Bratislava: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia Vasiľ používateľa 85.237.224.32 (diskusia) bola vrátená
AtonX (diskusia | príspevky)
+ sekcia Symbolika mesta (v0)
Riadok 223:
 
Bratislava je známa aj pod označeniami ''Krásavica na Dunaji'', ''Mesto fontán'' a ''Mesto Mieru'' (titul mestu udelila [[Svetová rada mieru]]). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu ''Bratislava''. Výraz [[Blava]] je pomenovaním vodného toku okresu [[Trnava]].
 
== Symbolika ==
[[Súbor:BAerboválistina.jpg|náhľad|[[Armáles|Erbová listina]] Bratislavy z roku 1436]]
=== Erb ===
Prvý erb v podobe strieborných veží a padacej mreže v mestských hradbách udelil mestu Prešporku cisár [[Žigmund Luxemburský]] [[listina|listinou]] z 8. júla [[1436]], ktorou potvrdil právo užívať už predtým zaužívanú symboliku. Mesto používa tento erb v prakticky nezmenenej podobe do súčasnosti.
 
Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave<ref name="Z377">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Slov-lex|titul=377/1990 Zb. – Zákon Slovenskej národnej rady o hl... – SLOV-LEX|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377/20170101#predpis.cast-stvrta|dátum prístupu=2018-04-14|vydavateľ=Slov-lex|jazyk=sk-SK}}</ref> udelil v roku 1990 mestu ako symboly [[erb]], [[zástava|zástavu]] a [[pečať]]. Podľa zákona [[erb]] Bratislavy tvorí „''v červenom [[Gotika|neskorogotickom]] [[štít (heraldika)|štít]]e strieborné [[Veža (stavba)|trojvežové]] [[opevnenie]] s [[Brána (hlavný vstup)|bránou]], na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté [[mreže]]''“.
 
V [[Heraldický register Slovenskej republiky (register)|Heraldickom registri Slovenskej republiky]] je zaregistrovaný erb [[Obec (Slovensko)|obce]] Bratislava s rozdielnym [[blazón|blazonovaním]]: „''V červenom štíte strieborné trojvežové opevnenie s oknami a bránou, na červených strechách veží vždy po dve zlaté gule, v bráne zlatá, do polovice vytiahnutá mreža''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=
|titul=BRATISLAVA
|url=https://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=3245
|dátum prístupu=2021-07-01
|vydavateľ=[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]]
|jazyk=sk-SK}}</ref> Zaregistrovaný blazón na rozdiel od znenia v zákone neopisuje tvar štítu (ktorý nie je vyobrazený ani na pôvodnej donačnej listine), trojvežovému opevneniu pridáva do opisu okná, zlatým guliam neopisuje zlaté hroty a množné číslo ''mreže'' mení na jednotné číslo ''mreža''. Na vyobrazení erbu v registri zlaté hroty na guliach skutočne chýbajú, a na prostrednej veži zobrazuje pod strechou štyri okná, na rozdiel od troch okien vyobrazených na donačnej listine, aj na oficiálnej modernej verzii.
 
Opevnenie v erbe Bratislavy sa zvykne nesprávne vysvetľovať ako vyobrazenie hradu, alebo ako vyobrazenie troch bratislavských brán: [[Michalská brána|Michalskej brány]], [[Vydrická brána|Vydrickej brány]] a [[Laurinská brána|brány svätého Vavrinca]] (Laurinskej). Ide však o všeobecný stredoveký symbol mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=
|titul=Symboly mesta
|url=https://bratislava.sk/sk/symboly-mesta
|dátum prístupu=2021-07-01
|vydavateľ=Hlavné mesto SR Bratislava
|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
=== Zástava ===
[[Súbor:European, Slovakian en Bratislava flag.jpg|náhľad|Zástava Bratislavy po boku [[Vlajka Slovenska|vlajky Slovenska]] a [[Vlajka Európy|vlajky Európy]]]]
[[Zástava|Zástavu]] Bratislavy tvoria dva vodorovné pruhy horný biely a spodný červený rovnakej šírky. Jej rozmery sú 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom) siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.<ref name="Z377"></ref>
 
=== Pečať ===
[[Pečať]] Bratislavy tvorí erb Bratislavy s [[kruhopis|kruhopis]]om „Pečať mesta Bratislavy“ v slovenskom a v [[Latinský jazyk|latinskom]] jazyku<ref name="Z377"></ref> „Sigillum civitatis Posoniensis“.
 
== Dejiny ==
Řádek 645 ⟶ 675:
 
=== Mestská samospráva ===
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ''č. 377/1990 Zb.''<ref name="Z377"></ref> určil Bratislave štatút hlavného mesta spravovaného [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|magistrátom]], [[Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|mestským zastupiteľstvom]] a [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorom hlavného mesta SR Bratislavy]].
 
[[Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy]] je orgánom samosprávy mesta a zastupiteľským zborom obyvateľov mesta. Má 45 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.
Řádek 655 ⟶ 685:
[[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy]] plní odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov. Na čele stojí riaditeľ.
 
Hlavné mesto SR Bratislava je ďalej delené na 17 samosprávnych [[Mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviskoname=Slov-lex|titul=377/1990 Zb. – Zákon Slovenskej národnej rady o hl... – SLOV-LEX|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/377/20170101#predpis.cast-stvrta|dátum prístupu=2018-04-14|vydavateľ=Slov-lex|jazyk=sk-SK}}"Z377"></ref>
 
{| class="wikitable"