Bernard Janeček: Rozdiel medzi revíziami

Bernard Janeček sa narodil v Borohrádku do rodiny obchodníka a hostinského Františka Janečka a jeho manželky Františky. Študoval na gymnáziu v [[Rychnov nad Knežnou|Rychnove nad Knežnou]]. Štúdium však nedokončil a venoval sa samostatne štúdiu [[lesníctvo|lesníctva]]. V roku [[1831]] odišiel cestovať po [[Uhorsko|Uhorsku]], v roku [[1837]] sa vrátil k rodičom. V roku [[1838]] odišiel do [[Budapešť|Budapešti]], kde si postavil dom a pozval k sebe svoje tri sestry. Ovládal niekoľko jazyk, zaujímal sa o slovanský aktivizmus a zoznámil sa s mladými slovenskými intelektuálmi ako napríklad s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]] či [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]], ktorý ho považovali za radikála. Revolúcia ho zastihla v [[Bratislava|Bratislave]], kde sa nachádzali aj Štúr a Hurban. Spoločne uvažovali o možnostiach obhajoby slovenských záujmov v revolučnom vare.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Červinka|meno=Jaroslav|titul=Bernard Janeček, rodák z Borohrádku - jeden z duchovních vůdců slovenského povstání v letech 1848-1849. In: Orlické hory a Podorlicko : sborník vlastivědných prací : přírodou, dějinami, současností|isbn=80-86076-40-7}}</ref> Zapojil sa do [[Pražské povstanie (1848)|pražského povstania]] počas roku 1848 a svojou odvahou si vyslúžil rešpekt, aj vďaka ktorému sa stal veliteľom slovenských dobrovoľníkov. Zapojil sa do ich náboru vo Viedni <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Kovačič, Ján|titul=Vojenské aspekty septembrovej dobrovoľníckej výpravy|url=https://www.valka.cz/12816-Vojenske-aspekty-septembrovej-dobrovolnickej-vypravy|vydavateľ=valka.cz|dátum prístupu=2008-11-27|jazyk=sk}}</ref>. Dvakrát bol v [[Záhreb]]e urgovať peniaze na povstanie od [[Josip Jelačić|bána Jelačiča]]. V rámci prípravy povstania a nadväzovania kontaktov precestoval celé [[Slovensko]]. [[17. septembra]] [[1848]] vyrazili dobrovoľníci z [[Viedeň|Viedne]]. Veliteľský zbor tvoril Janeček, Bloudek a Zach. Základňou operácii bola [[Myjava]], kde bolo vyhlásené založenie [[Slovenská národná rada (1848 - 1849)|Slovenskej národnej rady]]. Janeček bol veliteľom roľníckych stotín zmobilizovaných v kraji a zúčastnil sa všetkých bojov. V bojoch sa vyznamenal za čo si vyslúžil prezývku druhý Žižka. Presadzoval ofenzívnu taktiku. Pri ústupe na [[Morava|Moravu]] velil zadnému voju. Po potlačení septembrovej výpravy prebýval vo [[Viedeň|Viedni]], kde bola na neho vypísaná odmena. Aj v Čechách bol sledovaný. V rámci príprav ďalšieho povstanie bol skeptický k spolupráci s Viedňou. Zúčastnil sa aj druhej vojenskej výpravy v spolupráci s rakúskou armádou. Jeho zbor sa zúčastnil obliehania pevnosti [[Leopoldov]] v ktorej boli maďarskí vojaci. Vzhľadom na intrigy cisárskych veliteľov a neustále rozdiely v názoroch sa vo februári [[1848]] vzdal velenia. Odišiel do [[KromežížKroměříž]]a, kde v tom čase zasadal ríšsky snem. Tam odovzdal prostredníctvom klubu slovanských poslancov spis o sťažnosti proti postupu rakúskej vlády na Slovensku a promaďarskej politike kráľovských komisárov.<ref name=":0" />