Vechec: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pamiatky |
|||
Riadok 4:
| Iné názvy =
| Obrázok = Vechec, Grécko-katolícky a Rímsko-katolícky kostol.jpg
| Popis obrázku =
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
Riadok 36:
'''Vechec''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Vranov nad Topľou|Vranov nad Topľou]].
{{Na úpravu}}
==
Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia [[Lomnica|Lomnice]], na styku severozápadného výbežku [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] s úpätím [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], v nadmorskej výške 184 m n. m.
== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o obci Vechec vyplýva z mandátu, ktorý rieši spor o vlastníctvo medzi Rozgoňovcami a Nekčiovcami a pochádza z roku [[1327]]. [[Palatín]] Detrik [[Bubekovci|Bubek]] v roku [[1399]] poveril [[leles]]ký konvent pozvať vlastníkov panstva Lipovec a šľachticov z [[Rozhanovce|Rozhanoviec]] na riešenie ich sporu o vlastníctvo Vechca a viacerých okolitých obcí.
V mandáte palatína je doklad o tejto dedine, z ktorého vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1399. V uvedenom mandáte sa vyskytuje pod názvom Vechec, v písomnostiach z [[15. storočie|15.]]-[[16. storočia]] tiež pod týmto názvom. Predpokladáme, že názov obce vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého miestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov sa domnievame, že obec Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvovalo aj v 16. storočí. Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 sa dostal Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva [[Čičva]], resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoryovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519. V 17. storočí patril zemanom. V polovici 15. storočia vo Vechci hospodárilo približne pätnásť sedliackych domácnosti, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala. V roku 1493 tu zostalo sedem sedliackych usadlostí, medzi nimi rodina Grega Zyra a Štefana Čemerenského, pričom pozemky po ďalších siedmich sedliackych domácnostiach boli opustené. Do roku 1550 počet sedliackych domácností vzrástol na jedenásť. V roku 1600 malo sídlisko desať obývaných poddanských domov, šoltýsov dom, takže Vechec bol malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Narastajúca chudoba a sociálny úpadok sedliakov mali za následok úbytok poddanských obyvateľov a domov. V roku [[1715]] žilo vo Vechci šesť, v roku [[1720]] iba tri sedliacke domácnosti. Na základe prvého sčítania ľudu v Uhorsku v roku [[1784]] až [[1787]] obec mala 63 domov, 100 rodín, 571 obyvateľov, z toho 1 neprítomný a 1 cudzí. Z celkového stavu obyvateľov mužov bolo 301, z toho 114 ženatých a 187 slobodných a stav žien bol 278. podľa zamestnanosti bolo vo Vechci nasledovné zloženie obyvateľstva: 1 farár, 2 zemania, 36 sedliakov, 38 potomkov mešťanov a roľníkov, 67 želiarov a 22 iných. V obci ďalej žilo 122 mladých ľudí, z toho do 12 rokov – 99, od 13-17 r. – 23. V rokoch [[1880
== Názov ==
'''Vývin názvu obce'''
* [[1402]] - ''Vecheech'', ''Weheeh''
* [[1749]] - ''Vehécz''
* [[1773]] - ''Wehecz''
* [[1920]] - ''Vechec'', maďarsky ''Vehéc''
== Kultúra a zaujímavosti ==
===
* [[Renesancia|Renesančná]] [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], jednopodlažná štvortraktová stavba na nepravideľnom pôdoryse zo začiatku [[17. storočia]]. Po roku [[1900]] prešla úpravami a bola prefasádovaná. V rokoch [[1985]] a [[1995]] bola obnovovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Vechec
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vechec
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády kúrie sú hladké s valbovou strechou.
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1918]]-[[1920]]. Stojí na mieste staršej sakrálnej stavby z roku [[1817]]. Obnovou prešiel v rokoch [[1956]]-[[1958]] a naposledy v rokoch [[1989]]-[[2002]]. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola, starší je voľný obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] na kríži z polovice [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Vechec - Kostol sv. Jána Nepouckého
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vechec-kostol-sv-jana-nepomuckeho
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Korunná rímsa je dekorovaná vlysom s motívom lomeného oblúka. Veža s opornými piliermi vystupuje zo stupňovitého priečelia, je ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi a ihlancovou helmicou.
* Socha sv. Jána Nepomuckého, [[klasicizmus|klasicistická]] socha z roku [[1833]]. Obnovená bola v roku [[1933]]. V roku [[1998]] bola reštaurovaná Martinom Kutným z [[Bardejov]]a a nahradená kópiou, pričom originál bol umiestnený na obecnom úrade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23794
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>
=== Pravidelné podujatia ===
* Deň Vechca
* Spartan Race
* Vatra
== Školstvo ==
=== Rímskokatolícka ľudová škola ===
Najstaršou zachovanou správou o školstve vo Vechci je list biskupovi zo 14. septembra [[1788]], kde sa píše o záväzku sedliakov a želiarov z Vechca a [[Čemerné]]ho o vydržiavaní učiteľa. Ročne mu sedliaci odovzdajú štvrtinu úrody ozimín a 12 grajciarov, želiari osminu ozimín a 6 grajciarov. Sedliaci z Vechca každý jeden voz dreva. Sedliaci z Čemerného každý časť sena a jednu nádobu kapusty.
V rozpočte rímskokatolíckej [[ľudová škola|ľudovej školy]] vo Vechci na rok [[1930]]/[[1931]] sa spomína, že škola bola zriadená v roku 1820. No jedna z prvých písomne podložených zmienok o škole v obci Vechec je z roku [[1846]]. Vtedy boli pripravené plány na jej realizáciu už v roku [[1843]], ešte z čias pôsobenia františkánskeho duchovného Philipa Urbana, OFM. Veľkú zásluhu na jej realizácii mal však až ThDr. Ján Mikó st. V rokoch 1846 – 1956 administrátor a neskoršie farár vo Vechci. Bol prvým diecéznym kňazom farnosti. Jeho bohaté skúsenosti zo školstvom mali veľký vplyv na jeho realizácii aj v dedinke Vechec.
Zo zápisnice napísanej 24. apríla [[1894]] vranovským hlavným slúžnym Jurajom Fuzessérym sa dozvedáme o majetku patriacemu učiteľovi a jeho mzde vo Vechci. Učiteľské miesto bolo spojené s vykonávaním kantorského miesta. Kantorovi patrilo v tom čase: jeden dom z dreva, záhrada o rozlohe 210 árov, z ktorej reálny výnos bol 29 Frt., ale skutočný výnos 2 Frt. Tiež {{ha|4|m}} pôdy, z toho: 1306 árov ornej pôdy a 778 árov pasienkov, tu je skutočný výnos 50 Frt. Párovú mzdu: 10 meríc raže, v hodnote 40 Frt. 10 meríc ovsa, v hodnote 20 Frt. Právo chovu a pasenia, v hodnote 15 Frt. Štólu v hodnote 30 Frt. Hotovosť vo výške 180 Frt. Spolu to činilo: 337 Frt. Z tejto zápisnice sa zistilo, že v tom čase v obci bol richtárom žid Mór Berkovits a učiteľ Imrich Ricsányi. Platnosť tejto zápisnice potvrdil Vincent Szkiba, duchovný, predseda školskej stolice.
Nie je možné zistiť, či budova terajšej starej školy, ktorá je v dezolátnom stave, je práve tou spomínanou školou z roku 1846. Kniha Katolícke Slovensko 833 – 1933 prináša o škole tieto údaje: miestna škola je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]], udržiavateľom školy je cirkevná obec, budova školy je stará (slovo stará dokazuje, že môže ísť o školu z rozmedzia rokov [[1846]]-[[1956]] z čias pôsobenia vdp. Jána Mika vo farnosti Vechec); má dve učebne, učia sa v nej chlapci aj dievčatá, vyučujúcim jazykom je slovenčina. V školskom roku 1918/19 v nej študovalo 95 žiakov a v školskom r. 1932/33 v nej študovalo 120 žiakov. Školský rozpočet na rok 1932 činil 15.761 Kč.
Pamätník Zemplínského kraja z roku [[1904]] uvádza počet študentstva v tom istom roku vo Vechci 92. Škola patrila pod sečovský obvod, ktorého hlavným vychovávateľom bol Koloman Hisem. V novej knihe o Vechci z roku [[1998]] sa o škole píše, že podľa dosiaľ dostupných písomných dokladov prvá písomná zmienka o škole v obci je z roku [[1896]], čo naše vyššie spomenuté údaje vyvracajú. Spomína sa tam aj jej poštátnenie 29. augusta [[1945]] a premenovanie na Štátnu [[ľudová škola|ľudovú školu]]. Začiatkom osemdesiatich rokov 20. storočia sa začalo so stavbou novej školy a v starej škole bola zriadená kovoobrábacia dielňa.
== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Juraj Gracza]] (* [[1852]] - † [[1908]]), [[historik]], [[novinár]] a [[redaktor]]. Študoval v [[Nové Mesto pod Šiatrom|Novom Meste pod Šiatrom]], [[Jáger|Jágri]], [[Satmár]]i a [[Debrecín]]e. Bol poslucháčom právnickej fakulty v Budapešti. Po skončení štúdia začínal ako novinár. Bol aktívnym členom a mecenášom kultúrny a všeobecnovzdelávacích podujatí v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Bol jedným zo zakladateľov maďarských literárnych spolkov v [[Budapešť|Budapešti]]. Ešte ako právnik prispieval do novín „Családi Kör“ (Rodinný kruh), „Új Idők (Nový čas) a „Független Polgár“ (Nezávislý občan) vedeckými a politickými článkami. V roku [[1878]] sa stal stálym spolupracovníkom novín „Fuggetlen Hírlap“ (Nezávislý denník). Okrem toho prispieval do spoločenských a politických denníkov ako „Egyetértés“ (Porozumenie) a „Vasárnapi Újság“ (Nedeľné noviny). V roku [[1882]] bol prijatý za hlavného spolupracovníka obrázkového politického denníka „Budapest képes politikai napilap“, v ktorom od roku [[1883]] pôsobil ako hlavný redaktor. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny, jeho predkovia pochádzajú z Hontianskej župy. Napriek tomu, že žil v Budapešti, bol pochovaný vo Vechci.
* [[Pavol Füzešéri]] (de Eadem-Töviss) (* [[1783]] - † [[1850]]), alumen jágerského vikára, od roku [[1804]] archivár a notár. Na kňaza bol ordinovaný v roku [[1807]]. Jeho prvou farnosťou bola v rokoch [[1809]]-[[1821]] Boldogköváralja. V rokoch [[1821]]-[[1850]] bol dekanom v Moldave nad Bodvou. Zároveň bol aj inšpektorom škôl dištriktu. Moldavský vicearchidiakon a farár v Moldave. Známy je z listu z roku [[1846]] adresovaného košickému biskupovi Očkaiovi, v tomto liste píše spomienky z detstva prežité v dedine Vechec, kde spomína svojich predkov a aj prvé spomienky na miništrovanie.
* [[Vincent Vitéz]] (de Ivanka) (* [[1806]] - † [[1862]]), cirkevný hodnostár. Študoval v Košiciach. V roku [[1824]] bol vysvätený za subdiakona, [[1828]] za diakona, ordinovaný bol v roku [[1829]] v Košickej biskupskej kaplnke biskupom Štefanom Čechom. V roku [[1827]] biskupský aktuár, prísediaci súdnej tabule [[Abovská župa|Abovskej]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej]] a [[Turnianska župa|Turnianskej stolice]], roku [[1829]] notár konzistoriálneho súdu, [[archivár]] biskupského úradu, biskupský ceremonár, roku [[1834]] biskupský tajomník, [[1835]]–[[1840]] farár [[Monok]]u, [[1842]]–[[1862]] zemplínsky archidiakon, [[1840]]–1862 farár v Novom Meste pod Šiatrom, biskupský komisár gymnázia v záležitostiach náboženstva a mravov, člen konzistória, [[1853]] opát opátstva sv. Egídia v Bardejove, vyznamenaný rytierskym Radom [[František Jozef I.|Františka Jozefa]]. Vo svojom vlastnom životopise uvádza maďarský jazyk ako svoj rodný a ďalšie, ktoré uvádza sú slovenčina a nemčina.
* [[Július Araňoši]] (de Aranyosmeggyes) (* [[1845]] - † [[1908]]), cirkevný hodnostár. Za kňaza bol ordinovaný roku [[1868]]. V roku [[1868]] sa jeho prvou kaplánskou zastávkou stala obec [[Trhovište]]. Potom až do roku [[1896]] to boli tieto miesta: [[Brezovica]], [[Sabinov]] a [[Košice]]. V rokoch 1896-[[1902]] bol vicerektorom košického seminára. V roku [[1901]] člen konzistória. Od roku [[1902]] bol na dôchodku.
=== Pôsobili tu ===
* [[Juraj Füzešéri]] (* [[1832]] - † [[1899]]), člen jedného z najstarších rodov v Zemplínskej stolici, ktorý svoje priezvisko si prisvojil po obci Füzessér, čiže Vŕbnica. Juraj Füzesséry sa zaujímal o históriu, hlavne o pôvod názvov obci. Svoje štúdia uverejňoval v historickom časopise Príspevky k dejinám Zemplínskej župy. Korešpondoval s hlavným redaktorom a historikom Gejzom Dongó-Gyáfasom. Ako 16-ročný na jar roku 1849 narukoval. Počas boja za slobodu sa zúčastnil bitky pri Temešvári, kde dokázal, že je udatným vojakom. V rokoch [[1850]]–[[1858]] bojoval v rakúskej armáde ako dôstojník. Neskôr v roku [[1859]] zanechal slávnu rakúsku armádu a vrátil sa do rodnej obce do Vechca. Začal gazdovať na svojom majetku a v roku [[1863]] sa oženil s Albertinou Huňorovou, dcérou Jána Huňora. Z ich manželstva sa narodili traja synovia a dve dcéry. Juraj Füzesséry do roku [[1870]] zastával funkciu prísažného vo Vranove a slúžneho v Stakčíne. V roku [[1871]] bol zvolený za hlavného slúžneho Vranovského okresu. V službách verejnej správy vo funkcii hlavného slúžneho čestne zotrvával takmer 30 rokov. Poznali ho ako srdečného, priateľského a veselého človeka. Vo Vechci ho oslovovalo len takto: „Ďuri báči“. Bol považovaný za najstaršieho verejného činiteľa, ktorý sa svojou prácou podieľal na rozvoji okresu a mal zásluhy vo veciach verejných a kultúrno-spoločenských. Jeho náhrobný kameň sa nachádza na miestnom cintoríne, kde čítame: „Zastaň pred týmto hrobom cestujúci, tu odpočíva vlastenec, ktorý za svoju vlasť obetoval dvakrát život. Bol dobrým manželom, otcom a priateľom. Zbohom a dovidenia“.
== Referencie ==
Řádek 114 ⟶ 130:
== Externé odkazy ==
* [http://www.obecvechec.sk Oficiálna
{{Obce okresu Vranov nad Topľou}}
| |||