Ježiš Kristus: Rozdiel medzi revíziami

Kresťania ho nazývajú aj '''Ježiš Kristus''' ([[latinčina|lat.]] ''Iesus Christus''; [[hebrejčina|hebr.]] ישוע, ישו Joszue; [[aramejčina|aram.]] ܝܫܘܥ, ܝܫܘ Jeszua = "JHWH"; gréc. Ιησους Χριστος /jesus ĥristos/). ''Kristus'' však nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho ''christós'' (grécky: Χριστός), čo znamená ''Pomazaný''. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského ''Mesiáš'' ([[hebrejčina|heb.]] מָׁשִיַח), čo doslovne znamená "pomazaný„pomazaný Jahvem"Jahvem“ resp. "pomazaný„pomazaný Bohom"Bohom“.

Starí kresťania často Ježiša nevolali ''Christos'', ale používali grécke ''Chrestos'', čo znamená ''dobrý''. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov (kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo). Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori: Justín Mučeník (Apol., I, 4), [[Klement Alexandrijský]] (Strom., II, iv, 18), [[Tertullianus]] (Adv. Gentes, II), a [[Lactantius]] (Int. Div., IV, vii, 5)<ref>[http://www.newadvent.org/cathen/08374x.htm Origin of the Name of Jesus Christ]</ref>. Najstarší zachovaný datovaný kresťanský nápis (318) taktiež obsahuje túto formu<ref>Schiller (H.), “Geschichte„Geschichte der römischen Kaiserzeit"Kaiserzeit“ (Gotha; 1883), i. 447, n. 6; Citované podľa http://altreligion.about.com/library/texts/bl_mead100bc7.htm</ref>. Dve najstaršie zachované biblie zo štvrtého storočia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazývajú kresťanov "chrestianos"„chrestianos“ a "chreistianos"„chreistianos“. V niektorých jazykoch (vrátane slovenčiny, alebo francúzštiny) sa doteraz Kresťania nazývajú slovom s "e"„e“, nie slovom odvodeným od slova "Kristus"„Kristus“.