Špeciálna teória relativity: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: sr:Specijalna teorija relativnosti |
|||
Riadok 11:
Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] začali byť svetlo, [[elektrina]] a [[magnetizmus]] považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. [[James Clerk Maxwell|Maxwellove]] rovnice ukazovali, že [[elektromagnetické žiarenie]] vysielané urýchľovaným [[elektrický náboj|elektrickým nábojom]] sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti [[Zem]]e vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol [[Michelson-Morleyho experiment]]. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov.
Ešte pred teóriou relativity si [[Hendrik Antoon Lorentz|Hendrik Lorentz]] a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne [[magnetické pole]] v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom k nehybnému éteru podliehajú fyzickému skracovaniu ([[Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia]]). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by
Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice [[Lorentzove transformácie|Lorentzovej transformácie]], Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej teórii relativity sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a [[Pytagorova veta|Pytagorovej vety]]. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „''Zur Elektrodynamik bewegter Körper''“). Bol to [[Max Karl Ernst Ludwig Planck|Max Planck]], kto doporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému.
| |||