Redaktor:Vrchovina/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 737 bajtov ,  pred 1 mesiacom
pokracovanie uprav
(pokracovanie uprav)
(pokracovanie uprav)
* manželka: Emília, rod. Ťatliaková (1902 - 1969)
* deti: Viera (1927 - 1933), Darina, vyd. Feketeová, lekárka (1928 -), Zora, vyd. Kramerová, učiteľka (1934 - 2003), Milota, vyd. Zelinová, vysokošk. učiteľka (1943 -)
 
=== Životopis ===
Narodil sa v [[Budapešť|Budapešti]] ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z [[Vyšný Kubín|Vyšného Kubína]] na Orave zarobiť peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do [[Amerika|Ameriky]], kde pracuje v uhoľnej bani. V roku [[1906]] ho do [[Pensylvánia|Pensylvánie]] nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo naučil po anglicky a v roku [[1906]] - [[7]] absolvoval anglickú ľudovú školu v [[Greenwald|Greenwalde]] v [[USA]]. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.<br>
 
Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v [[Jasenová|Jasenovej]] u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch [[1907]] – [[11]] navštevoval meštiansku školu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] a v rokoch [[1911]] - [[14]] študoval na obchodnej škole v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde roku [[1914]] maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku [[Mor ho]], ktorý mal za cieľ samovzdelávanie mladých ľudí v národnom duchu a získavanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník [[Slovenská banka|Slovenskej banky]] v [[Ružomberok|Ružomberku]].<br>
Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do [[Trenčín|Trenčína]], do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v [[Karpaty|Karpatoch]]. Pri rieke [[San]] padol do zajatia. Roky [[1915]] – [[16]] strávil v zajateckom tábore v [[Ašchabad|Ašchabade]], nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo [[Vronorežská|Voronežskej]] [[gubernia|gubernii]] a neskôr v konzervárni v [[Kurgana|Kurgane]] na [[Sibír|Sibíri]]. Po revolúcii v roku [[1917]] vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v [[Slovenských]] [[hlasoch]], ktoré v [[Rusko|Rusku]] redigoval [[Jozef Gregor Tajovský]] a [[Janko Jesenský]]. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy [[Sibírske zápisky]], získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch [[1920]] – [[21]] navštevoval notársky náukobeh v [[Martin|Martine]] a stal sa notárom na [[Orava|Orave]]. Najprv v [[Lokca|Lokci]] (1922 – 1926), [[Párnica|Párnici]] (1926 – 1930) a nakoniec v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] (1930 – 1939).
Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi. <br>
Po návrate domov prekladal diela spisovateľov ([[Čechov]], [[Krupin]], [[Wells]], [[Jelenev]], [[Aksakov]], [[Afinogenov]], [[Gorlov]], [[Gogoľ]], [[Kobylin]], [[Ostrovský]], [[Turgenev]], [[Simonov]] a iných). (Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. .<br> V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku [[1939]] odchádza do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch [[1939]] – [[40]] bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku [[1940]] ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna [[1941]] ukončili pôsobenie zahraničných misií v [[ZSSR]] a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.<br>
V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]zadržaný [[NKVD]]. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v [[Kazachstan|Kazachstane]]. Do [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]] sa s podlomeným zdravím vrátil v roku [[1955]]. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu.Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať, publikovať. Komunistický režim sa snažil Mikuláša Gaceka umlčať. V čase, keď bol ešte prekladateľ za ostnatým drôtom v Strednej Ázii a nemohol sa brániť, 11. januára 1955 bol uverejnený v Smene diskreditačný a znevažujúci článok ''Odstrániť z našich divadiel preklady Mikuláša Gaceka''. Až sedem rokov po návrate z gulagu Najvyšší súd ZSSR zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945 a dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 ho rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, aj keď sa o nápravu krívd snažila aj rehabilitačná komisia pri Zväze spisovateľov. Vrátili mu členstvo v ZSS a na sklonku života sa mohol zúčastniť niekoľkých tvorivých pobytov v Domove slovenských spisovateľov v [[Budmerice|Budmericiach]]. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.
 
Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do [[Trenčín|Trenčína]], do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v [[Karpaty|Karpatoch]]. Pri rieke [[San]] padol do zajatia. Roky [[1915]] – [[16]] strávil v zajateckom tábore v [[Ašchabad|Ašchabade]], nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo [[Vronorežská|Voronežskej]] [[gubernia|gubernii]] a neskôr v konzervárni v [[Kurgana|Kurgane]] na [[Sibír|Sibíri]]. Po revolúcii v roku [[1917]] vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v [[Slovenských]] [[hlasoch]], ktoré v [[Rusko|Rusku]] redigoval [[Jozef Gregor Tajovský]] a [[Janko Jesenský]]. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy [[Sibírske zápisky]], získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch [[1920]] – [[21]] navštevoval notársky náukobeh v [[Martin|Martine]] a stal sa notárom na [[Orava|Orave]]. Najprv v [[Lokca|Lokci]] (1922 – 1926), [[Párnica|Párnici]] (1926 – 1930) a nakoniec v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] (1930 – 1939). Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi. <br>
=== Dielo ===
 
• [[1936]] GACEK, Mikuláš. ''Sibírske zápisky'':(1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.<br>
Po návrate domov prekladal diela spisovateľov ([[Čechov]], [[Krupin]], [[Wells]], [[Jelenev]], [[Aksakov]], [[Afinogenov]], [[Gorlov]], [[Gogoľ]], [[Kobylin]], [[Ostrovský]], [[Turgenev]], [[Simonov]] a iných). (Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. .<br> V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku [[1939]] odchádza do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch [[1939]] – [[40]] bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku [[1940]] ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna [[1941]] ukončili pôsobenie zahraničných misií v [[ZSSR]] a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.<br>
• [[1995]] GACEK, Mikuláš. ''Rovesník''. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.<br>
 
• [[1966]] GACEK, Mikuláš, KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. ''Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944''. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.<br>
V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]zadržaný [[NKVD]]. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v [[Kazachstan|Kazachstane]]. Do [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]] sa s podlomeným zdravím vrátil v roku [[1955]]. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu. Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať, publikovať.<br>
• [[2015]] GACEK, Mikuláš. ''Sibírske zápisky'' (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, c2015. ISBN 9788081281426.<br>
 
V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]zadržaný [[NKVD]]. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v [[Kazachstan|Kazachstane]]. Do [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]] sa s podlomeným zdravím vrátil v roku [[1955]]. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu.Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať, publikovať. Komunistický režim sa snažil Mikuláša Gaceka umlčať. V čase, keď bol ešte prekladateľ za ostnatým drôtom v Strednej Ázii a nemohol sa brániť, 11. januára 1955 bol uverejnený v Smene diskreditačný a znevažujúci článok ''Odstrániť z našich divadiel preklady Mikuláša Gaceka''. Až sedem rokov po návrate z gulagu Najvyšší súd ZSSR zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945 a dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 ho rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, aj keď sa o nápravu krívd snažila aj rehabilitačná komisia pri Zväze spisovateľov. Vrátili mu členstvo v ZSS a na sklonku života sa mohol zúčastniť niekoľkých tvorivých pobytov v Domove slovenských spisovateľov v [[Budmerice|Budmericiach]]. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.
 
=== Dielo (knižné)===
[[1936]] GACEK, Mikuláš. ''Sibírske zápisky'':(1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.<br>
[[1995]] GACEK, Mikuláš. ''Rovesník''. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.<br>
[[1966]] GACEK, Mikuláš, KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. ''Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944''. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.<br>
[[2015]] GACEK, Mikuláš. ''Sibírske zápisky'' (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, c2015. ISBN 9788081281426.<br>
 
==== Preklady (knižné) ====
•Bunin I.: ''Na prahu života''. Nová komorná knižnica,1958 (a Rudolf Klačko)<br>
•Bunin I.: ''Pán zo San Francisca'', výber z prózy, Prekladová knižnica Matice slovenskej zv. 12, 1939 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko)<br>
•Aksakov, S. T.: ''Červený kvietok''. Dobré slovo, 1935<br>
•Jelenev, N.: ''Biela veža''. Dobré slovo, 1935<br>
•Wells, H. G.: ''Prví ľudia na mesiaci'', Dobré slovo 1936, 1943<br>
•Rimskij-Korsakov, N. A.: ''Kronika môjho života'', Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958, Mikuláš Gacek preložil kapitoly I-XV<br>
•Suchovo-Kobylin, A. V.: TRILÓGIA, ''Ženba Krečinského, Proces, Tarelkinova smrť''. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965<br>
•Al-Kostan: ''Nevesta hôr'', Mladé letá KMČ, 1971<br>
 
=== Preklady divadelných hier ===
• Preklady (výber): Čechov, A.P.: ''Poviedky''. Martin 1924; Kuprin, A.I.: ''Sulamit''. Martin 1934; Aksakov, S.T.: ''Červený kvietok''. Martin 1935; Jelenev, N.: ''Biela veža''. Martin 1935; Čechov, A. P.: ''Višňový sad''. Martin 1933; ''Pytačky''. Martin 1934; ''Ujo Váňa – Čajka''. Liptovský Mikuláš 1943; Gogoľ, N. V.: ''Revízor''. Martin 1936.
•Čechov, A. P.: ''Višňový sad''. 1933; ''Pytačky''. 1933, 1934, 1946; ''Ujo Váňa – Čajka''. 1943; ''Tri sestry'', 1945 (Pavol Jančík); ''Tri aktovky'' (''Pytačky, Konské priezvisko, Medveď'') 1950 G. Mikuláš<br>
•Gogoľ, N. V.: ''Revízor''. 1936, 1937, 1947 (G. Mikuláš), 1950 (G. Mikuláš);<br>
•Gorký, M.: ''Vassa Železnovová'',1949, 1951 (G. Mikuláš);<br>
•Gorlov, P.: ''Únosca ohňa'', 1934, 1958;<br>
•Ostrovský, N. A.: ''Kade horí – tade hasne'', 1940, 1970; Ostrovský, N. A.: ''Vlci a ovce'', 1943, 1947;<br>
•Saltykov-Ščedrin, M. E.: ''Pazuchinova smrť'', 1962 (Zora Kramerová);<br>
•Simonov, K.: ''Príbeh jednej lásky'', 1956, 1957; Simonov, K.: ''História jednej lásky'', 1956;<br>
•Suchovo-Kobylin, A. V.: ''Ženba Krečinského'', 1957,1972; Suchovo-Kobylin, A. V.: ''Tanierikova smrť'', 1950; Suchovo-Kobylin, A. V.: ''Tarelkinova smrť'', 1958 (M. G.), 1966; Suchovo-Kobylin, A. V.: ''Proces'', 1958 (M. G.);<br>
•Turgenev J. S.: ''Mesiac na dedine'', 1964;
 
=== Pamiatky ===
• Pamätná doska Mikuláš Gacek. Mikuláš Gacek je uvedený v historickom cintoríne na tzv. Monumente vďaky, pomníku na ktorom sú uvedené mená významných rodákov Dolného Kubína.<br>
• Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55<br>
 
•''Pamätná doska'' (Mikuláš Gacek)
Mikuláš Gacek je uvedený na Monumente vďaky v historickom cintoríne v Dolnom Kubíne, kde sa nachádzajú mená významných osobností.<br>
•''Pamätná tabuľa''
Mikuláš Gacek je uvedený na pamätnej tabuli významným legionárom a matičiarom, ktorá je umiestnená na Eximbanke, bývalej Legiobanke na Gröslingovej ulici v Bratislave<br>
•''Pomník Mikuláš Gacek''
• Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55<br>
 
=== Referencie ===
196

úprav