Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

|vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2