Wikipédia

Paul McCartney: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bojars (diskusia | príspevky)
23 278 editací
→‎Hudobný prístup: preklepy a úpravy štylistiky
TessiLouX (diskusia | príspevky)
2 296 editací
d preklepy
Riadok 56:
 
Skupina uskutočnila posledný komerčný koncert na konci svojho amerického turné v roku 1966.{{sfn|Lewisohn|1992|p=230}} Neskôr v tom istom roku McCartney dokončil svoj prvý hudobný projekt, ktorý produkoval nezávisle od skupiny – išlo filmovú hudbu k britskej filmovej komediálnej dráme z roku 1966, ''The Family Way''. Partitúra vznikla v spolupráci s Martinom, ktorý na napísanie jej trinástich variácií použil dve McCartneyho témy. [[Soundtrack]] v v hudobných rebríčkoch prepadol, ale McCartney zaň dostal cenu [[Ivora Novella Award]] za najlepšiu inštrumentálnu tému.{{sfn|Blaney|2007|p=8}}[[Súbor:McCartney (cropped).jpg|thumb|McCartney (v strede) spolu s ostatnými členmi The Beatles (1964)|alt=]]
Na konci koncertnej kariéry skupiny The Beatles McCartney chcel, aby aby skupina pokračovala aspoň v štúdiovej tvorbe. Výsledkom bol album ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]'', ktorý je považovaný za prvý skutočný [[konceptuálny album]] rockovej histórie.<ref>{{harvbz|Harry|2000a|p=970}}: Rock's first concept album; {{harvbz|MacDonald|2005|p=254}}: McCartney sensed unease among the bandmates and wanted them to maintain creative productivity.</ref> McCartney sa pri ňom nechal inšpirovať nápadom, že vytvoria pre skupinu novú osobnosť, ktorá slúžila ako prostriedok experimentovania a svojim fanúšikom demonštrovala, že hudobne dospeli.<ref>{{harvbz|Miles|1997|p=303}}: McCartney creating a new identity for the group.</ref> Ako McCartney neskôr vysvetlil: „Mali sme dosť toho, že sme Beatles. Skutočne sme nenávideli ten trápny prístup štyroch malých mop-top. Neboli sme už chlapci, boli sme muži ... a [my] sme si mysleli, že sme skôr umelci než iba vystupujúci interprétiinterpreti."“{{sfn|Miles|1997|p=303}} Od novembra 1966 začala skupina produkovať album, na ktorého nahrávanie si zvolila experimentálny prístup.{{sfn|Lewisohn|1992|p=232}} Nahrávanie skladby „[[A Day in the Life]]“ si vyžadovalo štyridsaťčlenný orchester, pri ktorm sa pri dirigovaní striedali Martin s McCartneyom.<ref>{{harvbz|Emerick|Massey|2006|p=158}}: Martin and McCartney took turns conducting; {{harvbz|Gould|2007|pp=387–388}}: Recording "A Day in the Life" required a forty-piece orchestra.</ref> Na nahrávaní vo februári 1967 vyrobili dvojitý „A-singel“: „[[Strawberry Fields Forever]]“ / „[[Penny Lane]]“ album vyšiel v júni toho istého roka.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Na motívy náčrtku od McCartneyho obsahoval obal albumu koláž navrhnutú [[Popart|popartovými]] umelcami Peterom Blakeom a Jannom Haworthom, na ktorej boli Beatles v kostýmoch ako Sgt. Klubová kapela Pepper's Lonely Hearts, ktorá stojí obklopená množstvom vtedajších [[Celebrita|celebrít]].<ref>{{harvbz|Gould|2007|pp=391–395}}: The ''Sgt. Pepper'' cover featured the Beatles as the imaginary band alluded to in the album's title track, standing with a host of celebrities (secondary source); {{harvbz|The Beatles|2000|p=248}}: Standing with a host of celebrities (primary source); {{harvbz|Miles|1997|p=333}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (primary source); {{harvbz|Sounes|2010|p=168}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (secondary source).</ref> K obalu albumu vznikalo množstvo často šialených analýz.<ref>{{harvbz|Gould|2007|pp=391–395}}: The ''Sgt. Pepper'' cover attracted curiosity and analysis; {{harvbz|Miles|1997|p=333}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (primary source); {{harvbz|Sounes|2010|p=168}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (secondary source).</ref>
 
Po [[Brian Epstein|Epsteinovej]] smrti v auguste 1967 vzniklo v skupine vákuum a začali uvažovať ako pokračovať ďalej..{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=247}} McCartney sa postupne stal ''de facto'' vodcom a obchodným manažérom skupiny.{{sfn|Benitez|2010|pp=8–9}} Po tejto zmene vedenia McCartney navrhol, aby skupina zrealizovala plán na výroby televízneho filmu, ktorým sa mal stať ''[[Magical Mystery Tour]]''. Podľa Marka Lewisohna bol projekt „v celom priebehu svojej realizácie administratívnou nočnou morou“.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=238–239}} McCartney do veľkej miery film režíroval, čo v skupine prinieslo prvé kritické reakcie.{{sfn|Gould|2007|pp=455–456}} Soundrack k filmu bol ale úspešnejší. Vyšiel vo Veľkej Británii ako šesťskladbové EP ([[Extended play|Extended Play]]), v USA pod rovnakým názvom ako album, ktorý bol doplnený piatimi skladbami z predošlých singlov skupiny.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Album ''Magical Mystery Tour'' dosiahol v tejto kompilácii v prých troch týždňoch od svojho vydania tržbu, vtedajší rekord pre spoločnosť Capitol, 8 miliónov dolárov.{{sfn|Harry|2000a|p=699}}
Riadok 72:
V roku 1970 pokračoval v svojej hudobnej kariére vydaním svojho prvého sólového albumu, ''[[McCartney]]'', ktorý sa dostal na vrchol hudobných rebríčkov v Spojených štátov. Okrem niektorých vokálnych vstupov jeho manželky, Lindy, je ''McCartney'' albumom dielom jediného človeka, Paul McCartney naň skomponoval piesne, nahral nástroje, ako ich aj sám všetky naspieval.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=556–563}}: ''McCartney''; {{harvbz|Blaney|2007|p=31}}: ''McCartney'', a US number one.</ref> V roku 1971 spolupracoval s manželkou Lindou a hráčom na bicie nástroje, [[Denny Seiwell|Dennym Seiwellom]] na svojom druhom albume, ktorý vyšiel pod názvom ''[[Ram (album)|Ram]]''. V Spojenom kráľovstve sa tento hudobný nosič dostal na vrchol, v USA bol v rebríčkoch piaty. Singel k tomuto albumu, „Uncle Albert/Admiral Halsey“'','' bol v amerických rebríčkoch prvý.<ref>{{harvbz|Ingham|2009|pp=105}}: ''Ram'', 114–115: "Uncle Albert/Admiral Halsey"; {{harvbz|McGee|2003|p=245}}: Peak US chart positions for ''Ram''.</ref> Neskôr v tom istom roku sa k McCartneyimu a Seiwellovi pripojil bývalý člen skupiny [[The Moody Blues|Moody Blues]], gitarista Denny Laine a založili spolu kapelu, ktorú nazvali [[Wings]]. McCartney k založeniu skupiny povedal: „Wings boli náročným nápadom... akákoľvek skupina, ktorá by mala byť nútená nasledovať [úspech Beatles], by mala ťažkú ​​prácu ... Našiel som sa v tejto polohe, bola to voľba medzi pokračovaním alebo koncom a ja som hudbu miloval príliš na to, aby som s ňou dokázal prestať.“{{sfn|Lewisohn|2002|p=7}} V septembri 1971 sa McCartneyovcom narodila dcéra. Dostala meno po Lindiných starých mamách, ktoré mali obidve meno [[Stella McCartney|Stella]].<ref>{{harvbz|Sounes|2010|pp=287–288}}: Birth of Stella; {{harvbz|Harry|2002|pp=613–615}}: Stella McCartney.</ref>
 
Prvé koncertné turné skupiny Wings začalo v roku 1972 po príchode ďalšieho gitaristu [[Henry McCullough|Henryho McCullougha]]. Ich debutové vystúpenie sa konalo pred sedemsto divákmi v sále na University of Nottingham. Po ňom nasledovalo ďalších desať koncertov. Cestovali na ne v dodávke na neohlásené vystúpenia po univerzitách po Veľkej Británii. Ubytovávali sa skromne a vyplácaní boli z hotovosti, ktorú získali zo vstupného od študentov. Na koncertoch sa pritom bránili hraniu repertoáru kapely The Beatles.<ref>{{harvbz|Harry|2002|p=845}}: "traveled across the UK"; {{harvbz|Ingham|2009|p=106}}: "Scrupulously avoiding Beatles songs".</ref> McCartney neskôr povedal: „Hlavnou vecou, ​​ktorú som nechcel, bolo prísť na pódium, tvárou v tvár všetkým trápnym prvým piatim radov ľudí z tlače s podložkami s paiermi na písanie. Všetci títo ľudia sa na mňa dívali a hovorili: „No, nie je už taký dobrý aký bol.“ Takže sme sa rozhodli ísť na to univerzitné turné, ktoré ma znervóznilo... na konci tohto turné som sa cítil pripravený na niečo iné, a tak sme sa vybrali do Európy. “{{sfn|Harry|2002|p=847}} Počas siedmich týždňov a 25 koncetov skupiny Wings po Európe, skupina hrala iba repertoár skupiny Wings a piesne zo sólových albumov Paula McCaertneyiho. Jediná skladba, ktorú hrala skupina Wings a bola aj v repertoári kapely The Beatles bol coververzia piesne Little Richarda „Long Tall Sally“. McCartney chcel, aby sa toto turné vyhlo veľkým miestam. Väčšina malých sál, ktoré hrali, mala kapacitu menej ako 3 000 ľudí.{{sfn|Harry|2002|p=845}}
 
V marci 1973 mali Wings svoj prvý americký singel číslo jedna. Bola to nahrávka „My Love“, ktorá pochádza z ich druhého albumu ''[[Red Rose Speedway]]'', ktorý bol v amerických rebríčkoch číslom jeden a v prvej päťke vo Veľkej Británii.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=641–642}}: "My Love", {{harvbz|Harry|2002|pp=744–745}}: ''Red Rose Speedway''; {{harvbz|McGee|2003|p=245}}: Peak US chart positions for ''Red Rose Speedway''; {{harvbz|Roberts|2005|p=312}}: Peak UK chart position for ''Red Rose Speedway''.</ref> Výsledkom spolupráce McCartneyho s Lindou a s bývalým producentom skupiny Beatles Martinom bola pieseň „Live and Let Die“, ktorá bola ústrednou piesňou pre rovnomenný film zo série príbehov [[James Bond|Jamesa Bonda]]. Táto pieseň nominovaná na [[Academy Awards|Cenu akadémie]] bola v rebríčkoch USA na druhom a v Spojenom kráľovstve na deviatom mieste. Za orchestrálne aranžmány v skladbe dostal George Martin cenu [[Grammy Award|Grammy]].<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=515–516}}: "Live and Let Die"; {{harvbz|Harry|2002|pp=641–642}}: "My Love".</ref> Profesor hudby a skladateľ, [[Vincent Benitez]], označil skladbu za „vzor [[Symfonický rock|symfonického rocku]]“.<ref>{{harvbz|Benitez|2010|p=50}}: "symphonic rock at its best"; {{harvbz|Harry|2002|pp=515–516}}: "Live and Let Die" US chart peak; {{harvbz|Roberts|2005|p=311}}: "Live and Let Die" UK chart peak.</ref>
Riadok 106:
V roku 2000 spolu so [[Super Furry Animals]] a s Youthom vydal McCartney ďalší elektronický album ''[[Liverpool Sound Collage]]''. Technicky pri jeho výrobe vychádzal zo spôsobu kombinácie vytvárania hudby z koláží a z [[musique concrète]], ktorým bol fascinovaný ešte v polovici 60. rokov 20. storočia.{{sfn|Harry|2002|pp=528–529}} Skladbou „Nova“ prispel na album klasickej chorálovej hudby, ktorý mal názov [[A Garland for Linda|''A Garland for Linda'']] (2000). Tento album klasickej hudby desiatich súdobých skladateľov bol vo svojom titule venovaný jeho zosnulej manželke a vydala organizácia Garland Appeal, ktorá sa zameriava na boj proti rakovine. V podaní Joyful Company of Singersa pod vedením dirigenta Petra Broadbenta bol nahraný v All Saints Church v Tooting v Londýne..<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=350–351}}: "Choral"; {{harvbz|George-Warren|2001|pp=626–627}}: "Classical".</ref>
 
Po tom, ako sa stal svedkom útokov z [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|letiska JFK]] zo dňa [[Útoky z 11. septembra 2001|11. septembra 2001]], bol McCartney inšpirovaný k tomu, aby prevzal vedúcu úlohu pri organizácii [[The Concert for New York City|koncertu pre New York City]]. V novembri toho istého roku mu vyšiel aj štúdiový album, ''[[Driving Rain]]'', na ktorom sa nachádza pieseň „Freedom“ napísaná ako reakcia na tieto útoky.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=268–270}}: The Concert for New York City; {{harvbz|Harry|2002|pp=346–347}}: "Freedom".</ref> V nasledujúcom roku McCartney založil koncertnú skupinu s gitaristami: [[Rusty Anderson|Rustym Andersonom]] a [[Brian Ray|Brianom Rayom]], klávesistom [[Wix Wickens|Paulom "Wixom"„Wixom“ Wickensom]] a hráčom na bicie nástroje bol [[Abe Laboriel Jr.]].<ref>{{harvbz|Benitez|2010|p=15}}: New band details; {{harvbz|Sounes|2010|pp=510–511}}: New band details.</ref> V paríli 2002 začalo ich spoločné turné, Driving World Tour, na ktorom vystúpili v USA, v Mexiku a v Japonsku. Výsledkom z tohto spoločného účinkovania je koncertný [[double album|dvojalbum]], ktorý vyšiel pod názvom ''[[Back in the US]]'' a v roku 2003 vyšiel medzinárodne ako album ''[[Back in the World]]''.{{sfn|Sounes|2010|pp=517–518}} Tržba z jednotlivých koncertov bola viac ako dva milióny dolárov za noc, celé turné na vstupenkách zinkasovalo od návštevníkov 126,2&nbsp;miliónov dolárov. Podľa časopisu ''Billboard'' to bolo najúspešnejšie koncertné turné roka.<ref>For tour box office gross see: {{cite web|last=Waddell|first=Ray|title=The Top Tours of 2002: Veterans rule the roost, with Sir Paul leading the pack|work=Billboard|date=28 December 2002|access-date=12 June 2012|url=https://books.google.com/books?id=RA0EAAAAMBAJ&q=billboard+box+office+2002+gross+world+mccartney&pg=PA60|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130525120956/http://books.google.com/books?id=RA0EAAAAMBAJ&pg=PA60&dq=billboard+box+office+2002+gross+world+mccartney&hl=en&sa=X&ei=3UIST-zwI4bnsQLxyOXQAw&ved=0CDAQ6AEwAA#v=onepage&q=billboard%20box%20office%202002%20gross%20world%20mccartney&f=false|archive-date=25 May 2013}}</ref> Skupina hrá spolu aj naďalej: McCartney hral naživo s Brianom Rayom, Rusty Andersonom, Abe Laborielom Jr. a s Wixom Wickensom už dlhšie, ako koncertoval s kapelou The Beatles.<ref>{{Cite news|url=http://somethingelsereviews.com/2013/05/09/something-else-interview-brian-ray-on-paul-mccartney-etta-james-and-the-bayonets/|title=Interview of Brian Ray on Paul McCartney|last=Deruso|first=Nick|date=9 May 2013|newspaper=Something Else!|access-date=6 February 2017|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170206105730/http://somethingelsereviews.com/2013/05/09/something-else-interview-brian-ray-on-paul-mccartney-etta-james-and-the-bayonets/|archive-date=6 February 2017}}</ref>
 
V júli 2002 sa McCartney oženil s anglickou modelkou, mediálnou osobnosťou, podnikateľkou a aktivistkou [[Heather Mills|Heather Millsovou]]. V novembri, na prvé výročie smrti Georga Harrisona, vystúpil McCartney na spomienkovom Koncerte pre Georga.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=577}}: McCartney's marriage to Mills; {{harvbz|Doggett|2009|pp=332–333}}: Concert for George.</ref> Zúčastnil sa Super Bowlu [[National Football League|Národnej futbalovej ligy]], počas vystúpenia pred zápasom v roku 2002 na Super Bowl XXXVI zahral skladbu „Freedom“ a bol hlavnou hviezdou polčasovej šou Super Bowl XXXIX v roku 2005.<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=825–826}}: McCartney performing at Super Bowl XXXVI in 2002; {{harvbz|Sandford|2006|p=396}}: McCartney performing at Super Bowl XXXIX in 2005.</ref> Anglická kráľovská heraldická spoločnosť v roku 2002 poctila McCartneyho udelením [[Erb|erbu]]. Nad hlavným štítom erbu je vták Liver Bird, ktorý je symbolom mesta Liverpool, Vták v pazúroch drží akustickú gitaru. Tieto symboly majú odrážať jeho pôvod v Liverpoole a jeho hudobnú kariéru. Štít obsahuje štyri zakrivené znaky, ktoré pripomínajú chrbáty chrobákov. Pod erbom je motto Ecce Cor Meum, z latinčiny: „Hľa, moje srdce“.<ref name="BBCCREST">{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/2599041.stm |title=Ex-Beatle granted coat of arms |work=BBC News |date=22 December 2002 |access-date=1 July 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120619084505/http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/england/2599041.stm |archive-date=19 June 2012 }}</ref> V roku 2003 sa McCartneyovcom narodilo dievčatko, Beatrice Milly.{{sfn|Sounes|2010|p=523}}
Riadok 134:
 
== Hudobný prístup ==
McCartney je je z veľkej časti hudobník samouk. Jeho prístup opísal muzikológ Ian MacDonald ako „charakter prirodzene priťahovaný k formálnym aspektom hudby, ktorý je však úplne neučený... technicky„technicky hotové„hotové“ “dielodielo vyprodukoval takmer výlučne inštinktom, harmonickým úsudkom. založený hlavne na dokonalej výške tónu a ostrom páre uší... je prirodzený melodik -– tvorca melódií, ktoré dokážu existovať mimo svojej harmónie.“<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|p=12}}: Natural melodist, {{harvbz|MacDonald|2005|p=13}}: Perfect pitch and an acute pair of ears.</ref> McCartney prirovnal svoj prístup k „primitívnym jaskynným umelcom, ktorí kreslili bez tréningu“.{{sfn|Benitez|2010|p=134}}
 
=== Prvotné vplyvy ===
Medzi najskoršie McCartneyho hudobné vplyvy patria [[Elvis Presley]], [[Little Richard]], [[Buddy Holly]], [[Carl Perkins]] a [[Chuck Berry]].<ref>{{harvbz|Harry|2000a|pp=140–141}}: Chuck Berry; {{harvbz|Harry|2002|pp=420–425}}: Buddy Holly, {{harvbz|Harry|2002|p=727}}: Elvis Presley; {{harvbz|Mulhern|1990|p=33}}: Carl Perkins and Little Richard; {{harvbz|Spitz|2005|pp=41, 92, 97, 124}}: Presley, {{harvbz|Spitz|2005|pp=131–133, 225, 538}}: Holly, {{harvbz|Spitz|2005|pp=134, 374, 446, 752}}: Berry.</ref> Na otázku, prečo The Beatles nezahrnuli Presleyho do skupiny na obrázok obalu albumu ''Sgt. Peppe''r, McCartney odpovedal: „Elvis bol príliš dôležitý a príliš vysoko nad ostatnými, aby tam bol... takže sme ho na zoznam nedali. Bol viac než len popový spevák, bol to Elvis The King. “{{sfn|Harry|2002|p=727}} McCartney uvádza, že pre svoju basovú linku k piesni „I Saw Her Standing There“ priamo použil Berryho „Talking About You“.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|pp=66–67}}: "According to McCartney, the bassline was taken from&nbsp;"...I'm Talking About You"; {{harvbz|Mulhern|1990|p=18}}: McCartney: "I'm not gonna tell you I wrote the thing when Chuck Berry's bass player did; {{harvbz|Miles|1997|p=94}}: McCartney: "I played exactly the same notes as he did and it fitted our number perfectly".</ref>
 
Paul McCartney označil Little Richarda za vzor, ktorého [[Falzet|spev vo falzete]] inšpiroval jeho vlastnú vokálnu techniku.{{sfn|Mulhern|1990|p=33}} Uviedol, že napísal pieseň „I'm Down“ tak, aby v nej mohol svojím spevom napodobniť Little Richarda.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|p=156}}: (secondary source); {{harvbz|Miles|1997|p=201}}: (primary source).</ref> V roku 1971 kúpil McCartney autorské práva na katalóg Buddy Hollyho. V roku 1976, pri príležitosti štyridsiateho výročia Hollyho narodenia, McCartney v Anglicku slávnostne založil každoročnú akciu, nazvanú „Buddy Holly Week“. Súčasťou tohto festivalu sú vystúpenia známych hudobníkov, súťaže v písaní piesní, súťaže v kreslení a špeciálne vystúpenia, ktorými si pripomínajú pódiové šou Hollyho kapely [[The Crickets]].<ref>{{harvbz|Harry|2002|pp=420–425}}: "Buddy Holly Week" 1976–2001.</ref>
Riadok 156:
=== Elektrická gitara ===
[[Súbor:Paul-mccartney-1350317931.jpg|thumb|upright|left|alt=McCartney points to the audience while performing on stage.|McCartney v roku 2009 na koncerte s gitarou [[Gibson Les Paul]]]]
Paul McCartney na sólovej gitare hrá aj v niekoľkých skladbách skupiny The Beatles. Je ich viacej, vrátane tej, ktorú MacDonald opisuje ako „prudko kostrbaté sólové gitarové sólo“ v piesni „Drive My Car“. Sólo v tejto skladbe je zahraté na gitare značky [[Epiphone Casino]]. McCartney o tomto nástroji povedal: „Keby som si mal vybrať jedinú elektrickú gitaru, bola by to táto."“<ref>{{harvbz|Babiuk|Bacon|2002|p=149}}: "If I had to pick one electric guitar"; {{harvbz|MacDonald|2005|pp=166–167}}: "Drive My Car", "fiercely angular slide guitar solo".</ref> McCartney kúpil Casino v roku 1964. Bol motivovaný názorom, že duté telo gitary bude produkovať zvuk s väčšou mierou spätnej väzby. Túto originálnu gitaru si ponechal až dodnes..<ref>{{cite web|url=https://guitar.com/news/music-news/paul-mccartney-guitar-jimi-hendrix/|title=PAUL MCCARTNEY EXPLAINS HOW JIMI HENDRIX MADE HIM BUY HIS FAVOURITE GUITAR|date=13 August 2020|access-date=25 November 2020}}</ref> Paul McCartney prispel podľa vyjadrenia MacDonalda „prekvapujúcim gitarovým sólom“ do Harrisonovej piesne „Taxman“ a „vrieskajúcou“ gitarou v skladbách „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“ a „Helter Skelter“. MacDonald tiež oceňuje McCartneyho „iskrivo pseudoindické“ gitarové sólo v piesni „Good Morning Good Morning“.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|pp=200–201}}: "Taxman", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=232–234}}: "Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=234–235}}: "Good Morning Good Morning", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=297–298}}: "Helter Skelter".</ref> McCartney tiež hrá na sólovú gitaru v piesni „Another Girl“.{{sfn|MacDonald|2005|p=145}}
 
Počas rokov, kedy hrával s kapelou The Wings mal McCartney tendenciu prenechávať hru na elektrickej gitare iným členom skupiny,{{sfn|McGee|2003|p=165}} jedine na albume ''Band on the Run'' nahral väčšinu hudobného materiálu, ktorý bol určený pre sólovú gitaru.<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=gzl1lBFXKhQC&pg=RA2-PT585|page=585|title=The Album: A Guide to Pop Music's Most Provocative, Influential, and Important Creations|author=James E. Perone|publisher=ABC-CLIO|date=17 October 2012|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170918033555/https://books.google.com/books?id=gzl1lBFXKhQC&pg=RA2-PT585#v=onepage&q&f=false|archive-date=18 September 2017|isbn=978-0-313-37907-9}}</ref> V roku 1990 na otázku, kto sú jeho obľúbení gitaristi, uviedol mená ako sú [[Eddie Van Halen]], [[Eric Clapton]] a [[David Gilmour]], ale dodal, že „Ale aj tak má najradšej [[Jimi Hendrix|Hendrixa]]“.{{sfn|Mulhern|1990|p=22}} Na koncertoch Paul McCartney ako primárnu elektrickú sólovú gitaru používa značku [[Gibson Les Paul]].{{sfn|Mulhern|1990|p=19}}
Riadok 165:
Paul McCartney je známy svojou speváckou všestrannosťou a širokým rozsahom [[Tenor (vysoký hlas)|tenorového spevu]], ktorý sa tiahne cez [[Hlasová oktáva|štyri oktávy]].<ref>{{cite web|title=Axl Rose is NOT the singer with the widest range|publisher=Consequence of Sound|author=Coplan, Chris|url=http://consequenceofsound.net/2014/05/turns-out-mike-patton-and-not-axl-rose-is-the-greatest-singer-of-all-time/|date=25 May 2014|access-date=25 April 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20140527224545/http://consequenceofsound.net/2014/05/turns-out-mike-patton-and-not-axl-rose-is-the-greatest-singer-of-all-time/|archive-date=27 May 2014}}</ref><ref>{{cite web|title=The Vocal Ranges of the World's Greatest Singers|publisher=Concert Hotels|url=http://www.concerthotels.com/worlds-greatest-vocal-ranges|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20150814135701/http://www.concerthotels.com/worlds-greatest-vocal-ranges|archive-date=14 August 2015}}</ref> Časopis ''Rolling Stone'' ho dal v svojom zozname najlepších spevákov na jedenáste,<ref>{{cite web|title=100 Greatest Singers – Paul McCartney|publisher=The Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/paul-mccartney-20101202|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170619194517/http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/paul-mccartney-20101202|archive-date=19 June 2017|date=3 December 2010}}</ref> čitatelia čassopisu ''[[NME]]'' ho dali na ôsme miesto.<ref>{{cite web|title=The greatest singers ever – as voted by you|publisher=NME|url=https://www.nme.com/photos/the-greatest-singers-ever-as-voted-by-you/219416#/photo/14|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160306062019/http://www.nme.com/photos/the-greatest-singers-ever-as-voted-by-you/219416#/photo/14|archive-date=6 March 2016|date=21 June 2011}}</ref> Na webovom portáli ''[[Music Radar]]'' ho jeho návštevníci umiestnili na desiate miesto zoznamu „30 najlepších spevákov všetkých čias“.<ref>{{cite web|title=The 30 Greatest Lead Singers of All Time|publisher=The Music Radar|url=http://www.musicradar.com/news/guitars/the-30-greatest-lead-singers-of-all-time-315448|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20141219133213/http://www.musicradar.com/news/guitars/the-30-greatest-lead-singers-of-all-time-315448|archive-date=19 December 2014}}</ref> V priebehu rokov Paula McCartneya za toho, kto ich ovplyvnil označili speváci [[Chris Cornell]],<ref>{{cite web|title=Soundgarden singer Chris Cornell goes quiet|date=6 June 2015|publisher=stuff.co.nz|url=http://www.stuff.co.nz/entertainment/music/69026070/soundgarden-singer-chris-cornell-goes-quiet.html|access-date=13 February 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160416125433/http://www.stuff.co.nz/entertainment/music/69026070/soundgarden-singer-chris-cornell-goes-quiet.html|archive-date=16 April 2016|url-status=live}}</ref> [[Billy Joel]],<ref>{{cite web|title=33 Years Ago: Billy Joel Channels the Beatles on 'The Nylon Curtain'|publisher=stuff.co.nz|url=http://ultimateclassicrock.com/billy-joel-the-nylon-curtain-turns-30/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160220232628/http://ultimateclassicrock.com/billy-joel-the-nylon-curtain-turns-30/|archive-date=20 February 2016}}</ref> [[Steven Tyler]],<ref>{{cite web|title='Steven Tyler's 'Abbey Road' Tribute To Paul McCartney!'|publisher=Society of ROck|url=http://societyofrock.com/steven-tylers-abbey-road-tribute-to-paul-mccartney/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160215212006/http://societyofrock.com/steven-tylers-abbey-road-tribute-to-paul-mccartney/|archive-date=15 February 2016}}</ref> [[Brad Delp]] (zo skupiny [[Boston (hudobná skupina)|Boston]])<ref>{{cite web|title=Remembering Brad Delp|publisher=stuff.co.nz|url=https://www.boston.com/ae/music/articles/2007/03/10/remembering_brad_delp/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130925103236/http://www.boston.com/ae/music/articles/2007/03/10/remembering_brad_delp/|archive-date=25 September 2013}}</ref> a [[Axl Rose]].<ref>{{cite web|title=Axl Rose responds to list calling him 'world's greatest singer'|work=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/news/axl-rose-responds-to-list-calling-him-worlds-greatest-singer-20140528|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170619202559/http://www.rollingstone.com/music/news/axl-rose-responds-to-list-calling-him-worlds-greatest-singer-20140528|archive-date=19 June 2017|date=28 May 2014}}</ref>
 
McCartneyho spev prešiel počas svojej kariéry niekoľkými [[Hudobný žáner|hudobnými žánrami]]. Podľa Beniteza, v skladbe „Call Me Back Again“, „McCartney žiari ako [[Blues|bluesový]] sólový spevák“, kým MacDonald nazýva skladbu „I'm Down“ „klasikou [[Rokenrol|rokenrolu]]“, ktorá „ilustruje McCartneyho vokálnu a štylistickú všestrannosť“.<ref>{{harvbz|Benitez|2010|p=68}}: "Call Me Back Again"; {{harvbz|MacDonald|2005|p=156}}: "I'm Down".</ref> MacDonald značil skladbu „Helter Skelter“ za ranný pokus o [[heavy metal]] a „Hey Jude“ za „[[Pop (hudobný žáner)|pop]]/[[Rock|rockový]] hybrid“, pričom poukázal na McCartneyho „použitie [[Melizma|melizmu]] v [[Gospel|gospelovom štýle]]“ v piesni a na jeho „pseudo-[[Soul (hudba)|soulový]] krik v závere“.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|pp=297–298}}: "Helter Skelter", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=302–304}}: "Hey Jude".</ref> Benitez označil skladby „Hope of Deliverance“ a „Put It There“ ako príklady úsilia McCartneyho v oblasti [[Folk|folkovej hudby]], zatiaľ čo muzikológ [[Walter Everett]] považuje piesne „When I'm Sixty-Four“ a „Honey Pie“ za pokusy o štýl [[vaudeville]].<ref>{{harvbz|Benitez|2010|p=128}}: "Put It There", {{harvbz|Benitez|2010|p=138}}: "Hope of Deliverance"; {{harvbz|Everett|1999|pp=112–113}}: "When I'm Sixty-Four", {{harvbz|Everett|1999|pp=189–190}}: "Honey Pie".</ref> MacDonald oceňuje „swingový rytmus“ piesne skupiny „Beatles“ s [[Dvanásť taktové blues|dvadsaťštyri taktovým blues]] „She's a Woman“ ako „najextrémnejší zvuk, aký doteraz vyrobili“, s McCartneyho hlasom „na okraji“, stlačeným na hornú hranicu jeho hrudného registra a každú chvíľu s hrozbou prasknutia hlasiviek.“{{sfn|MacDonald|2005|pp=133–134}} V skladbe „I Got Fe Feeling“ MacDonald popisuje McCarneya ako „nadšeného rockera v strednom tempe“ s „robustným a oduševneným“ vokálnym prejavom a „Back in the U.S.S.R.“ ako "posledný„posledný z [Beatles] up-tempových rockerov"rockerov“, McCartneyho vokálov medzi jeho najlepšími nahrávkami od „Drive My Car“, zaznamenanými o tri roky skôr.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|pp=309–310}}: "Back in the U.S.S.R"., {{harvbz|MacDonald|2005|p=332}}: "I've Got a Feeling", a "raunchy, mid-tempo rocker" with a "robust and soulful" performance.</ref>
 
McCartney tiež s vtipom vyskúšal klasický spev, a to v skupine Beatles s rôznymi podobami skladby „[[Besame Mucho]]“. Počas svojej kariéry po Beatles experimentoval s rôznymi hudobnými a vokálnymi štýlmi.<ref>{{cite web|title=Paul McCartney on The Fireman|publisher=Clash|url=http://www.clashmusic.com/feature/paul-mccartney-the-fireman|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160216055134/http://www.clashmusic.com/feature/paul-mccartney-the-fireman|archive-date=16 February 2016}}</ref><ref>{{cite web|title=Paul McCartney – McCartney II|publisher=The Essential|url=http://theessential.com.au/features/overlooked-hotel/paul-mccartney-mccartney-ii-1980|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20160306041316/http://theessential.com.au/features/overlooked-hotel/paul-mccartney-mccartney-ii-1980|archive-date=6 March 2016|access-date=13 February 2016}}</ref><ref>{{cite web|title=Press to Play|publisher=MaccaFan.net|url=http://www.maccafan.net/Albums/PressToPlay/Press_uk.htm|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160305062009/http://www.maccafan.net/Albums/PressToPlay/Press_uk.htm|archive-date=5 March 2016}}</ref> Skladbu „Monkberry Moon Delight“ označil Jayson Greene zo serveru [[Pitchfork Media|Pitchfork]] za „absolútne nespútaný hlasový prejav, Paul si polkne a vzlyká priamo pri vašom vnútornom uchu“ a dodáva, že „by to mohlo byť predstavenie [[Tom Waits|Toma Waitsa]] súčasnosti“.<ref>{{cite web|title=Paul McCartney/Linda McCartney – Ram|publisher=Pitchfork|url=https://pitchfork.com/reviews/albums/16651-ram/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160216050844/http://pitchfork.com/reviews/albums/16651-ram/|archive-date=16 February 2016}}</ref>
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Paul_McCartney“