Židia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→„Etnický Žid“: Malé chybičky krásy. Značky: vrátené prvá úprava redaktora odstránenie referencie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Značka: vrátenie |
||
Riadok 107:
== Kto je Žid ==
=== „Etnický Žid“ ===
V judaizme bolo vždy náboženstvo úzko prepojené s myšlienkou
V období [[stredovek]]u sa zvlášť v [[kresťanstvo|kresťanskom]] a [[islam|moslimskom]] prostredí naopak národnostný princíp v židovstve vytráca – Židia sú považovaní za náboženskú skupinu a zrieknutím sa svojej viery alebo prestupom na inú vieru židmi byť prestávajú. Pokrstený žid už nie je braný ako žid, ale
Termín „židovské etnikum“ je pomerne nový a vychádza až z [[nacionalizmus|nacionalistických]] tendencií počas [[19. storočia]] a je priamym dôsledkom [[sekularizácia|sekularizácie]] spoločnosti, v ktorej prestalo hrať rolu rozdelenie náboženské a začalo naopak byť dôležité rozdelenie [[národnosť|národnostné]]. Vo vnútri samotného judaizmu existovali v tom čase rozporuplné tendencie. Niektoré skupiny dávali prednosť [[asimilácia|asimilácii]] (tieto skupiny považovali židovstvo za prejav viery, nie etnickej či národnostnej príslušnosti), iné skupiny začali klásť dôraz na národnú svojbytnosť Židov (zvlášť pod dojmom udalostí, ako [[Dreyfusova aféra]], ktorá znamenala pre veľa priaznivcov asimilácie sklamanie) – z tejto skupiny sa neskôr zrodil [[sionizmus]].
K „židovskej národnosti“ sa bolo možné prihlásiť napr. v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], kde v roku 1928 vznikol [[Židovská autonómna oblasť|Židovský národný okruh]]<ref>ZBAVITELOVÁ, Gita. ''Stalin založil na Dálném východě Židovskou autonomní oblast'' [online]. Český rozhlas, 2007-06-14 [cit. 2012-01-06]. [http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/zpravy/_zprava/355251 Dostupné online.]</ref> alebo v medzivojnovom [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] v snahe oslabiť německú a maďarskú národnosť.<ref>ČAPKOVÁ, Kateřina. Uznání židovské národnosti v Československu 1918–1938. In ''Český časopis historický'', roč. 102, 2004, č. 1. Str. 77–103.</ref>
Prvá definícia Žida na základe [[ľudská rasa|„rasy“]] bola stanovená až v [[Nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] prostredníctvom tzv. [[Norimberské zákony|norimberských zákonov]]. Tieto zákony definovali ako Žida každého, kto má oboch rodičov Židov (''Volljude''). Človek, ktorý mal Židom jedného z rodičov, bol považovaný za ''miešanca prvého stupňa'' (''Mischling ersten Grades''), človek, ktorý mal židovského jedného prarodiča potom za ''miešanca druhého stupňa'' (''Mischling zweiten Grades''). Zákony ďalej rozoberali prípady, kedy bol jeden alebo obidvaja rodičia či prarodičia miešanci prvého alebo druhého stupňa. Všetci ľudia, označení [[nacizmus|nacistickým]] režimom ako Židia (''Volljuden'') aj miešanci (''Mischlinge'') boli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] [[perzekúcia|perzekvovaní]] a v [[konečné riešenie židovskej otázky umiestnení v lágroch. ▼
▲Prvá definícia Žida na základe [[ľudská rasa|„rasy“]] bola stanovená až v [[Nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] prostredníctvom tzv. [[Norimberské zákony|norimberských zákonov]]. Tieto zákony definovali ako Žida každého, kto má oboch rodičov Židov (''Volljude''). Človek, ktorý mal Židom jedného z rodičov, bol považovaný za ''miešanca prvého stupňa'' (''Mischling ersten Grades''), človek, ktorý mal židovského jedného prarodiča potom za ''miešanca druhého stupňa'' (''Mischling zweiten Grades''). Zákony ďalej rozoberali prípady, kedy bol jeden alebo obidvaja rodičia či prarodičia miešanci prvého alebo druhého stupňa. Všetci ľudia, označení [[nacizmus|nacistickým]] režimom ako Židia (''Volljuden'') aj miešanci (''Mischlinge'') boli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] [[perzekúcia|perzekvovaní]] a v [[konečné riešenie židovskej otázky|konečnom
Na karaimských židov sa norimberské zákony nevzťahovali.
Řádek 119 ⟶ 121:
Po založení štátu [[Izrael]] roku 1948 bol prijatý zákon zaručujúci, že každý človek, ktorý bol nacistami a ich rasovými zákonmi označený za Žida, a ako taký perzekvovaný, má právo odsťahovať sa do Izraela, kde tejto alebo podobnej perzekúcii už vystavený nebude. Táto klauzula potom dala vzniknúť [[Zákon o návrate|Zákonu o návrate]], podľa ktorého každému, kto má aspoň jedného židovského [[prarodič]]a, je možné udeliť občianstvo v Štáte Izrael. Zákon o návrate sa stal normou pre prijatie členov aj pre mnoho židovských obcí vo svete.
Najvyšší súd Izraelského štátu v roku 2013 rozhodol, že neexistuje „izraelská národnosť“ („Izraelčania“), ale iba Židia, [[Arabi]],<ref>BĚLKA, Michal. ''Izraelci neexistují. Židovská národnost musí stačit, rozhodl soud'' [online]. iDnes.cz, 2013-10-04 [cit. 2020-01-17]. [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/izraelska-narodnost-neexistuje.A131004_135950_zahranicni_mlb Dostupné online.]</ref> alebo Aramejci (izraelskí kresťania).<ref>Redakce. ''Izraelští křesťané mohou přestat být Araby a stát se Aramejci'' [online]. Eretz.cz, 2014-09-22 [cit. 2020-04-09]. [http://eretz.cz/2014/09/izraelsti-krestane-mohou-prestat-byt-araby-stat-aramejci/ Dostupné online.]</ref>
=== „Halachický žid“ ===
| |||