Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 241:
[[Andrej Plávka]] ([[1907]] - 1[[1982]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]).
[[Pavol Horov]] ([[1914]] - [[1975]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' (1977). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>[https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonického]</ref> ▼
▲[[Pavol Horov]] ([[1914]] - [[1975]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' (1977). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku 1973.<ref>[https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonického]</ref>
[[František Hečko]] ([[1905]] - [[1960]])<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je silno cítiť sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je experimentom socialistického realizmu<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko/zivotopis-autora</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare.
<!---===Ženy v slovenskej literatúre===
| |||