Verzia z 18:54, 29. marec 2021 upraviť 90.64.201.185 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:24, 23. máj 2021 upraviť vrátiť 90.64.201.185 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: na kontrolu vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 11: Anglikánska cirkev verí v jedného [[Boh\|Boha]] v troch osobách: [[Boh Otec\|Otec]], [[Ježiš Kristus\|Syn]] a [[Duch Svätý]]. Prameň viery je [[Biblia]], [[Cirkevná Tradícia\|Tradícia]] a [[rozum]]. Hlavné zásady obsahuje [[Apoštolské vyznanie viery\|Apoštolské]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery\|Nicejsko-carihradské]], [[Atanaziánske vyznanie viery\|Atanaziánske vyznanie]], [[39 článkov]] a Kniha Spoločných modlitieb (''Book of Common prayer''). Vysluhujú sedem [[Sviatosť\|sviatostí]]: [[Sviatosť krstu\|krst]], [[Eucharistia\|Eucharistiu]], [[Sviatosť birmovania\|birmovanie]], [[spoveď]], [[Sviatosť kňazstva\|kňazstvo]], [[Sviatosť manželstva\|manželstvo]] a [[Sviatosť pomazania chorých\|pomazanie chorých]]. [[Eucharistia\|Príjmanie]] je pod obomi spôsobmi a [[spoveď]] ušná aj všeobecná. Nemodlia sa ,,k svätým" ale ,,so svätými" a v spoločenstve s nimi. Aj napriek komplikáciam v [[16. storočie\|16. storočí]] ohľadom obradu vysviacky, dnes s určitosťou môžeme povedať že Anglikánska cirkev svätí duchovných v [[Apoštolská postupnosť\|apoštolskej postupnosti]]. Je tak vďaka tomu že v roku [[1931]] [[Anglikánsky zväz cirkví]] a [[Utrechtská únia starokatolíckych cirkví]] ([[Utrechtská únia starokatolíckych cirkví\|starokatolíkom Utrechtskej únie]] uznáva svätenia aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)\|Katolícka cirkev]]) uzavreli plné sviatostné spoločenstvo a [[Starokatolícka cirkev\|starokatolícki]] biskupi sa na [[Anglikánska cirkev\|anglikánskych]] [[Biskup\|biskupských]] vysviackách začali podieľať ako spolusvätitelia. ~~'''Apoštolská postupnosť'''~~ Pohľady na to či si Anglikánska cirkev zachovala apoštolskú postupnosť sa líšia. Samotná Anglikánska cirkev sa drží presvedčenia že si ju zachovala. [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát\|Pravoslávny konštantínopolský patriarcha]] v roku [[1922]] napísal: Pravoslávny teológovia ktorý otázku vedecky skúmali takmer jednomyseľne dospeli k záveru a vyhlásili anglikánske svätenia za platné. [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)\|Katolícka cirkev]] naopak [[Anglikánsky zväz cirkví\|anglikánske]] svätenia považuje za neplatné s argumentom že v dobe kráľa [[Eduard VI. (Anglicko)\|Eduarda VI.]] došlo v zmene v obrade svätenia. V histórii je zaznamených aj niekoľko prípadov kedy sa ba [[Anglikánsky zväz cirkví\|anglikánskych]] biskupských vysviackách zúčastnil aj [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)\|pravoslávny]] biskup. Taktiež od roku [[1931]] [[Anglikánsky zväz cirkví\|Anglikánsky zväz]] a [[Utrechtská únia starokatolíckych cirkví]] uzavreli plné sviatostne spoločenstvo a teda [[Starokatolícka cirkev\|starokatolícki]] biskupi sa začali zúčastňovať anglikánskych biskupských vysviacok (platnosť svätení [[Utrechtská únia starokatolíckych cirkví\|Utrechtskej únie]] uznáva aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)\|Katolícka cirkev]]). V súčastnosti však situáciu začalo komplikovať vo vzťahu ku [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)\|Katolíckej]] aj [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)\|Pravoslávnej cirkvi]] biskupské svätenie žien v niektorých anglikánskych cirkvách, ktoré obe cirkvi považujú za neplatné. == Štruktúra ==

Anglikánska cirkev (Church of England): Rozdiel medzi revíziami