Milan Lasica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pôvodný článok, ktorý informoval o smrti na základe overených informácií |
wl, zdroje Značka: odsadenie medzerou |
||
Riadok 35:
== Životopis ==
=== Mladosť a štúdium ===
Milan Lasica sa narodil 3. februára [[1940]] vo [[
[[Februárový prevrat|Komunistický prevrat vo februári 1948]] podľa Lasicu zasiahol aj jeho rodičov: „Môj otec prišiel o zamestnanie, pretože Tatra banku zrušili.“ „Bol nútený odísť do výroby, vraj aby získal nejaké skúsenosti ako robotnícka trieda.“ <ref name=":0" /> Tieto udalosti ovplyvnili aj osobný život manželov Lasicových, ktorí sa rozviedli. Milana poslali do [[Pliešovce|Pliešoviec]] neďaleko Zvolena, kde žil so svojou starou mamou a otcovou sestrou Jolankou, ktorá nemala deti. Jeden rok tam aj chodil do školy. Druhého manžela (Mateja Weselého) si Lasicova mama zobrala ešte v ten istý rok, ako sa rozviedla. Keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva s Milanovou nevlastnou sestrou Veronikou, syna si vzala opäť k sebe do Bratislavy. Napriek všetkému mal Milan so svojou matkou [[Edita Weselá|Editou Weselou]],<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Všetko o mojom otcovi|url=https://www.martinus.sk/?uItem=190712|jazyk=sk|priezvisko=Lasicová|meno=Hana|vydanie=|vydavateľ=Evitapress|miesto=|rok=2014|isbn=9788089452965|strany=}}</ref>, ktorá zomrela koncom roku [[2007]] ako 92-ročná,dobrý vzťah.<ref>http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=288</ref>
Riadok 44:
Už počas štúdia začal vystupovať v [[Tatra revue|Tatre Revue]], kde spolu s [[Július Satinský|Júliusom Satinským]] predvádzali svoje autorské dialógy. V rokoch [[1964]]{{--}}[[1967|67]] pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch [[1967]]{{--}}[[1970|70]] bol členom Divadla na korze v [[Bratislava|Bratislave]] (ktoré bolo zatvorené a Lasica a Satinský dostali zákaz umeleckej činnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Lasica (* 1940 )|url=https://www.pametnaroda.cz/sk/lasica-milan-20150720-0|vydavateľ=pametnaroda.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-02-03|miesto=|jazyk=}}</ref>), Lasica a Satinský – spolu v dobrom i zlom. Ďalej pôsobil vo viacerých divadlách – v rokoch [[1970]]{{--}}[[1972|72]] v divadle [[Večerní Brno]], [[1972]]{{--}}[[1978|78]] v spevohrách [[Nová scéna|Novej scény]] v [[Bratislava|Bratislave]] a od roku [[1978]] bol členom činohry [[Nová scéna|Novej scény]] v Bratislave. Od roku [[1982]] bol umeleckým šéfom [[Štúdio S|Štúdia S]], kde neskôr pôsobil ako riaditeľ.{{chýba zdroj}}
Od roku [[1959]], ešte počas štúdia, začal Milan Lasica vystupovať s Júliusom Satinským v autorských divadelných predstaveniach, v ktorých svojským humorom s prvkami irónie reagovali na súčasné spoločenské dianie a na život ako taký. Spolu sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a priklonil sa k intelektuálnemu satirickému nazeraniu na svet. „Mojou celoživotnou ambíciou bolo stáť na javisku a povedať niečo, aby sa ľudia smiali.“ Ako komediálno-kabaretná dvojica účinkovali v Tatra revue a od 1966 v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze), čo bolo odjakživa ich veľkým snom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Makayová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Spomienky na Tatra revue: smiech i slzy | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/prakticke-hn/354703-spomienky-na-tatra-revue-smiech-i-slzy | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2009-10-27 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref> Doba však snom nepriala.
V roku 1970 bolo Divadlo na korze kvôli odvážnej kritike okupačných pomerov zatvorené a humornej dvojici komunistický režim zakázal umeleckú činnosť.{{chýba zdroj}}
Ich útočiskom sa v rokoch 1970 – 1972 stalo kabaretné divadlo Večerní Brno, no aj tu boli pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. Po dvojročnom pôsobení museli z Čiech odísť a vrátili sa na Slovensko.
Podľa dobového denníka [[Rudé právo]] figuroval podpis Milana Lasicu v dokumente zvanom [[Anticharta]] zo začiatku roka 1977, ktorá mala byť reakciou na [[Charta 77|Chartu 77]].<ref> Rudé právo, 31. január/1977</ref><ref name="polovkova"/> Dokument s oficiálnym názvom: Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru, obsahoval podpisy takmer 7 000 ľudí, predovšetkým známych osobností Československa – spisovateľov, dramatických umelcov, skladateľov, hudobníkov, architektov, výtvarníkov. Mocní vtedajšieho politického systému sa snažili na stretnutí v pražskom Národnom divadle použiť všetky možné prostriedky, aby oproti vyhláseniam Charty 77, ich Antichartu podpísalo „chtiac – nechtiac“, čo najviac intelektuálov. Mnohých podpis sa tam dostal len v domnienke, že podpisujú prezenčnú listinu zo stretnutia, iní podpísali zo strachu, čo sa stane, ak nepodpíšu, a mnohí ani len netušili, že aj ich meno bolo použité na posilnenie moci režimu. Milan Lasica nikdy idey komunizmu nezdieľal a nikdy do Komunistickej strany Československa nevstúpil. ZDROJ: ÚPN.
Patril medzi pravidelných účinkujúcich televíznych relácií [[Sedem s r.o.|Sedem]] (v rokoch 2001{{--}}2021) a [[Zlaté časy (televízna relácia)|Zlaté časy]] (v rokoch 2016{{--}}2021).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlaté časy: Milan Lasica sa Petry Vlhovej opýtal zásadnú vec | url = https://www.rtvs.sk/novinky/osobnosti/256158/zlate-casy-milan-lasica-sa-petry-vlhovej-opytal-zasadnu-vec | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
| |||