy, ktoré mali let v rekordnom trvaní umožniť a nominovaný pilot, Alan Shepard, už loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode. Niekoľko mesiacov pred plánovaným štartom ale vedenie NASA zmenilo ohľadom letu MA-10 stanovisko. Keď sa blížil deň štartu misie [[Mercury-Atlas 9]], tlačový hovorca NASA dňa [[11. máj]]a 1963 oznámil, že ak bude let MA-9 úspešný, bude to posledná misia programu. Za uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 sa po Shepardovej prosbe prihováral aj prezident John F. Kennedy, pričom konečné rozhodnutie nechal na vedení NASA.<ref>Thompson 2004, s. 344 – 345.</ref> V tom čase sa už začínal postupne rozbiehať aj program Gemini. Navyše, technické problémy, ktoré sa vyskytli ku koncu Cooperovho letu, sa ukázali byť spôsobené hlavne ich zaťažovaním za hranice svojich možností. Vedenie NASA preto nechcelo nič riskovať, a tak [[12. jún]]a 1963 vtedajší riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]] oznámil Výboru pre vesmír [[Senát Spojených štátov|Senátu Spojených štátov]], že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by sa teraz mala venovať programu Gemini.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492"/> To znamenalo koniec potenciálnej misie Mercury-Atlas 10. O deň neskôr NASA zrušila zmluvu pre program Mercury s firmou [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell]]. Kozmická loď ''Freedom 7-II'' bola uložená do skladu na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] a nikdy neletela.
=== Program Gemini: šéfastronaut ===
| |||