Paul McCartney: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→1970–1981: Wings: rozšírenie a úprava podľa enwiki |
→1970–1981: Wings: rozšírenie a úprava podľa enwiki |
||
Riadok 75:
Prvé koncertné turné skupiny Wings začalo v roku 1972 po príchode ďalšieho gitaristu [[Henry McCullough|Henryho McCullougha]]. Ich debutové vystúpenie sa konalo pred sedemsto divákmi v sále na University of Nottingham. Po ňom nasledovalo ďalších desať koncertov. Cestovali na ne v dodávke na neohlásené vystúpenia po univerzitách po Veľkej Británii. Ubytovávali sa skromne a vyplácaní boli z hotovosti, ktorú získali zo vstupného od študentov. Na koncertoch sa pritom bránili hraniu repertoáru kapely The Beatles.<ref>{{harvbz|Harry|2002|p=845}}: "traveled across the UK"; {{harvbz|Ingham|2009|p=106}}: "Scrupulously avoiding Beatles songs".</ref> McCartney neskôr povedal: „Hlavnou vecou, ktorú som nechcel, bolo prísť na pódium, tvárou v tvár všetkým trápnym prvým piatim radov ľudí z tlače s podložkami s paiermi na písanie. Všetci títo ľudia sa na mňa dívali a hovorili: „No, nie je už taký dobrý aký bol.“ Takže sme sa rozhodli ísť na to univerzitné turné, ktoré ma znervóznilo... na konci tohto turné som sa cítil pripravený na niečo iné, a tak sme sa vybrali do Európy. “{{sfn|Harry|2002|p=847}} Počas siedmich týždňov a 25 koncetov skupiny Wings po Európe, skupina hrala iba repertoár skupiny Wings a piesne zo sólových albumov Paula McCaertneyiho. Jediná skladba, ktorú hrala skupina Wings a bola aj v repertoári kapely The Beatles bol coververzia piesne Little Richarda „Long Tall Sally“. McCartney chcel, aby sa toto turné vyhlo veľkým miestam. Väčšina malých sál, ktoré hrali, mala kapacitu menej ako 3 000 ľudí.{{sfn|Harry|2002|p=845}}
V marci 1973 mali Wings svoj prvý americký singel číslo jedna. Bola to nahrávka „My Love“, ktora pochádza z ich druhého albumu ''[[Red Rose Speedway]]'', ktorý bol v americkýchrebríčkoch číslom jeden a v prvej päťke vo Veľkej Británii..<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=641–642}}: "My Love", {{harvbz|Harry|2002|pp=744–745}}: ''Red Rose Speedway''; {{harvbz|McGee|2003|p=245}}: Peak US chart positions for ''Red Rose Speedway''; {{harvbz|Roberts|2005|p=312}}: Peak UK chart position for ''Red Rose Speedway''.</ref> Výsledkom spolupráce McCartneyho s Lindou a s bývalým producentom skupiny Beatles Martinom bola pieseň „Live and Let Die“, ktorá bola ústrednou piesňou pre rovnomenný film zo série príbehov [[James Bond|Jamesa Bonda]]. Táto pieseň nominovaná na [[Academy Awards|Cenu akadémie]] bola v rebríčkoch USA na druhom a v Spojenom kráľovstve na deviatom mieste. Za orchestrálne aranžmány v kladbe dostal George Martin cenu [[Grammy Award|Grammy]].<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=515–516}}: "Live and Let Die"; {{harvbz|Harry|2002|pp=641–642}}: "My Love".</ref> Profesor hudby a skladateľ, [[Vincent Benitez]], označil skladbu za „vzor [[Symfonický rock|symfonického rocku]]“.<ref>{{harvbz|Benitez|2010|p=50}}: "symphonic rock at its best"; {{harvbz|Harry|2002|pp=515–516}}: "Live and Let Die" US chart peak; {{harvbz|Roberts|2005|p=311}}: "Live and Let Die" UK chart peak.</ref>
[[Súbor:Paul McCartney with Linda McCartney - Wings - 1976.jpg|right|thumb|McCartney v roku 1976 na koncertnom pódiu spolu s manželkou Lindou]]
Po odchode McCullougha a Seiwella v roku 1973 nahrali McCartneyovci a Laine album [[Band on the Run|''Band on the Run'']], ktorý bol prvým zo siedmich platinových LP platní kapely Wings.{{sfn|McGee|2003|pp=248–249}} Album bol americkou aj britskou rebríčkovou jednotkou, vlastne prvým ktorý bol v obidvohc týchto hudobných trhoch na vrchole a prvý v histórii časopisu ''[[Billboard]]'' ktorý sa za rôznych okolností umiestnil v ich rebríčkoch trikrát. Bol to jeden z najlepšie predávaných albumov dekády a v britských rebríčkoch sa držal 124 týždňov. Časopis ''[[Rolling Stone]]'' ho označil za jeden z najlepších albumov roka 1973. V roku 1975 získal Paul McCartney a kapela Wings za pieseň „Band on the Run“ cenu Grammy za [[Cena Grammy za pieseň roka|najlepšiu popovú vokálnu nahrávku]] a [[Geoff Emerick]] získal cenu Grammy za [[Cena Grammy za nahrávku roka|najlepšie technicky zvládnuté nahrávanie]] hudobného albumu.<ref>{{harvbz|Benitez|2010|pp=51–60}}: ''Band on the Run''; {{harvbz|Roberts|2005|p=312}}: ''Band on the Run'' a number-one album in the UK with 124 weeks on the charts.</ref> V roku 1974 bola titulná skladba pre Wings jej druhým americkým singlom číslo jeden.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=53–54}}: "Band on the Run" (single).</ref> Album obsahoval aj ich prvé top-ten hity: „Jet“ a „Helen Wheels“. Časopis ''Rolling Stone'' dal album na 413. miesto svojho zoznamu [[the 500 Greatest Albums of All Time|500 najvlepších albumov všetkých čias]].<ref>{{harvbz|Benitez|2010|p=57}}: "Helen Wheels", {{harvbz|Benitez|2010|p=58}}: Positive critical response to ''Band on the Run''; {{harvbz|Harry|2002|pp=466–467}}: Jet; {{harvbz|Levy|2005|p=203}}: the 413th spot on ''Rolling Stone's'' list of the 500 Greatest Albums of All Time.</ref> Na úspech albumu ''Band on the Run'' Wings nadviazali ďalšími albumami ''[[Venus and Mars]]'' (1975) a [[Wings at the Speed of Sound|''Wings at the Speed of Sound'']] (1976), ktoré sa taktiež dostali na vrcholy hudobných rebríčkov.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=882–883}}: ''Venus and Mars'', {{harvbz|Harry|2002|pp=910–911}}: ''Wings at the Speed of Sound''; {{harvbz|Roberts|2005|p=312}}: Peak UK chart position for ''Venus and Mars''.</ref> V roku 1975 sa konalo štrnásťmesačné turné Wings Over the World Tour, ktoré zahŕňalo koncerty v Spojenom kráľovstve, v Austrálii, v Európe a v USA. Na turné po prvýkrát McCartney naživo zahral okrem repertoáru kapely Wings aj piesne od skupiny The Beatles, bolo to týchto päť skladieb: „I've Just Seen a Face“, „[[Yesterday]]“, „Blackbird“, „Lady Madonna“ a „The Long and Winding Road“.<ref>{{harvbz|Blaney|2007|p=116}}: "And for the first time, McCartney included songs associated with the Beatles, something he'd been unwilling to do previously"; {{harvbz|Harry|2002|pp=848–850}}: Wings Over the World Tour; {{harvbz|Ingham|2009|p=107}}: "featuring a modest handful of McCartney's Beatle tunes"; {{harvbz|McGee|2003|p=85}}: "Paul decided it would be a mistake not to ... [perform] a few Beatles songs."</ref> Po druhej európskej časti turné a systematickom nácviku v Londýne skupina absolvovala ambiciózne turné po amerických športových arénach, z ktorého vznikol ďalší americký rebríčkový vrchol, [[Koncertný album|koncertný trojalbum]] ''[[Wings over America]]''.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=912–913}}: Wings over America; {{harvbz|Lewisohn|2002|p=83}}: "After extensive rehearsals in London".</ref>
V septembri 1977 sa McCartneyovcom narodilo tretie dieťa, syn, ktorému dali meno James. V novembri sa skladba od Wings „Mull of Kintyre“, ktorej spoluautorm bol aj Laine, veľmi rýchlo stala jedným z najpredávanejších singlov v histórii britskýchj hitparád.<ref>{{harvbz|Carlin|2009|pp=247–248}}: Birth of James; {{harvbz|Doggett|2009|p=264}}: one of the best-selling singles in UK chart history.</ref> Najúspešnejší singel McCartneyho sólovej kariéry dosiahol dvojnásobný predaj jeho predchádzajúceho držiteľa rekordu „She Loves You“. Predalo sa z neho 2,5 milióna kópií a bol držiteľom britského rekordu v predaji až do roku 1984, kedy ho predstihol charitatívny singel „[[Do They Know It's Christmas?]]“.<ref>{{harvbz|Ingham|2009|pp=107–108}}: "Mull of Kintyre"; {{harvbz|Benitez|2010|p=86}}: "the biggest hit of McCartney's career".</ref>
[[Súbor:Paul McCartney 930-6404.jpg|thumb|left|alt=Paul McCartney being interviewed by two reporters holding microphones.|McCartney na masterdamskom letisku [[Amsterdam Airport Schiphol|Schiphol Airport]] (január 1980)]]
Ďalší album ''London Town'' (1978) priniesol kapele Wings americký singel číslo jedna („With a Little Luck“) a s ním aj naďalej kapela pokračovala v šnúre svojich komerčných úspechov. Album sa dostal do prvej päťky v USA aj vo Veľkej Británii. Odozva kritík na tento labum ale až tak priaznivá nebola a ani McCartney s ním spokojný nebol.{{sfn|Blaney|2007|pp=122–125}} Pri nahrávaní albumu ''Back to the Egg'' (1979) sa v dvoch skladbách predstavila McCartneyho zostava rockovej superskupiny s názvom „Rockestra“. Ku skupine Wings sa pripojili mená hodobníkov ako [[Pete Townshend]], [[David Gilmour]], [[Gary Brooker]], [[John Paul Jones]], [[John Bonham]] a ďalší. Aj keď album dostal [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|platinovú certifikáciu]], kritika sa k nemu nevyjadrovala priaznivo.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=42–43}}: ''Back to the Egg'', {{harvbz|Harry|2002|pp=530–532}}: ''London Town'', {{harvbz|Harry|2002|pp=758–760}}: the Rockestra; {{harvbz|Ingham|2009|p=108}}: ''London Town'' and ''Back to the Egg''; {{harvbz|McGee|2003|p=245}}: ''Back to the Egg'' certified platinum.</ref> Wings dokončili svoje posledné koncertné turné v roku 1979. V Spojenom kráľovstve zahrali dvadsať koncertov, sa konal aj ich koncertný debut piesní Beatles „Got to Get You into My Life“, „The Fool on the Hill“ a „[[Let It Be (album The Beatles)|Let it Be]]“.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=845–851}}: Wings tours details, {{harvbz|Harry|2002|pp=850–851}}: Wings UK Tour 1979; {{harvbz|Ingham|2009|p=108}}: Wings UK Tour 1979.</ref>
V roku 1980 McCartney sám skomponoval, produkoval a aj nahral svoj druhý sólový projekt, ''[[McCartney II]]'', ktorý bol na prvom mieste vo Veľkej Británii a na treťom v USA.<ref>{{harvbz|Harry|2002|p=578}}: He composed all the music and performed the instrumentation himself; {{harvbz|Lewisohn|2002|p=167}}: ''McCartney II'' a UK number-one, and a US top-five.</ref> Album obsahoval pieseň „Coming Up“, ktorej živá verzia zaznamenaná v škótskom [[Glasgow|Glasgowe]] v roku 1979 skupinou Wings bola ich posledným vrcholným hitom.<ref>{{harvbz|Benitez|2010|pp=100–103}}: ''McCartney II''; {{harvbz|Blaney|2007|pp=136–137}}: "Coming Up".</ref> V roku 1981 dostal McCartney pocit, že s Wings v tvorbe dosiahol všetko, čo mohol a rozhodol sa, že je čas na zmenu. Skupina prerušila činnosť v apríli 1981 po tom, čo Laine kvôli nezhodám o autorských honorároch a platoch skončil s nimi spoluprácu.{{sfn|Benitez|2010|pp=96–97}}
=== 1991–2005 a osobný život ===
| |||