Klasické Grécko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: vrátené vizuálny editor |
|||
Riadok 7:
== 5. storočie pred Kr. ==
{{Hlavný článok|Grécko v 5. storočí pred Kr.}}{{Pozri aj|Archaické obdobie (Grécko)}}
[[Súbor:Map of Archaic Greece (English).jpg|náhľad|Politická geografia starovekého Grécka v archaickom a klasickom období|273x273bod]]
Toto storočie je v podstate študované z hľadiska Aténčanov, pretože [[Atény]] nám zanechali viac rozprávaní, hier a iných písomných diel než iné [[Polis|starogrécke štáty]]. Z pohľadu [[Atény|aténskej]] kultúry v klasickom Grécku sa obdobie všeobecne označované ako 5. storočie pred Kr. mierne rozširuje do 6. storočia pred Kr. V tejto súvislosti možno uvažovať o tom, že prvá významná udalosť v tomto storočí nastáva v roku 508 pred Kr., keď došlo k pádu posledného aténskeho tyrana a reformám Kleisthena. Širší pohľad na celý grécky svet by sa však mohol začať začiatkom [[Iónske povstanie|iónskeho povstania]] v roku 500 pred Kr., udalosti, ktorá vyprovokovala [[Grécko-perzské vojny|perzskú inváziu v roku 492 pred Kr.]] Peržania boli porazení v roku 490 pred Kr. Rovnako neuspeli ani na druhý pokus v rokoch 481 – 479 pred Kr., napriek tomu, že v kritickom bode vojny po [[Bitka pri Termopylách|bitke pri Termopylách]] a [[Bitka pri myse Artemision|bitke pri Artemisiu]] prekročili veľkú časť súčasného Grécka (severne od [[Korintská šija|Korintskej šije]]) v rozhodujúcom okamihu vojny.<ref name=":0" /><ref name=":1">Aeschylus; Peter Burian; Alan Shapiro (17 February 2009). ''The Complete Aeschylus: Volume II: Persians and Other Plays''. Oxford University Press. p. 18. ISBN <bdi>978-0-19-045183-7</bdi>.</ref> Potom sa pod aténskou hegemóniou sformoval [[Délsky spolok]]. Úspechy Aténčanov spôsobili niekoľko vzbúr medzi spojeneckými mestami, ktoré boli všetky potlačené násilím, ale aténska dynamika nakoniec prebudila [[Sparta (starovek)|Spartu]] a v roku 431 pred Kr. spôsobila [[Peloponézske vojny|peloponézsku vojnu]]. Po vyčerpaní oboch vojsk došlo ku krátkemu mieru; potom sa vojna obnovila v prospech Sparťanov. Atény boli definitívne porazené v roku 404 pred Kr. a vnútorné aténske agitácie znamenali koniec 5. storočia pred Kr. v Grécku.
Riadok 85:
V roku 415 pred Kr. teda získal Alkibiades v aténskom zhromaždení podporu pre svoj návrh, aby Atény začali veľkú výpravu proti [[Syrakúzy|Syrakúzam]], peloponézskym spojencom na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]].<ref>Donald Kagan, ''The Peace of Nicias and the Sicilian Expedition'', p. 171.</ref> Segesta, mesto na Sicílii, požiadalo o pomoc Aténčanov pri svojej vojne s iným sicílskym mestom - mestom Selinus. Hoci bol Nikias skeptický voči [[Sicílska výprava|sicílskej výprave]], bol vymenovaný spolu s Alkibiadom za vedúceho výpravy.<ref>Donald Kagan, ''The Peace of Nicias and the Sicialian Expedition'', p. 169.</ref>
Na rozdiel od výpravy proti Mélosu však boli obyvatelia Atén pri Alkibiadovom návrhu na výpravu na ďalekú Sicíliu značne
Ešte predtým, ako sa flotila dostala na Sicíliu, dorazila do nej správa, že Alkibiades má byť zatknutý a obvinený za poškodenie sôch Herma, čo ho prinútilo utiecť do Sparty.<ref>Carl Roebuck, ''The World of Ancient Times'', p. 289.</ref> Keď sa neskôr flotila vylodila na Sicílii a pripojila sa k bitke, skončila výprava úplnou katastrofou. Bolo porazené celé vojsko výpravy a Nikias bol zajatý a popravený. Toto bola jedna z najdrvivejších porážok v dejinách Atén.
==== Alkibiades v Sparte ====
Medzitým Alkibiades zradil Atény, stal sa hlavným poradcom Sparťanov a začal im radiť, ako najlepšie poraziť jeho rodnú krajinu. Presvedčil Sparťanov, aby začali budovať konkurencieschopné námorníctvo - dosť veľké na to, aby spochybnilo aténsku nadvládu na mori. Alkibiades navyše presvedčil Sparťanov, aby sa spojili so svojimi tradičnými nepriateľmi - Peržanmi. Ako je uvedené nižšie, Alkibiades sa čoskoro dostal v Sparte do problémov, keď bol obvinený z toho, že zvádzal Timaeu, manželku Agisa II., Eurypontidského kráľa Sparty. V súlade s tým bol Alkibiades nútený zo Sparty utiecť a snažil sa nájsť ochranu na perzskom dvore.
==== Zasahuje Perzia ====
Na perzskom dvore teraz Alkibiades zradil oboch tým, že pomohol Sparte vybudovať námorníctvo porovnateľné s aténskym. Avizoval, že víťazstvo Sparty nad Aténami nebolo v najlepšom záujme Perzskej ríše. Dlhá a nepretržitá vojna medzi Spartou a Aténami by skôr oslabila oba mestské štáty a umožnila Peržanom ovládnuť grécky polostrov.
Medzi vojnovou stranou v Aténach vzniklo presvedčenie, že katastrofickej porážke vojenskej výpravy na Sicíliu v rokoch 415 - 413 pred Kr. sa dalo vyhnúť, ak by Alkibiadovi bolo umožnené viesť výpravu. Aj napriek jeho zradnému úteku do Sparty a spolupráci so Spartou a neskôr s perzským dvorom vznikla medzi vojnovou stranou požiadavka, aby sa Alkibiadovi umožnil návrat do Atén bez zatknutia. Alkibiades rokoval so svojimi stúpencami na aténskom ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]]. Cítil, že „radikálna demokracia“ je jeho najhorším nepriateľom. V súlade s tým požiadal svojich priaznivcov, aby iniciovali puč na založenie oligarchie v Aténach. Ak bude puč úspešný, Alkibiades sľúbil návrat do Atén. V roku 411 pred Kr. uskutočnila v Aténach úspešný oligarchický puč skupina, ktorá sa stala známa ako „400“. Paralelný pokus tejto skupiny („400“) zvrhnúť demokraciu v Samose však zlyhal. Z Alkibiada sa okamžite stal admirál ([[navarch]]) v aténskom námorníctve. Neskôr, v dôsledku demokratických tlakov, bola skupina 400 nahradená širšou oligarchiou zvanou „5 000“. Alkibiades sa do Atén hneď nevrátil. Začiatkom roku 410 pred Kr. viedol aténsku flotilu 18 [[Triréma|trimér]] proti sparťanskej flotile financovanej Peržanmi v Abydose pri [[Dardanely|Hellesponte]]. [[Bitka pri Abydose]] sa prakticky začala pred jeho príchodom a mierne sa prikláňala k Aténčanom. S jeho príchodom sa však aténske víťazstvo nad Sparťanmi dokončilo. Sparťanské námorníctvo pred úplným zničením zachránilo iba príchod noci a presun perzských vojsk na pobrežie, kde Sparťania umiestnili svoje lode na breh.
Na základe Alkibiadovej rady pomáhala Perzská ríša proti sebe štvať navzájom obe strany medzi sebou (Spartu a Atény). Akokoľvek slabé bolo sparťanské námorníctvo po bitke na Abydose, perzské námorníctvo Sparťanom priamo pomáhalo. Neskôr na jar roku 410 pred Kr. Alkibiades prenasledoval a stretol sa tvárou v tvár so sparťanskými spolu s perzskými flotilami v [[Bitka pri Cyzicusu|bitke pri Cyzicusu]], v ktorej vyhral, čím dosiahol významné víťazstvo.
==== Lysander a koniec vojny ====
Sparta potom s finančnou pomocou Peržanov vybudovala flotilu, ktorá mala konkurovať aténskej námornej nadvláde, a našla nového vojenského vodcu v [[Lysandros|Lysandrovi]], ktorý zaútočil na [[Abydos (staroveké Grécko)|Abydos]] a strategickú iniciatívu využil obsadením [[Dardanely|Hellespontu]], zdroja aténskeho dovozu obilia.<ref>Donald Kagan, ''The Fall of the Athenian Empire'' (Cornell University Press: New York, 1987) p. 385.</ref> Atény, ohrozené hladomorom, vyslali svoju poslednú zostávajúcu flotilu, aby sa postavila proti Lysandrovi, ten ju však jednoznačne porazil pri [[Bitka pri Aegospotame|Aegospotame]] (405 pred Kr.). Strata jej flotily hrozila v Aténach bankrotom. V roku 404 pred Kr. Atény požiadali o mier a Sparta diktovala predvídateľne prísnu dohodu: Atény stratili svoje mestské hradby, svoju flotilu a všetky svoje zámorské majetky. Lysander zrušil demokraciu a na jej [Atény] miesto vymenoval oligarchiu nazývanú „[[tridsať tyranov]]“, ktorá má vládnuť v Aténach.
Medzitým v Sparte Timaea porodila dieťa. Dieťa dostalo meno Leótychidas podľa prastarého otca Agisa II. - spartského kráľa [[Leótychidas II.|Leótychida]]. Kvôli údajnej afére Timaei s Alkibiadom sa však všeobecne hovorilo, že mladého Leotychida splodil Alkibiades.
Po smrti Agisa II. sa Leotychidas pokúsil získať pre seba Eurypontidský trón, čo sa však stretlo s protestom, ktorý viedol Lysandros, ktorý bol na vrchole svojho vplyvu v Sparte. Lysandros tvrdil, že Leotychidas bol bastard a nemohol zdediť Eurypontidský trón; namiesto toho podporil dedičné právo Agesilaa, syna Agisa, ktorého splodil s inou manželkou. S Lysandrovou podporou sa Agesilaus stal Eurypontidským kráľom ako Agesilaus II., vyhnal z krajiny Leotychida a prevzal všetky Agisove majetky.
== Zdroj ==
| |||