|
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|thumb|Tomáš Garrigue Masaryk, jeden z hlavných predstaviteľov čechoslovakizmu]]
[[Súbor:Czechoslovakia 1930 linguistic map - cz.svg|thumb|Národnostná mapa [[Prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]]]
'''Čechoslovakizmus''' je politickáideologická čia kultúrne-politická koncepcia vychádzajúca z predstavy jednotného [[Čechoslovák|československého národa]] a [[Česko-slovenské jazyky|jazyka]].
„československého národa“ (a väčšinou aj jazyka). Popiera svojbytnosť (teda existenciu samostatného) [[slovenský národ|slovenského národa]], vyjadruje nedôveru v schopnosť Slovákov vládnuť a spravovať svoje záležitosti samostatne.
Myšlienky čechoslovakizmu sa formovali v 18. a 19. storočí v prostredí českých a časti slovenských (najmä evanjelických) obrodencov; zdôvodňovaný bol (údajnou) väčšou kultúrnou a hospodárskou vyspelosťou českého prostredia a tým, že evanjelici na Slovensku už tradične používali [[bibličtina|bibličtinu]] ako [[liturgický jazyk]]. Okolo roku 1900 sa uplatňoval v prostredí [[hlasisti|hlasistov]]. Čechoslovakizmus sa využíval ako jeden z argumentov pre vznik Česko-Slovenska počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a bol typický najmä pre obdobie prvej česko-slovenskej republiky (bol aj zakotvený v ústave z roku 1920). Napríklad v sčítaní z roku 1921 sa oficiálne uvádzala len československá národnosť a na slovenských školách sa oficiálne vyučoval namiesto „slovenského jazyka“ „jazyk československý v slovenskom znení“. V medzivojnovom období proti čechoslovakizmu otvorene vystupovala [[HSĽS]], [[Slovenská národná strana (historická)|SNS]] a [[KSČ]]. Po druhej svetovej vojne ([[Košický vládny program]]) sa od tejto ideológie oficiálne upustilo, ale v rôznych rezíduách pokračoval: Prejavoval sa napríklad v boji proti slovenským „[[buržoázny nacionalista|buržoáznym nacionalistom]]“, v postoji k existencii slovenských orgánov, v (dočasnom) zrušení Matice slovenskej (1953) a podobne. V praxi prestal existovať až vznikom česko-slovenskej federácie (1969). V sčítaní obyvateľstva v roku 1991 sa k „československej národnosti“ (ktorá bola jednou z možností popri českej, slovenskej a inej národnosti ) prihlásilo len 3464 osôb, z toho na Slovensku 59 osôb.
Dôvodom vzniku boli obranné mechanizmy pred národnými zjednocovacími prúdmi v Nemecku a Taliansku, ktoré vrcholili koncom 19. storočia, [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] z Maďarov atď.
Hlásateľmi čechoslovakizmu boli [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]], [[Edvard Beneš|E. Beneš]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánik]], [[Vavro Šrobár|V. Šrobár]], [[Ivan Dérer|I. Dérer]], [[Pavel Blaho (1867)|P. Blaho]] a.i.
Podobné snahy, ako bol Čechoslovakismus (vytváranie národných štátov na základe národnostných kritérií) vznikali súbežne tiež medzi [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovanmy]] (Kráľovstvo SHS, neskôr Juhoslávia), ďalej v Grécku a v Rumunsku.
== Dejny Čechoslovakizma ==
Čechoslovakizmuz sa objavil už v 19. storočí ([[Bohuslav Tablic]], [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraj Palkovič]], [[Ján Kollár|Ján Kollár,]] [[Pavol Jozef Šafárik|Pavel Jozef Šafařík]]) bol základom oslobodenia národných Slovákov a Čechov a základom pre vytvorenie spoločného Československého štátu. Koncepcia Čechoslovakizma bola najúspešnejšiou koncepciu oslobodenia Čechov v [[Čechy|Čechách]] a Slovákov na [[Slovensko|Slovensku]] z nerovného postavenia v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskej monarchii]] na základe Kollárovej a Palackého myšlienky jednoty Slovákov a Čechov.
Myšlienky čechoslovakizmu sa formovali v 18. a 19. storočí v prostredí českých a časti slovenských (najmä evanjelických) obrodencov; zdôvodňovaný bol (údajnou) väčšou kultúrnou a hospodárskou vyspelosťou českého prostredia a tým, že evanjelici na Slovensku už tradične používali [[bibličtina|bibličtinu]] ako [[liturgický jazyk]].
Okrem Československej myšlienky existovali aj koncepcie obnovenia [[České kráľovstvo|Českého Kráľovstva]] v rámci autonómie alebo dohody s Viedniou (v minulosti ích zastupovali Havlíček, Palacký, Riegr, Masaryk, či Kramář) či Slovenská cesta k samostatnosti (navrhnutá napríklad Bernolákom, Štúrom, Hurbanom atd.). Tieto koncepty ale boli v priebehu prvej svetovej vojny postupne opustené ako politicky nereálne, ale napriek jejich prvky boli čiastočne zahrnuté do myšlienky [[Česko-Slovensko|Československa]]. Napríklad, obnova českej štátnosti v historických hraniciach Českého kráľovstva, obrana Slovenska pred politokou jeho znovučlenenia do Uhorska, keď István Bethlen dokázal prepojiť povojnové Maďarsko s fašistickým Taliánskom a zosnoval snahy o obnovu predvojnového [[Uhorsko|Uhorska]] atď.
Čechoslovakizmuz sa, ale nemôže definovať, len ako pojem vzniku Československého národa či kmene z obranných a národných tendencií, myšlienka mala vyšší nadnárodný obsah, ktorý mal prekonávať provincionalizmuz prostredia a myslenia, chcel zmeniť príslušnú uzavrenosť a skromnosť Slovenskej, či Českej politiky, nahradiť ju ideou európskou, slovanskou a demokratickou<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vydání páté|titul=Nová Evropa : stanovisko slovanské|url=https://www.worldcat.org/oclc/987855943|rok=2016|miesto=Praha|isbn=978-80-86142-55-5|meno=T. G.|priezvisko=Masaryk}}</ref>. V rámci [[Spoločnosť národov|Spoločnosti Národov]] to mal byť aj rozmer svetový<ref>{{Citácia periodika|titul=Whiteheadovo pojetí kosmu jako organické jednoty|url=http://dx.doi.org/10.5817/pf15-3-1003|periodikum=Pro-Fil|dátum=2014-12-31|dátum prístupu=2021-07-01|strany=120|issn=1212-9097|doi=10.5817/pf15-3-1003|meno=Martina|priezvisko=Chalupská}}</ref>.
== Predstavitelia ==
Za hlavných predstaviteľov čechoslovakizma v prvej Československej republike sú považovaný bývalý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]]<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vydání|titul=Masaryk a legie|url=https://www.worldcat.org/oclc/1107861342|rok=2019|miesto=Karviná|isbn=978-80-87173-47-3|meno=Vratislav|priezvisko=Preclík}}</ref>, [[Edvard Beneš|E. Beneš]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánik]], [[Vavro Šrobár|V. Šrobár]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kolokvium „První světová válka v historicko-sociologické perspektivě“|url=http://dx.doi.org/10.14712/23363525.2018.9|periodikum=HISTORICKÁ SOCIOLOGIE|dátum=2014-12-10|dátum prístupu=2021-07-01|ročník=2014|číslo=2|strany=169–171|issn=2336-3525|doi=10.14712/23363525.2018.9|meno=Karel|priezvisko=Černý}}</ref>, I. Dérer, P. Blaho a.i.
== Autonómia ==
Verzia [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]], vzniknutou svojvoľnou následnou úpravou dokumentu [[Milan Hodža|Milanom Hodžom]], obsahuje čisto čechoslovakistickú terminológiu. Verzia prijatá na zakládajúcom shromaždeniu [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (SNR) 30. októbra 1918 v Martine sa nezachovala, podľa signatárov boli Hodža z dokumentu vypustená aj požiadavky na slovenské národné sebaurčenie.
Edvard Beneš aj Masaryk rezolútne odmietali pokusy o [[Autonómia|autonómiu]] Slovenska či iné prejavy slovenského separatizmu ako napr: heslo "Slovensko Slovákom". Tieto snahy označovali za prejavy provinčného myslenia, nepochopenie európskej politiky, ktorá je plná politických prúdov, kedy sa zjednocujú príbuzné národy ([[Švajčiarsko]], [[Nemecko]], [[Taliansko]], [[Veľká Británia]], [[Francúzsko]], atď. A nastáva veľmi ťažká situácia pre malé národnostné štáty, ako bola [[Litva]], [[Estónsko]] atď. Hlavný argument proti autonómii boli lepšie podmienky pre uplatnenie slovenskej inteligencie vo väčšieho jednotného štátu. Ďalšie hlavné prínosy jednotného štátu pre Slovákov Beneš zdôrazňoval rovnaký prístup k úradom (, aj keď v praxi nebol, aj podľa jeho slov vždy ideálny) pre Slovákov v západoeurópske kultúre, ktorú reprezentovali ekonomicky vyspelejší Česi, pre Čechov zase v ľudovejšia kultúra Slovenska. Argument [[Natalita|natality]]: zvýšenie pôrodnosti na Slovensku v rokoch 1920 až 1930, ukázalo prírastok v pôrodnosti Slovákov o 11, Čechov o 7, podľa E. Beneša to len potvrdzovalo fakt, že by hornaté Slovensko v budúcnosti nedokázalo narastajúcu slovenskú populáciu uživiť a Slováci budú musieť rovnako počas 30 až 40 rokov expandovať na české územie.<ref>{{Citácia knihy|titul=Benese, Richard (d 1546)|url=http://dx.doi.org/10.1093/odnb/9780192683120.013.2088|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2018-02-06}}</ref>
== Po vzniku Československa ==
Po vzniku [[Česko-Slovensko|ČSR]] sa stal čechoslovakizmus štátnou doktrínou, ktorá bola zakotvená v [[Ústava|ústave]] z roku 1920. (Ta napr. hovorí o jazyku československom, nie o češtine a slovenčine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ústava 1920|url=https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1920.html|vydavateľ=www.psp.cz|dátum prístupu=2021-07-01}}</ref>) Vyučujúcim jazykom na území Slovenska však bol jazyk slovenský<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský jazyk je vyučovacím jazykom oficiálne už sto rokov {{!}} Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|url=https://www.minedu.sk/slovensky-jazyk-je-vyucovacim-jazykom-oficialne-uz-sto-rokov/|vydavateľ=www.minedu.sk|dátum prístupu=2021-07-01}}</ref>. Z politického a národnostného hľadiska bolo uzákonenie jedného (československého) národa nutnosťou, pretože na území Československa boli iné početné národnostné menšiny; nemecká menšina bola dokonca silnejšia ako menšina Slovákov. Pre slovenskú menšinu spojenie vytváralo priestor pre [[Emancipácia|emancipáciu]] slovenského národa, ktorému ešte pred [[Prvá svetová vojna|vojnou]] hrozila úplná [[maďarizácia]]. Postupne sa však stalo prekážkou pre dovŕšenie slovenskej národnej seberealizácie <ref>{{Citácia knihy|titul=Světová politika ve 20. století|url=https://www.worldcat.org/oclc/44147553|vydavateľ=Aleš Skřivan ml|rok=2000-|miesto=Praha|isbn=80-902261-4-0|meno=Vladimír.|priezvisko=Nálevka}}</ref>.Bez čechoslovakizmu by tak neexistoval výrazný väčšinový národ.
V medzivojnovom období proti čechoslovakizmu otvorene vystupovala [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[SNS]] a [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Po druhej svetovej vojne (Košický vládny program) sa od tejto ideológie oficiálne upustilo, ale v rôznych rezíduách pokračoval: Prejavoval sa napríklad v boji proti slovenským „buržoáznym nacionalistom, v postoji k existencii slovenských orgánov, v (dočasnom) zrušenej Matice slovenskej (1953) a podobne.
Proces odmietania čechoslovakizmu bol zavŕšený v roku 1968 ústavným zákonom o československej federácii dvoch národných republík - [[Česká socialistická republika|českej]] a [[Slovenská socialistická republika|slovenskej socialistickej republiky]], tvoriacich spolu ČSSR.
V sčítaného obyvateľstva v roku 1991 sa k „československej národnosti, “ (ktorá bola jednou z možností popri českej, slovenskej a inej národnosti ) prihlásilo len 3 464 osôb, z toho na Slovensku 59 osôb. K československej národnosti sa stále hlásia niektorí exulanti z Československa. V posledného sčítaného ľudu v [[Kanada|Kanade]] (prebehlo v roku 2001) sa k československej národnosti prihlásilo celkom 39 760 osôb.
== Po zániku ČSFR ==
Po zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] bolo v Českej republike v sčítaní obyvateľov možnosť uviesť československú národnosť. V roku 2011 ju však využilo len 6 624 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstupní objekt VDB|url=https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/cs/index.jsf?page=vystup-objekt-vyhledavani&vyhltext=%C4%8Ceskoslovensk%C3%A1+n%C3%A1rodnost&bkvt=xIxlc2tvc2xvdmVuc2vDoSBuw6Fyb2Rub3N0&katalog=all&pvo=SLD9090PU-KR#w=|vydavateľ=vdb.czso.cz|dátum prístupu=2021-07-01}}</ref>
== Pozri aj ==
* [[juhoslavizmus]]
* [[slovenské autonomistické hnutie]]
* [[antislovakizmus]]
== Zdroje ==
| 