'''Blíženci''' (Gemini, ♊) sú jedno zo [[zvieratník]]ových [[súhvezdie|súhvezdí]]. Sú súčasťou zimnej oblohy, ležia medzi súhvezdím [[Býk (súhvezdie)|Býk]] na západe a nevýrazným súhvezdím [[Rak (súhvezdie)|Rak]] na východe.
Je to súhvezdie severnej oblohy, ktorým [[Slnko]] prechádza od [[2021. máj|20. májajún]]a do [[2119. jún|21.júnajúl]]a. Predstavuje dórskych hrdinov z gréckej mytológie [[Dioskúrovia|Kastora a Polydeukésa]]. Jasné hviezdy Blížencov utvárajú nepravidelný obdĺžnik medzi Rakom a Býkom, pričom jeho dve najjasnejšie hviezdy, [[Kastor (hviezda)|Kastor]] a [[Pollux (hviezda)|Pollux]], znázorňujú hlavy bratov. Na večernej oblohe sú Blíženci viditeľní u nás od novembra do začiatku júna. Vrcholia o polnoci začiatkom januára vo výške asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberajú 0,157 sr. Obsahujú 70 hviezd [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej jasnosti]] do 6<sup>m</sup>. [[Mekbuda]] je jednou z najjasnejších cefeíd na oblohe. Najznámejšími [[deep-sky]] objektami Blížencov sú napríklad planetárna hmlovina [[Eskimák (hmlovina)|Eskimák]] či [[pulzar]] [[Geminga]], obsahujú aj veľa [[otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokôp]], napr. [[Hviezdokopa M35|M 35]]. Ďalej sa v súhvezdí nachádza kopa galaxií pozostávajúca asi z 200 galaxií, vzdialená od nás asi 340 Mpc, a radiant najmladšieho meteorického roja [[Geminidy|Geminíd]]. V Blížencoch objavil roku [[1781]] [[William Herschel|W. Herschel]] [[Urán (planéta)|Urán]], prvú planétu novoveku.
