Verzia z 16:21, 3. apríl 2021 upraviť Hasley (diskusia \| príspevky) 291 editací d Verzia používateľa 31.134.103.220 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA (7186142): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok Značky: rollback SWViewer [1.4] ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:47, 30. júl 2021 upraviť vrátiť 2a02:ab04:3140:7400:e089:73d6:1fe1:42e5 (diskusia) Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Úzkosť''' alebo '''anxieta''' (lat. anxietas, angl. anxiety, nem. Angst) je v psychológii v širšom zmysle [[emocionálny stav]], vyznačujúci sa [[napätosť]]ou, [[znepokojenosť]]ou, [[nervozita\|nervozitou]], vnútorným [[nepokoj]]om a obavou pred budúcimi udalosťami. V užšom zmysle je to len takýto nepríjemný emocionálny stav, ktorého príčinu nemožno presnejšie resp. jasne definovať; inými slovami: je to [[strach]] v generalizovanej podobe, "strach z ničoho". Úzkosť v užšom zmysle teda znamená, že postihnutá osoba má pocit, akoby sa niečo ohrozujúce malo stať, ale neuvedomuje si, čo presne by to malo byť. Úzkosť v širšom zmysle zahŕňa aj pojem [[strach]], zatiaľ čo úzkosť v užšom zmysle je opakom pojmu strach. Strach sa od úzkosti v užsom zmysle odlišuje tým, že má konkrétny známy objekt a obsah - strach je teda vždy z určitých predmetov, osôb, zvierat a pod. <ref>{{Citácia knihy \| priezvisko = \| meno = \| autor = Praško, Ján \| odkaz na autora = \| titul = Úzkostné poruchy (Klasifikace, diagnostika a léčba) \| vydanie = \| vydavateľ = PORTÁL s. r. o. \| miesto = \| rok = 2005 \| počet strán = 416 \| url = \| isbn = 978-80-7178-997-0 \| kapitola = \| strany = 13\| jazyk = }}</ref><ref>úzkosť. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref><ref name=D/><ref name=M/> '''Úzkosť''' je [[negatívny cit]], negatívny emocionálny stav, ktorý vzniká pri [[ohrozenie\|ohrození]], [[neistota\|neistote]], [[neúspešnosť\|neúspešnosti]], ostrých [[konflikt]]och alebo [[Deprivácia (psychológia)\|deprivácii]]. Úzkosť je považovaná za normálnu reakciu na stres. Príčina úzkosti je ohrozenie, neistota, neúspešnosť alebo ostrý konflikt. Okrem psychologických faktorov spôsobujú úzkosť aj fyziologické faktory, ako napríklad otrava toxickými látkami (toxické kovy, plesne, kvasinky, parazity, baktérie, atď), alebo nedostatok živín (vitamíny, minerály, zle rozštiepené potraviny-leaky gut syndróm, atď), rakovina, AIDS, atď, ktorých prejav postihnutý vníma ako nepríjemný pocit, čiže stresoidný faktor. Podľa [[Carl Gustav Jung\|Carla Gustava Junga]] je úzkosť jedna z [[psychická trauma\|psychických tráum]]. <ref>{{filit\|fvu/uzkost_jung_c_g.html}}</ref> ==Fyziológia == Fyziologickým korelátom úzkosti je zvýšená aktivita [[autonómna nervová sústava\|autonómneho nervovej sústavy]] ([[stres]]). <ref name=D>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Angst \| url = https://dorsch.hogrefe.com/stichwort/angst \| vydavateľ = dorsch.hogrefe.com \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-07-30 \| miesto = \| jazyk = }}</ref> ==Filozofia == Ako filozofickú kategóriu zaviedol pojem úzkosť S. [[Kierkegaard]] a po ňom existencialisti; rozlišuje medzi úzkosťou (nem. Angst; ide o bezpredmetný metafyzický strach) a strachom (nem. Furcht; ide o strach pred konkrétnym nebezpečenstvom). Filozofický pojem úzkosti nie je celkom zhodný s psychologickým pojmom úzkosti.<ref name=M>úzkost. In: [[Malá československá encyklopedie]] 6. S. 422</ref> ==Referencie== Řádek 11 ⟶ 17: == Externé odkazy == * {{filit\|fvu/uzkost.html}} * {{filit\|fvu/uzkost_jung_c_g.html}} [[Kategória:Emócie]] [[Kategória:Abnormálna psychológia]] [[Kategória:Filozofia]]

Úzkosť: Rozdiel medzi revíziami