Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Riadok 29:
|Názov=
|veľkosť=náhľad
|pozícia=rightleft
|Obrázok:Európa 454.svg|Politická mapa Európy v roku 454
|Obrázok:Európa 500.svg|Politická mapa Európy v roku 500
Riadok 37:
 
== Maliarstvo ==
Počas vlády vizigótskeho kráľa Chindaswintha prosperovala vzdelanosť a umenie. Najvýznamnejšími podporovateľmi obnovy písomníctva a výtvarnej tvorby boli [[svätý Izidor zo Sevilly]], svätý Braulio a Tajón.<ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Pijoan
|meno=José
|titul=Dějiny umění
|vydavateľ=[[Odeon]]
|miesto=Praha
|rok=1978
|strany=176{{--}}177
|zväzok edície=3
|edícia=Světové umění}}</ref>
 
=== Iluminácie ===
Oblasť [[Iluminácia|iluminácií]] vizigótskej tradície zostáva nevyriešená. Zachovala sa doposiaľ iba jedna iluminácia tzv. Veternej ružice, vychádzajúca z klasických modelov pokresťančených prítomnosťou kríž, dnes sa nachádza vo kapitulskej knižnici Katedrály [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] vo [[Verona|Verone]]. Iluminácia bola pravdepodobne vytvorená v [[Tarragona|Tarragone]] alebo v južnejjuhovýchodnej oblasti (''Provincia Spaniae'') [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] pod byzantskou správou. Astúrska biblia v Kláštore La Cava dei Tirreni neďaleko [[Neapol|Neapola]], odráža pokračovanie vizigótskej tradícii. Existujú názory, že Ashburhamský [[Pentateuch|pentatuech]] alebo tiež známy ako Tourský pentateuch mohol byť vyrobený v [[7. storočie|7. storočí]] vov [[Vizigótskedielni kráľovstvo|Vizigótskomsvätého kráľovstve]]Izidora zo Sevilly, čo dokazuje príbuznosť detailov s neskoršími mozarabskými [[Rukopis|rukopismi]].<ref name=":1">VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages, s. 467.</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy
|priezvisko=Williams
|meno=John
|titul=Manuscrits espagnols du Haut Moyen Âge
|vydavateľ=Chêne
|miesto=Paris
|rok=1977
|isbn=2-85108-147-0
|strany=11{{--}}13}}</ref> V tomto období bolo vyrobených viacero rukopisov, v centrách ako je [[Mérida]], [[Toledo]], [[Zaragoza]] alebo [[Sevilla]]. Zvyšok iluminácií sporných rukopisov sa obmedzuje iba na malé niekedy farebné [[Iniciála|iniciály]] písmen. Vo zvyšku neskorších rukopisoch môžeme badať vizigótsky vplyv. V kláštorných [[Skriptórium|skriptóriach]] sa používala vizigótska [[miniskula]] až do [[12. storočie|12. storočia]]. Iluminované rukopisy pravdepodobne slúžili ako predlohy k [[Nástenná maľba|nástenným maľbám]].<ref name=":4" /> [[Gregor Toursky|Svätý Gregor Tourský]] uvádza príklad, ako vdova po biskupovi Namantiovi, staviteľ chrámu v [[Clermont|Clermonte]], učila umelcov základom [[Kompozícia|kompozície]] podľa iluminovaného rukopisu.<ref name=":3" />
 
== Mozaika ==
 
== Sochárstvo ==
[[Súbor:Pilastra visigoda de El Salvador, Toledo.jpg|náhľad|Vizigótsky [[pilier]] zobrazujúci ''Uzdravenie chorých'' (hore) ''Vzkresenie Lazára'' (dole), [[6. storočie]], San Salvador, [[Toledo]], [[Španielsko]]]]
Vo vizigótskom umení bola sochárska produkcia na ústupe a viac-menej bola úzko spätá s [[Architektúra|architektúrou]]. Predovšetkým šlo o [[Basreliéf|basreliéfy]] [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] [[Stĺp|stĺpov]] alebo [[Vlys (architektúra)|vlysov]] zdobiacich hornú časť stien. Najvýznamnejšími umeleckými centrami v [[6. storočie|6. storočí]] boli [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Sevilla]], [[Mérida]], [[Toledo]] a [[Lisabon]]. Sochárska výzdoba plnila eduktívnu rolu učenia [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]]. Obmedzovala sa na rastlinné ornamenty ([[vinič]]), ranokresťanské symboly, námety zo [[Starý zákon|Starého zákona]] alebo vyobrazenia [[Svätec|svätcov]] či [[Apoštol|apoštolov]].<ref name=":2">{{Citácia knihy
|titul=Dictionary of the Middle Ages
Řádek 62 ⟶ 81:
 
Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zákonov (zmeraných proti modloslužbe) [[Elvírska synoda|Elvírskej synody]] zo [[4. storočie|4. storočia]] na strane umelcov ako aj donátorov.<ref name=":1" /> Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi|Arabov]] boli hlavice znovu použité v [[Mešita|mešitách]]. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.<ref name=":0" /> <gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k sochárstvu">
Súbor:Pilastra visigoda de El Salvador, Toledo.jpg|Vizigótsky [[pilier]] zobrazujúci ''Uzdravenie chorých'' (hore) ''Vzkresenie Lazára'' (dole), [[6. storočie]], San Salvador, [[Toledo]], [[Španielsko]]
Súbor:Iglesia de El Salvador. Arte visigodo.jpg|Vizigótsky pilier, 6. storočie, San Salvador, Toledo, Španielsko
Súbor:San Pedro de la Nave (30074678072).jpg|Vizigótska hlavica s námetom ''Obetovania Izáka'', 7. storočie San Pedro de la Nave, neďaleko Zamory, Španielsko