Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami

'''Vizigótske umenie''' bolo najranejšou fázou [[Predrománske výtvarné umenie|predrománskeho výtvarného umenia]] spojené s inváziou [[Vizigóti|Vizigótov]] do upadajúcej [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] a existenciou [[Vizigótske kráľovstvo|Vizigótskeho kráľovstva]]. Termín označuje umeleckú produkciu Vizigótov na území [[Galia|Galie]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] od [[5. storočie|5.]]/[[6. storočie|6. storočia]] do [[8. storočie|8. storočia]], kde sa germánsky kmeň usadil okolo roku [[418]]. Hlavným centrom jeho rozvoja bola Tolosa ([[Toulouse]]). Po dobytí južných území Galie [[Chlodovik I.|Chlodovikom I.]] v roku [[507]] sa nový centrom stalo [[Toledo]]. Charakteristickým prejavom je kombinácia miestnej hispánsko-rímskej tradície a byzantských prvkov.<ref name=":0">PRE-ROMANESQUE ART In: {{Citácia knihy

Oblasť [[Iluminácia|iluminácií]] vizigótskej tradície zostáva nevyriešená. Zachovala sa doposiaľ iba jedna iluminácia tzv. Veternej ružice, vychádzajúca z klasických modelov pokresťančených prítomnosťou kríža. Dnes sa nachádza v kapitulskej knižnici Katedrály [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] vo [[Verona|Verone]]. Iluminácia bola pravdepodobne vytvorená v Tarragone alebo v juhovýchodnej oblasti (''Provincia Spaniae'') [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] pod byzantskou správou. Astúrska biblia v Kláštore La Cava dei Tirreni neďaleko [[Neapol|Neapola]], odráža pokračovanie vizigótskej tradícii. Existujú názory, že Ashburhamský [[Pentateuch|pentatuech]] alebo tiež známy ako Tourský pentateuch mohol byť vyrobený v [[7. storočie|7. storočí]] v dielni svätého Izidora zo Sevilly, čo dokazuje príbuznosť detailov s neskoršími mozarabskými [[Rukopis|rukopismi]].<ref name=":12">VISIGOTHIC ART In:{{Citácia knihy
|titul=Dictionary of the Middle Ages, s. 467.</ref><ref name=":4">{{Citácia knihy

Vo vizigótskom umení bola sochárska produkcia na ústupe a viac-menej bola úzko spätá s [[Architektúra|architektúrou]]. Predovšetkým šlo o [[basreliéf]]y [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] [[stĺp]]ov alebo [[Vlys (architektúra)|vlysov]] zdobiacich hornú časť stien. Najvýznamnejšími umeleckými centrami v [[6. storočie|6. storočí]] boli [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Sevilla]], [[Mérida]], [[Toledo]] a [[Lisabon]]. Sochárska výzdoba plnila edukatívnu rolu učenia [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]]. Obmedzovala sa na rastlinné ornamenty ([[vinič]]), ranokresťanské symboly, námety zo [[Starý zákon|Starého zákona]] alebo vyobrazenia [[Svätec|svätcov]] či [[apoštol]]ov.<ref name=":21">{{CitáciaVISIGOTHIC knihyART In: Dictionary of the Middle Ages, s. 466.</ref>

Dielo vizigótskych sochárov odhaľuje mnoho rovnakých tém, ktoré boli prítomné v architektúre ako to môžeme vidieť na dvoch zachovalých [[pilier]]och v Kostole San Salvador v Tolede. Prvý pilier prezrádza spredu priamy vývoj klasickej tradície a druhý obsahuje ikonografický plán (štyri výjavy z Kristovho života), ktorý starostlivo nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu. Napriek tomu môžeme vidieť rozdiely medzi neskoroantickými a vizigotskymi prácami, ktoré odlišujú vizigótske stĺpy. Driek je bohato zdobený reliéfom, ktorý môže v konečnom dôsledku nájsť svoje korene v byzantských textíliách. Vyobrazenia zo života Krista na druhom stĺpe evokujú gótsku kovoremeselnú tradíciu pred usadením sa na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref name=":21" /> V sochárstve na konci [[7. storočie|7. storočia]] je neskoroantická tradícia menej rozoznateľná vzhľadom na štýl integrovaný do pohybu.<ref name=":0" />

V Kostole San Pedro de la Nave a Quintanilla de las Viñas je na stenách aplikovaný súvislý reliéf vinnej révy a hlavice stĺpov sú zdobené ranokresťanskými symbolmi, starozákonnými výjavmi, apoštolmi alebo svätcami, ktoré odrážajú záujem o lineárnu povrchovú výzdobu.<ref name=":12" /> Kostol San Pedro de la Nave pravdepodobne vyzdobili dvaja majstri. Práca jedného z nich je obzvlášť pozoruhodná na štyroch hlaviciach v [[transept]]e. Dve z nich zobrazujú námet ''Daniel v jame levovej'' a ''Obetovanie Izáka'', ktorých sprevádzajú apoštoli [[Peter (apoštol)|Peter]], [[Pavol (apoštol)|Pavol]], [[Filip (apoštol)|Filip]] a [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]]. Ostatné hlavice obsahujú výzdobu v podobe vinnej révy a vtákov (páv), ktoré sa opakujú na [[impost]]e. Vlysy na vonkajšej strane stien [[Apsida (architektúra)|apsidy]] sú v Qiuntanilla de las Viñas zložené z vinnej révy, vtákov a [[anagram]]ov byzantského štýlu. V interiéry je impost bohato zdobený znázornením slnka a mesiaca alebo zobrazením [[Pantokrator]]a v [[Mandorla|mandorle]] obklopeného apoštolmi.<ref name=":5">PRE-ROMANESQUE ART In: Encyclopedia of world art, s. 665.</ref>

Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zákonov (zmeraných proti modloslužbe) [[Elvírska synoda|Elvírskej synody]] zo [[4. storočie|4. storočia]] na strane umelcov ako aj donátorov.<ref name=":12" /> Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi|Arabov]] boli hlavice znovu použité v [[Mešita|mešitách]]. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.<ref name=":0" />

Prvé vizigótske mince sa nazývali aj pseudocisárske, pretože napodobňovali mince [[Západorímska ríša|Západorímskej]] a [[Východorímska ríša|Východorímskej]] neskôr Byzantskej ríše. Medzi najrozšírenejším typ patril ''solidus'' a ''tremissis''. Mince zobrazovali predovšetkým [[Cisár|cisárov]], ako napríklad [[Honorius|Honoria]] alebo [[Valentinianus III.|Valentiniana III.]] Najstaršie mince pochádzajú z [[Galia|Galie]], pravdepodobne z mincovne v [[Toulouse]] alebo [[Narbonne]]<ref group="pozn." name=":1"> [[Mincovňa]] v [[Narbonne]] pravdepodobne existovala už na začiatku [[5. storočie|5. storočia]] počas existencie Rímskej ríše.</ref>, ale po [[Bitka pri Vouillé|bitke pri Vouillé]] sa centrum Vizigótskeho kráľovstva presunulo do Toleda. V tomto období nesú mince zobrazenia a nápisy byzantských cisárov, ako napríklad [[Anastasios I. (Byzantská ríša)|Anastasia I.]], [[Justín I.|Justina I.]] a [[Justinián I.|Justiniána I]]. držiaci Víťazný kríž či korunu nad písmenom [[Ró (grécke písmeno)|Ró]]. Približne od roku [[580]], počas vlády kráľa [[Leovigild|Leovigilda]] , boli razené prvé mince s vyobrazením a menom vizigótskych kráľov. V tomto období boli razené iba ''tremissis'' a čistota použitého zlata sa časom znížila. Vyobrazenia kráľa na minciach boli rôzne štylizované, čo súviselo s nejednotným programom jednotlivých mincovní. Mince okrem mena kráľa nesú tiež aj názov mincovne, kde boli vyrazené. Hlavnými centrami bolo Toledo, [[Mérida]], [[Sevilla]] a [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]]. Ďalšími dôležitými výrobnými centrami bola ''Eliberis'', blízko modernej [[Granada|Granady]], [[Zaragoza]], [[Tarragona]] a Narbonne. Razenie vizigótskych minci trvalo až do vpádu Arabov v roku [[711]].<ref>{{Citácia knihy