The Cure: Rozdiel medzi revíziami

V tom istom roku sa Easy Cure stali víťazmi talentovej súťaže a získali tak nahrávaciu zmluvu s nemeckou spoločnosťou [[Hansa Records]]. Hoci kapela disponovala dostatočným množstvom vlastných skladieb, ani jedna z nich napokon nahraná nebola. Po nezhodách spôsobených odlišnými pohľadmi na smerovanie skupiny, bol v marci 1978 kontrakt medzi Easy Cure a Hansa Records zrušený. Smith o niekoľko rokov neskôr uviedol: ''„Boli sme príliš mladí. Skrátka si mysleli, že z nás môžu urobiť kapelu pre tínedžerov. V skutočnosti od nás chceli, aby sme vytvárali cover verzie, no zakaždým sme ich odmietli.“'' V máji opustil skupinu Thompson. Zvyšné trio sa následne premenovalo na The Cure. Ešte v ten nahrali v Chestnut Studios v Sussexe svoju prvú skladbu, ktorá bolo prostredníctvom demo kaziet distribuovaná dvanástim významným nahrávacím spoločnostiam. Našla si cestu k skautovi [[Chris Perry|Chrisovi Perrymu]] z [[Polydor Records]], ktorý v septemberiseptembri 1978 získal The Cure do svojho novovytvoreného vydavateľstva [[Fiction (hudobné vydavateľstvo)|Fiction]]. V decembri toho istého roku vydala skupina debutový singel [[Killing An Arab]]. Provizórne ho vydala nahrávacia spoločnosť Small Wonder, nakoľko Fiction v tom čase ešte nemal s Polydorom vysporiadané všetky právne náležitosti. „Killing An Arab“ získal uznanie, no spôsobil aj kontroverzie. Provokatívny názov viedol k obvineniam z rasizmu. V skutočnosti ale bola skladba inšpirovaná [[Existencializmus|existenciálnym]] románom [[Albert Camus|Alberta Camusa]] ''[[Cudzinec (Camus)|Cudzinec]]''. Kapela sa rozhodla na všetky nahrávky umiestniť štítok, ktorý razantne popieral rasistické konotácie. Tie už vyšli pod vydavateľstvom Fiction. Prestížny anglický magazín ''[[NME]]'' označil The Cure ako ''„závan čerstvého prímestského vzduchu“,'' a ďalej poznamenal: ''„Čoskoro sa ukáže, či si The Cure dokážu udržať svoju radosť zo života“.''

V máji 1979 vydali The Cure debutový album ''[[Three Imaginary Boys]]''. Vzhľadom kna neskúsenostineskúsenosť kapely s nahrávaním v štúdiu, prevzali vedenie nad nahrávaním Parry a Mike Hedges. Skupina, najmä Smith, nebola s odstupom času s týmto albumom spokojná. Smith v rozhovore z roku 1987 priznal: ''„Mnoho z tých piesní bolo povrchných. Už vtedy sa mi to nepáčilo. Do budúcnosti som chcel, aby bola naša tvorba viac osobná“''. V júni vyšiel druhý singel “[[Boys Don't Cry]]“, ktorého text parodicky popisuje budúcu tvorbu skupiny. The Cure vystupovali ako predkapela na turné [[Siouxsie & the Banshees]] pod názvom ''Join Hands'', ktoré sa odohrávalo v Anglicku, [[Severné Írsko|Severnom Írsku]] a [[Wales|Walese]]e od augusta do októbra. Smith na každom koncerte nevystupoval len s The Cure, ale aj ako gitarista Siouxsie & the Banshees. Nahradil Johna McKaya, ktorý zo skupiny odišiel. Táto skúsenosť mala na Smitha veľký vplyv: ''„Po prvej noci na javisku s Banshees som bol unesený tým, ako silno som cítil, že tento druh hudby je tak odlišný od toho, čo sme robili s The Cure. Predtým som chcel, aby sme boli ako [[Buzzcocks]] alebo [[Elvis Costello]]. Punkový [[Beatles]]. Čas strávený koncertovaním s Banshees zmenil môj postoj k tomu, čo sme dovtedy vytvorili.“''

Z dôvodu nedostatku kreatívnej kontroly pri nahrávaní debutového albumu, sa rozhodol Smith pri nahrávaní druhého albumu podieľať sa na jeho produkcii spoločne s Mikeom Hedgesom. Album ''[[Seventeen Seconds]]'' bol vydaný v roku 1980 a v britskom rebríčku sa vyšplhal na dvadsiate miesto. Singel [[„A Forest“]] sa stal prvou skladbou The Cure, ktorá sa dostala do singlového rebríčka v Británii, najvyššie na tridsiate prvé miesto. ''Seventeen Seconds'' bol charakteristický výrazne odlišným zvukom oproti ''Three Imaginary Boys''. Hedges ho popisoval ako ''„mrzutý, atmosferickýatmosférický a značne odlišný od debutového albumu“.'' V rozhovore pre ''NME'' povedal, že ''„pre mladú skupinu ako The Cure sa zdá takmer neuveriteľné, že sa v tak krátkom čase dokázala presadiť na tak veľkom území“''. V tom istom čase bol Smith spájaný s konceptom zvaným „anti-image“. V tlači prehlásil, že sa cíti byť otrávený spájaním svojej osoby s anti-image, nakoľko zainteresované osoby sa snažia ''„komplikovane zamaskovať svoju jednoduchosť“''. Neskôr uviedol: ''„Museli sme sa vymaniť z tohto obrazu, nechceli sme byť takto vnímaní. Zdalo sa, že sa snažíme, aby naša hudba bola viac temná. V skutočnosti sa nám ale jednoducho nepáčili štandardné rockové veci. Celé sa to vymklo spod kontroly“''. V tom istom roku vyšla americká reedícia albumu ''Three Imaginary Boys'' pod názvom ''[[Boys Don't Cry]]'', s novým obalom a pozmeneným track listom. The Cure sa vydali na svoje prvé svetové turné na propagáciu oboch albumov. Po jeho skončení opustil skupinu [[Matthieu Hartley]], ktorý povedal: ''„Uvedomil som si, že kapela smeruje k samovražednej, chladnej hudbe, jednej z tých vecí, ktoré ma vôbec nezaujímajú.“''

Podobne ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch sa na nahrávaní tretieho albumu podieľal Mike Hedges. ''[[Faith (album The Cure)|Faith]]'' nadviazal na ponurú atmosféru ''Seventeen Seconds''. V britskej hitparáde obsadil štrnáste miesto. Súčasťou kazetovej verzie albumu boli inštrumentálne soundtracky ku krátkometrážnemu animovanému filmu ''Carnage Visors''. Ten bol premietaný pred každým koncertom na turné ''Picture''. Koncom roka 1981 bol vydaný singel "[[Charlotte Sometimes]]", ktorý sa na albumu nenachádzal. Nový zvuk charakterizovaný pochmúrnou atmosférou zapríčinil, že kapela odmietala na koncertoch hrať staršie nahrávky. Smith sa s touto zmenou stotožnil natoľko, že viackrát opúšťal javisko na konci koncertu v slzách.

Medzi hlavné znaky hudby The Cure patria dominantné , melodické basové linky, výrazný Robertov spev a texty poznačené akýmsi zúfalstvom. V roku 1992 Robert povedal: „ Myslím si, že keď ľudia hovoria o zvuku The Cure majú na mysli najmä akustické gitary a môj spev. A samozrejme výrazné elektrické gitary a syntetizátory." Klávesy sa stali súčasťou kapely pri albume Seventeen Seconds a najväčší význam mali pri albume ''Disintegration''.<ref>Apter, str. 241</ref>

Prvé videoklipy The Cure sú označované za hrozné, a to najmä v samotnej kapele. Lol Tolhurst povedal: „Tie videá boli úplne katastrofálne. My sme neboli herci a naše osobnosti sa s touto úlohou nevedeli stotožniť.“ Tak to bolo aj s videoklipom ku skladbe „Let's Go to Bed“, ktorý po prvýkrát pre The Cure režíroval Tom Pope. Pope pridal do videoklipov prvok hrajúcej kapely. V roku 1987 pre časopis ''Spin'' povedal: „Myslím, že časť z nich sa v klipe objavila, ale nikdy nevydali zo seba všetko.“ V ďalších rokoch sa Pope stal režisérom väčšiny klipov The Cure. Jeho videá sa stali synonymom kapely a pomohli získať väčšiu popularitu The Cure v 80. rokoch. Pope vysvetlil prečo sa rozhodol spolupracovať s The Cure: „Cure je výborná skupina pre prácu filmárov. Robert Smith skutočne rozmie kamere. Jeho pesničky sú veľmi filmové. Mám tým na mysli, že na jednej úrovni sú hlúposť a humor, ale všetci trpia psychickou posadnutosťou a klaustrofóbiou.“<ref>Apter, str. 177–78177 – 78</ref>

* [[Roger O'Donnell]] – klávesy ([[1987]]{{--}}[[1990]], [[1995]]{{--}}[[2005]]) a od [[2011]])