Americká občianska vojna: Rozdiel medzi revíziami

'''Americká občianska vojna''' bola [[občianska vojna]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] v rokoch [[1861]] až [[1865]], ktorá prepukla medzi [[Sever (USA)|severnými štátmi]], ktoré boli lojálne [[Únia (americká občianska vojna)|Únii]] a [[Juh (USA)|južnými štátmi]], ktoré sa odčlenili a vytvorili [[Konfederované štáty americké]].<ref group="pozn.">Hoci formálneFormálne [[Vyhlásenie vojny USA|vyhlásenie vojny]] nikdy nevydal ani [[Kongres Spojených štátov]], ani [[Kongres štátov Konfederácie]], pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné.</ref> Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|zotročovania]] černochov v južných štátoch.

Po tom, čo [[Abraham Lincoln]] v [[Prezidentské voľby v USA v roku 1860|novembri 1860 vyhral prezidentské voľby]] a mal v úmysle zrušiť otroctvo zrušiť, prvých [[Otrokárske štáty a slobodné štáty|sedem otrokárskych štátov]] vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na [[Bitka o Fort Sumter|pevnosť Sumter]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]], približne mesiac po [[Prvá inaugurácia Abrahama Lincolna|Lincolnovej inaugurácii]]. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 [[Štát (Spojené štáty)|štátov USA]] vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty [[Kentucky]] a [[Missouri (štát USA)|Missouri]], ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, [[Delaware (štát USA)|Delaware]] a [[Maryland]], boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo.

Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané [[Federálna vláda Spojených štátov|vládou Spojených štátov]] ani žiadnou vládou cudzej krajiny.<ref group="pozn.">Spojené kráľovstvo a Francúzsko jej síce poskytli [[Bojujúca strana|agresívne postavenie]].</ref> Štáty, ktoré zostali lojálne [[Spojené štáty|USA]], sa označovali ako [[Únia (americká občianska vojna)|Únia]].<ref group="pozn.">Vrátane [[Pohraničné štáty (americká občianska vojna)|pohraničných štátov]], kde bolo otroctvo legálne.</ref> Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny bojkonflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom [[Civilné obete|civilistov]].<ref group="pozn.">Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí.</ref> Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejinách<ref group="pozn.">Za predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú spolu - v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bolo zabitých viac Američanov nežako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové počtystraty počítajú osobitne.</ref> a predstavovala viac amerických vojenských úmrtístrát ako všetky ostatné vojny dohromady až do [[Vietnamská vojna|vojny vo Vietname]].<ref group="pozn.">Minimálne približne do [[Vietnamská vojna|vietnamskej vojny]].</ref>

Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie [[Robert Edward Lee|Robert E. Lee]] kapituloval pred generálom Únie [[Ulysses S. Grant|Ulyssesom S. Grantom]] v budove súdu vpo [[Bitka pri Appomattoxe|bitke pri Appomattoxe]]. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a poslednák kapituláciaposlednej kapitulácii na pevnine nastaladošlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä jej železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny zotročených černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do [[Éra rekonštrukcie|éry rekonštrukcie]] v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie [[Občianske práva|občianskych práv]] oslobodeným otrokom.

Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v [[Dejiny Spojených štátov|histórii USA]] a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé [[Priemyselná vojna|priemyselné vojny]]. Vo veľkej miere sa využívali železnice, [[telegraf]], parníky a, [[Obrnená loď|obrnené lode]] a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie vna [[Prvá svetová vojna|prvejprvú svetovejsvetovú vojnevojnu]], [[Druhá svetová vojna|druhejdruhú svetovejsvetovú vojnevojnu]] a následnýchnásledné konfliktochkonflikty.

V [[Prezidentské voľby v USA v roku 1860|prezidentských voľbách v roku 1860]] [[Republikánska strana (USA)|republikáni]] pod vedením [[Abraham Lincoln|Abrahama Lincolna]] podporili zákaz otroctva na všetkých [[Územia Spojených štátov|územiach USA]]. Južné štáty to považovali za porušenie ich ústavných práv a za prvý krok v honosnejšomdlhodobom republikánskom pláne na konečné zrušenie otroctva. Traja kandidáti, ktorí bolistáli proti ÚniíÚnii, získali spolu drvivú 82%-nú väčšinu hlasov odovzdaných na celoštátnej úrovni: hlasy zapre republikána Lincolna boli hlavne na severe, hlasy zapre [[Demokratická strana (USA)|demokrata]] [[Stephen A. Douglas|Stephena A. Douglasa]] boli rozdelené po celomcelých štáteštátoch a hlasy zapre [[Strana ústavnej únie (USA)|ústavného Únionistu]] [[John Bell|Johna Bella]] boli hlavne v štátoch [[Tennessee|Tennesse]], [[Kentucky]] a [[Virgínia]]. Republikánska strana, ktorá bola dominantná na severe, zabezpečila [[Relatívna väčšina|množstvo]] ľudových hlasov a väčšinu volebných hlasov na celoštátnej úrovni; Lincoln bol teda zvolený za prezidenta. Juh bol pobúrený a pred [[Prvá inaugurácia Abrahama Lincolna|jeho inauguráciou]] sedem otrokárskych štátov s hospodárstvami založenými na [[Bavlna|bavlne]] vyhlásilo odchod a vytvorilo [[Konfederované štáty americké|Konfederáciu]]. Prvých šesť štátov, ktoré vyhlásili odtrhnutie, malo najvyšší podiel otrokov v populácii, v priemere 49%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Civil War Emancipation|url=https://cwemancipation.wordpress.com/2011/04/17/slavery-and-secession-1860-census-statistics/|dátum vydania=2011-04-18|dátum prístupu=2021-02-16|jazyk=en|meno=Donald R.|priezvisko=Shaffer}}</ref> Z tých štátov, ktorých zákonodarné orgány sa rozhodli pre odchod, hlasovalo prvých sedem s polovičnounadpolovičnou väčšinou pre úniových kandidátov Douglasa a Bella ([[Georgia (štát USA)|Georgia]] 51% a [[Louisiana]] 55%), alebo so značnými menšinami pre týchto únionistovunionistov ([[Alabama]] 46%, [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]] 40 %, [[Florida]] 38%, [[Texas]] 25% a [[Južná Karolína]], ktorá odovzdala hlasy [[Zbor voliteľov (Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických)|zboru voliteľov]] bez všeobecného hlasovania o prezidentovi).<ref>Burnham, Walter Dean. ''Presidential Ballots, 1836–1892''. Johns Hopkins University Press, 1955, pp. 247–57</ref>

Osem zostávajúcich štátov vlastniacich otrokov naďalej odmietalo výzvy na odtrhnutie. Odchádzajúci demokratický prezident [[James Buchanan]] a prichádzajúcinastupujúci republikáni odmietli odtrhnutie ako nezákonné. Lincoln počas [[Prvá inauguračná reč Abrahama Lincolna|inauguračného prejavu 4. marca 1861]] vyhlásil, že jeho administratíva nezačne [[Občianska vojna|občiansku vojnu]]. V prejave priamo k „južným štátom“ sa pokúsil upokojiť ich obavy z akýchkoľvek hrozieb otroctva a opätovne potvrdil: „Nemám žiadny účel, priamo ani nepriamo, zasahovať do inštitúcie otroctva v USA, kde existuje. Verím, že na to nemám zákonné právo a nemám k tomu nijaké sklony.“<ref>Deborah Gray White, Mia Bay, and Waldo E. Martin, Jr., ''Freedom on My Mind: A History of African Americans'' (New York: Bedford/St. Martin's, 2013), 325.</ref> Po tom, čo sa vojská Konfederácie zmocnili početných federálnych pevností na území požadovanom Konfederáciou, zlyhali snahy o kompromis a obe strany sa pripravovali na vojnu. Konfederácia predpokladala, že [[Európa|európske]] krajiny sú natoľko závislé od „[[Kráľ bavlny|kráľa bavlny]]“, že zasiahnu,<ref>Yearns, Wilfred Buck. ''The Confederate Congress''. University of Georgia Press, 1960, 2010, pp. 165–166</ref> ale žiadna tak neurobila a žiadna neuznala nové Konfederované štáty americké.