Subtatranské príkrovy: Rozdiel medzi revíziami

Oba príkrovy sú tenkokôrové (superficiálne) príkrovy, ktoré obsahujú najmä [[mezozoikum|druhohorné]] sedimenty, prevažne veľké hrúbky [[vápenec|vápencov]] a [[dolomit (hornina)|dolomitov]]. Svojou stavbou sa však od seba líšia. Hronikum stratilo spojenie so svojou pôvodnou domovskou oblasťou (je bezkoreňovým príkrovovm), zatiaľčo fatrikum leží severnou, najväčšou časťou na cudzom ale menšou južnou časťou aj na vlastnom podklade<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1980: ''[[Encyklopédia Slovenska]] IV. zväzok, N - Q.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 549</ref>. Na viacerých miestach sa tieto príkrovy delia na čiastkové telesá, napríklad v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]] sa fatrikum člení na čiastkové príkrovy - [[jednotka Havrana]] a [[jednotka Bujačieho vrchu]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Dosiaľ neboli nájdené kontakty, kde by ležalo hronikum (vyšší príkrov) priamo na tatriku, aj keď lokálne môže k takému javu dochádzať. Bolo však zaznamené, že v dôsledku tektonických komplikácií, môže lokálne hronikum ležať pod fatrikom (v dôsledku spätných prešmykov, napr. v oblasti [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]).<ref>Pelech, O., Olšavský, M., 2018: Post-early Eocene backthrusting in the northeastern Strážovské vrchy Mts. (Western Carpathians). Mineralia Slovaca, 50, 2, s. 147 – 156.</ref>