Verzia z 07:35, 29. júl 2021 upraviť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací →‎Literatúra: doplnená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:45, 29. júl 2021 upraviť vrátiť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací →‎Životopis: doplnený Ďalšia úprava →
Riadok 11: Barón '''Anton II. Radvanský''' (''Radvánszky de Radvány et Sajókaza''; * [[8. jún]] [[1807]], [[Banská Bystrica]] - † [[7. jún]] [[1882]], [[Banská Bystrica-Radvaň]]) bol krajinský hodnostár, statkár. Pseudonym: Varšiansky, Varsjanszky. Jeho otec Anton Radvanský (1769 {{--}} 1840), matka Barbora rod. Kubínyová (1779 – 1848), manželka Mária rod. Podmanická (1831 {{--}} 1902; svadba bola dňa 26. 5. 1849), dcéra Mária Radvanská (1851 {{--}} 1918; vydatá za Bélu Nyáryho) a syn [[Ján Radvanský]] (1854 {{--}} 1899). == Životopis == Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na evanjelickom lýceu, [[1825]]-[[1827]] na akadémii v Bratislave, [[1831]] získal advokátsky diplom. Podžupan ([[1840]]), župan Zvolenskej stolice v Banskej Bystrici ([[1848]], [[1861]] a [[1865]]-[[1882]]), i turčiansky župan ([[1875]]-[[1877]]), skutočný vnútorný tajný radca a gen. dozorca uhorskej evanjelickej cirkvi. Školský inšpektor, predseda rady evanjelických gymnázií v [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrici]]. Podporil vznik detskej opatrovne ([[1834]]) a Potravinárskeho družstva v ~~Banskej Bystrici. Kurátor Zvolenského seniorátu v~~[[Banská Bystrica\|Banskej Bystrici ~~([[1842~~]]~~-[[1859]]), pre nesúhlas s protestantským patentom sa vzdal funkcie~~. ~~Hospodáril na rodových majetkoch vo Zvolenskej župe. Predstaviteľ reformného hnutia uhorskej šľachty. Autor pamfletov, letákov a príležitostných prejavov.~~ Vo verejných funkciách zastával oficiálnu uhorskú štátnu ideológiu, spojenú s maďarizáciou nemaďarských etník. Stál v opozícii voči slovenskému národnému hnutiu, ale bol prívržencom reformných snáh uhorskej šľachty v 30-tych a 40-tych rokoch 19. storočia. Bol vyslancom [[Zvolenská župa\|Zvolenskej stolice]] na sneme v roku 1843 a tiež na sneme v roku 1848. Počas zasadania snemu bol notárom magnátskej snemovne. Neskôr vstúpil do uhorskej národnej gardy, získal hodnosť kapitána. Po porážke revolúcie bol perzekvovaný a neskôr sa usadil na rodových majetkoch. Tie boli v roku 1850 rozdelené medzi jednotlivých členov rodiny; Anton Radvanský získal majetky vo Zvolenskej župe (dediny [[Bacúrov]], [[Králiky]], [[Kráľová]], [[Kremnička]], [[Malachov]], Radvaň, [[Skubín]], [[Tajov]]) a v [[Peštianska župa\|Peštianskej župe]]. Kurátor Zvolenského seniorátu v [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrici]] ([[1842]]-[[1859]]), pre nesúhlas s protestantským patentom sa vzdal funkcie. Hospodáril na rodových majetkoch vo [[Zvolenská župa\|Zvolenskej župe]]. Predstaviteľ reformného hnutia uhorskej šľachty. Autor pamfletov, letákov a príležitostných prejavov. == Ocenenie ==

Anton Radvanský: Rozdiel medzi revíziami