Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 65:
|strany=480}}</ref>
[[Súbor:Fachada Principal Ermita San Juan de Baños.JPG|náhľad|Podkovovitý oblúk portálu Chrámu San Juan de Baños, [[661]], Venta de Baños, [[Španielsko]]]]
V [[Akvitánia|Akvitánii]] bolo upravených alebo postavených niekoľko stavieb ako napríklad Notre-Dame de la Daurade v [[Toulouse]], kaplnka Saint-Christol
|titul=Dictionary of the Middle Ages
|isbn=9780684182780
Riadok 78:
|poznámka=Ďalej len VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages}}</ref> Architektonické riešenie oddeľuje laikov od [[Svätyňa|svätyne]]. Typické bolo použitie štíhlych vysokých [[Arkáda (architektúra)|arkád]] v strednej [[Loď (architektúra)|lodi]] a podkovovitý tvar apsíd, niektorých [[Archivolta|archivolt]] či klenieb. Výzdoba sa člení v obdĺžnikové polia tak ako v [[Galia|Galii]].<ref name=":10" /> Úplné rozdelenie je možné vidieť v malom Kostole São Gião neďaleko [[Nazaré]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. V stene sú úzke dvere a otvory, ktoré bránili pohľadu laikov na obrad v apside. V Chrámoch San Pedro de la Nave v [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamore]], San Comba de Bande v Orense, San Maria v Quintanilla de las Viñas v [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgose]] a São Frutuoso de Montélios v Portugalsku prevláda riešenie oddeleného priestoru, v ktorom je kríženie výrazne označené sériou podkovovitých [[Oblúk|oblúkov]]. Napriek tomu, že dodnes nie je celkom jasné či sa jednalo o prvok hispánsko-rímskej architektúry alebo prišiel na Pyrenejský polostrov spolu s východnými vplyvmi, ktorý pravdepodobne neskôr od Vizigótov prevzali [[Arabi]].<ref group="pozn." name=":1">Dodnes mnohí odborníci vedú debatu či podkovovitý oblúk je starým prvkom miestnych remeselníkov alebo je to vizigótska inovácia. Tejto teórii odporuje fakt, že ostatné germánske národy podkovovitý oblúk nepoužívali.</ref> Oblúk tvoril nielen dekoratívny prechod, ktorý je zdôraznený v konvenčnom polkruhovom oblúku, ale zároveň rozširuje myšlienku hierarchického oddeleného priestoru chrámu. Podkovovitý oblúk bol umiestňovaný v interiéry, ale aj v exteriéri ako napríklad západný [[Portál (architektúra)|portál]] a [[Arkáda (architektúra)|arkáda]] San Juan de Baños. K rozvoju došlo práve v čase, keď boli na konciloch hispánsko-rímskej cirkvi vyjadrené obavy z utajenia a rozdelenia. Postupné oddeľovanie priestoru chrámu bolo asi nevedomým vyjadrením obranného postoja hispánsko-rímskej cirkvi proti útlaku ariánskych vizigótskych vládcov. Takýto systém rozdeľovacieho priestoru mal tiež za následok zlepšenie postavenia [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Oddelenie a zahalenie častí sviatostí zvýšilo autoritu kléru v úlohe sprostredkovateľa medzi laikmi a [[Boh|Bohom]].<ref name=":2" />
[[Súbor:Capela de São Frutuoso 2018 (5).jpg|vľavo|náhľad|Kaplnka (mauzóleum) São Frutuoso de Montélios, pravdepodobne [[656]]{{--}}[[666]], [[Braga (mesto)|Braga]], [[Portugalsko]]]]
Na vizigótsku architektúru pôsobili aj vonkajšie vplyvy. Varianty pôdorysu v tváre gréckeho či latinského kríža sú použité v chrámoch San Pedro de La Nave neďaleko Zamory, San Comba de Bande v Orense, São Frutuoso de Montélios v [[Braga (mesto)|Brage]] a San Pedro de La Mata v [[Toledo|Tolede]]. Podľa historikov umenia popularita používania krížového pôdorysu pramení v záujme o architektúru Východorímskej (Byzantskej) ríše, ako napríklad exteriér kaplnky ([[Mauzóleum|mauzólea]]) São Frutuoso de Montélios v Brage, ktorá odráža východný vplyv a podobnosť s [[Mauzóleum Gally Placidie|Mauzóleom Gally Placidie]] v [[Ravenna|Ravenne]]. Kaplnka má tvar gréckeho [[Kríž|kríža]] je postavená z dobre opracovaných kvádrov [[
Chrám San Juan de Baños, ktorý dal postaviť vizigótsky kráľ [[Rekkeswinth]] v roku [[661]], je trojloďová bazilika s priečnou loďou ([[transept]]) a [[Chrámová predsieň|chrámovou predsieňou]] v šírke hlavnej [[Loď (architektúra)|lodi]]. Podľa archeologického prieskumu mala bazilika pôvodne ešte dve postranné miestnosti ([[diakonikon]] a [[prothesis]]) oddelené od svätyne podobne ako ranokresťanské chrámy. Bohatá sochárska výzdoba chrámu, oblúka portálu, víťazného oblúka, [[Rímsa|ríms]] a valenej klenby svätyne pripomína výzdobu koptských a sýrskych chrámov. [[Nadpražie]] portálu vedúceho do chrámu odkazuje na sýrske katedrály v Turmanine a Kalb Lúze.<ref name=":11">PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 175.</ref>
<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k architektúre">
Riadok 99:
=== Iluminácie ===
Oblasť [[Iluminácia|iluminácií]] vizigótskej tradície zostáva nevyriešená. Zachovala sa doposiaľ iba jedna iluminácia tzv. Veternej ružice, vychádzajúca z klasických modelov pokresťančených prítomnosťou kríža.<ref name=":9">VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages, s. 467.</ref> Iluminácia zobrazuje dvanásť vetrov zoskupených okolo centrálneho kríža. Dvanásť vetrov personifikujú štyri hlavy s tromi tvárami, z ktorých každá trúbi na inú [[Svetová strana|svetovú stranu]]. Napriek tomu, že motív bol pokresťančený je založený na klasickom vzore{{--}}''Vultus Trifons''.<ref name=":4" /> Dnes sa iluminácia nachádza v kapitulskej knižnici Katedrály [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] vo [[Verona|Verone]]. Iluminácia bola pravdepodobne vytvorená v Tarragone alebo v juhovýchodnej oblasti (''Provincia Spaniae'') [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] pod byzantskou správou. Astúrska biblia v Kláštore La Cava dei Tirreni neďaleko [[Neapol|Neapola]], odráža pokračovanie vizigótskej tradícii. Existujú názory, že Ashburhamský [[Pentateuch|pentatuech]] alebo tiež známy ako Tourský pentateuch mohol byť vyrobený v [[7. storočie|7. storočí]] v dielni svätého Izidora zo Sevilly, čo dokazuje príbuznosť detailov s neskoršími mozarabskými [[Rukopis|rukopismi]].<ref name=":9"
|priezvisko=Williams
|meno=John
Riadok 149:
Vo vizigótskom umení bola sochárska produkcia na ústupe a viac-menej bola úzko spätá s [[Architektúra|architektúrou]]. Predovšetkým šlo o [[basreliéf]]y [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] [[stĺp]]ov alebo [[Vlys (architektúra)|vlysov]] zdobiacich hornú časť stien. Najvýznamnejšími umeleckými centrami v [[6. storočie|6. storočí]] boli [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Sevilla]], [[Mérida]], [[Toledo]] a [[Lisabon]]. Sochárska výzdoba plnila edukatívnu rolu učenia [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]]. Obmedzovala sa na rastlinné ornamenty ([[vinič]]), ranokresťanské symboly, námety zo [[Starý zákon|Starého zákona]] alebo vyobrazenia [[Svätec|svätcov]] či [[apoštol]]ov.<ref name=":1">VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages, s. 466.</ref>
Dielo vizigótskych sochárov odhaľuje mnoho rovnakých tém, ktoré boli prítomné v architektúre ako to môžeme vidieť na dvoch zachovalých [[pilier]]och v Kostole San Salvador v Tolede. Prvý pilier prezrádza spredu priamy vývoj klasickej tradície a druhý obsahuje ikonografický plán (štyri výjavy z Kristovho života), ktorý starostlivo nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu. Napriek tomu môžeme vidieť rozdiely medzi neskoroantickými a vizigotskymi prácami, ktoré odlišujú vizigótske stĺpy. Driek je bohato zdobený reliéfom, ktorý môže v konečnom dôsledku nájsť svoje korene v byzantských či sásánovských textíliách. Vyobrazenia zo života Krista na druhom stĺpe evokujú gótsku kovoremeselnú tradíciu pred usadením sa na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref name=":1" /> V sochárstve na konci [[7. storočie|7. storočia]] je neskoroantická tradícia menej rozoznateľná vzhľadom na štýl integrovaný do pohybu.<ref name=":0" />
[[Súbor:San Pedro de la Nave (29893701970).jpg|vľavo|náhľad|Vizigótska hlavica s námetom ''Daniel v jame levovej'', [[7. storočie]] San Pedro de la Nave, neďaleko [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamory]], Španielsko]]
V Kostole San Pedro de la Nave a Quintanilla de las Viñas je na stenách aplikovaný súvislý reliéf vinnej révy a hlavice stĺpov sú zdobené ranokresťanskými symbolmi, starozákonnými výjavmi, apoštolmi alebo svätcami, ktoré odrážajú záujem o lineárnu povrchovú výzdobu.<ref name=":9" /> Kostol San Pedro de la Nave pravdepodobne vyzdobili dvaja majstri. Práca jedného z nich je obzvlášť pozoruhodná na štyroch hlaviciach v [[transept]]e. Dve z nich zobrazujú námet ''Daniel v jame levovej'' a ''Obetovanie Izáka'', ktorých sprevádzajú apoštoli [[Peter (apoštol)|Peter]], [[Pavol (apoštol)|Pavol]], [[Filip (apoštol)|Filip]] a [[Tomáš (apoštol)|Tomáš]].<ref name=":5" /> Hlavice sú doplnené o vysvetľujúci nápis, pripomínajúci koptské alebo sýrske predlohy.<ref name=":11" /> Ostatné hlavice obsahujú výzdobu v podobe vinnej révy, [[Rozvilina|rozviliny]] a vtákov (páv), ktoré sa opakujú na [[impost]]e. Vlysy na vonkajšej strane stien [[Apsida (architektúra)|apsidy]] sú v Qiuntanilla de las Viñas zložené z vinnej révy, vtákov a [[anagram]]ov byzantského štýlu. V interiéry je impost bohato zdobený znázornením slnka a mesiaca alebo zobrazením [[Pantokrator]]a v [[Mandorla|mandorle]] obklopeného apoštolmi.<ref name=":5">PRE-ROMANESQUE ART In: Encyclopedia of world art, s. 665.</ref>
Charakteristickým znakom vizigótskej sochárskej tradícii v 7. storočí je postupne upustenie od protiobrazových zákonov (zmeraných proti modloslužbe) [[Elvírska synoda|Elvírskej synody]] zo [[4. storočie|4. storočia]] na strane umelcov ako aj donátorov.<ref name=":9" /> Ďalšie hlavice nájdeme v Córdobe alebo Seville, kde po vpáde [[Arabi|Arabov]] boli hlavice znovu použité v [[Mešita|mešitách]]. Ďalej v Méride sú stĺpy a zásteny ovplyvnené hispánsko-rímskou tradíciou. Toledo bolo hlavným mestom kráľovstva, ale aj aktívnym centrom od 6. storočia až do [[8. storočie|8. storočia]] ovplyvnené Méridou, čo sa odrážalo v sochárskej výzdobe dvorského umenia. Sochárska produkcia v Lisabone bola silno ovplyvnená byzantskou a sásánovskou tradíciou.<ref name=":0" />
Riadok 208:
=== Kovoremeselné a zlatnícke práce ===
Napriek pokusom napodobniť neskoroantickú tvorbu si však Vizigóti zachovali tradíciu výroby polychrómovaných šperkov z oblasti [[Čierne more|čiernomorskeho pobrežia]]. Charakterizované drahými kameňmi osadených v zlatom lôžku s geometrickými ornamentmi a filigriánom. Počas [[5. storočie|5. storočia]] dochádzalo k snahám zjednodušovania neskoroantických foriem. Najtypickejším motívom bola štylizovaná orlica alebo skôr havran, ktorý v báji o [[Odin (boh)|Odinovi]] do prevádza germánskych bojovníkov. Orlica hľadiaca dopredu je zosobnením myšlienky a hľadiaca dozadu zosobnením pamäti. Štylizovaná podoba vtáka bez pazúrov, so zdvihnutou hlavou z profilu a polo pretiahnutými krídlami. Uprostred je ovál do neho je vsadený leštený alebo brúsený [[drahokam]]. Ďalším častým typom spôn sú pretiahnuté fibule skladajúce sa z dvoch častí: väčšie obdĺžnikové alebo polkruhové roztvorené a menšie hruškovité spojené vypuklým oblúkom. Tieto fibule sú zdobené technikou ''cloisonné'' (priehradkový email) alebo jamkovým emailom a niekedy sú tepané.<ref>PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 164{{--}}165.</ref> Uplatnili sa na prackách opaskov, na ktorých je najrozšírenejším typom obdĺžniková doštička symetricky rozdelená radmi jamôk vyplnenými [[Email (farba)|emailom]]. Fibule sa používali jednotlivo alebo v pároch ako [[Spona|spony]] alebo [[Brošňa|brošne]] zo zlata, [[Bronz|bronzu]] alebo [[Sklo|skla]] na spájanie odevov.<ref name=":8" />
[[Súbor:Corona de (29049230050).jpg|vľavo|náhľad|Votívna zlatá koruna kráľa Rekkeswintha, [[7. storočie]],
Pracky a fibule majú dvojitú funkciu: ozdobnú a symbolickú. Niektoré lôžka fibúl a spôn obsahujú [[lapis lazuli]] podobne ako v [[Byzantské umenie|byzantskom umení]]. Šperky nájdené vo vizigótskej nekropole Castiltierra z 5. až 7. storočia, sú vyrobené z bronzu a [[Liatina|liatiny]] zdobené sklenenou pastou technikou ''cloisonné'' (priehradkový email). Dekór je veľmi rozmanitý, pozoruhodné sú kúsky zlata z vizigótskych hrobov, najmä ženských hrobov 6. storočia, v Aguilafuente neďaleko [[Segovia|Segovii]]. Ďalšími predmetmi v nekropolách sú náramky, perlové náhrdelníky a [[Náušnica|náušnice]] vykladané farebným sklom. Poklad z [[Nekropola|nekropol]] Duraton, Madrona a Castiltierra neďaleko Segovii alebo v Alovere majú veľký archeologický význam, sú nespochybniteľným dôkazom prítomnosti Vizigótov na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]].<ref name=":8" /> Pozornosť si zaslúžia aj vizigótske zlatnícke práce, objavené v Guarrazarskom poklade. Porovnateľné zlatnícke spracovanie bolo nájdené v roku [[1926]] v Torredonjimenu pri [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]], pozostáva z fragmentov votívnych korún a krížov. Najvýznamnejšie sú [[Pektorál|pektorálne kríže]] a votívne zlaté koruny. Votívne koruny neboli určené na to, aby ich nosili vizigótski králi ale boli to dary pre významné chrámy. Koruny boli zavesené v [[Apsida (architektúra)|apside]] a ohlasovali zbožnosť a posilňovali metaforické spojenie medzi kráľom a [[Ježiš Kristus|Kristom]]. Vedci prekvapivo zistili, že vizigótske kráľovské dielne sa pri vytváraní týchto koruniek snažili napodobniť byzantské kovoremeselné práce.<ref name=":9" />
==== Guarrazarský poklad ====
Za spomienku stojí najmä Guarrazarský poklad. Poklad bol objavený v rokoch [[1858]]{{--}}[[1861]] v sade Guarrazar v Guadamure neďaleko [[Toledo|Toleda]]. Niektoré kusy putovali do Musée de Cluny v [[Paríž|Paríži]] a zvyšok do pokladnice Kráľovského paláca v [[Madrid
|priezvisko=Guerra
|meno=Maria Filomena
Riadok 233:
|rok=2001
|isbn=84-00-07732-6
|strany=133{{--}}140}}</ref> Technika korún je byzantská, ale ich tvar a spojenie vypuklých drahokamov a filigránových ''cloisonné'' (priehradkový email) sú čisto barbarské.<ref name=":10" /> Najcennejšie sú dve votívne koruny kráľov [[Svinthila|Svinthily]] a [[Rekkeswinth|Rekkeswintha]]. Oba [[
==== Torredonjimenský poklad ====
Riadok 251:
=== Keramika ===
[[Keramika]] je nenáročnou formou umeleckej produkcie v južnej Galii a na Pyrenejskom polostrove medzi 5.{{--}}8. storočím. Vizigótska keramika bola veľmi hrubá, poriadne nevypálená v peci a zdobená farebnými [[Glazúra (keramika)|glazúrami]].<ref group="pozn." name=":3">[[Smalt|Smaltovaná]] alebo [[Glazúra (keramika)|glazúrovaná]] keramika nebola objavená ale pravdepodobne existovala, čo dokazujú texty [[Izidor zo Sevilly|svätého Izidora zo Sevilly]].</ref> Zachované kusy majú krémové, červenkasté alebo sivé tóny s minimálnou výzdobou. Námety boli elementárne [[
|priezvisko=Bonet Correa
|meno=Antonio
| |||