Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 |
Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 |
||
Riadok 78:
|typ zväzku=Vol.
|spoluautori=edd.
|kapitola=
[[Súbor:Fachada Principal Ermita San Juan de Baños.JPG|náhľad|Podkovovitý oblúk portálu Chrámu San Juan de Baños, [[661]], Venta de Baños, [[Španielsko]]]]
V [[Akvitánia|Akvitánii]] bolo upravených alebo postavených niekoľko stavieb ako napríklad Notre-Dame de la Daurade v [[Toulouse]], kaplnka Saint-Christol de Nissan-lez-Enserune a kaplnka Notre-Dame-de-la-Miséricorde neďaleko [[Béziers]]. Stavali sa chrámy [[Bazilika|bazilikálneho]] typu na pôdoryse gréckeho kríža, uzatvorené valenou [[Klenba|klenbou]] na pásoch. Priestor chrámu je rozdelený na spoločné miesto pre veriacich s dvoma protiľahlými [[Pastofórium|pastofóriami]] a [[Apsida (architektúra)|apsidou]] oddelenou plochými zástenami (''cancelli'') alebo múrmi.<ref name=":2">{{Citácia knihy
Riadok 93:
|poznámka=Ďalej len VISIGOTHIC ART In: Dictionary of the Middle Ages}}</ref> Architektonické riešenie oddeľuje laikov od [[Svätyňa|svätyne]]. Typické bolo použitie štíhlych vysokých [[Arkáda (architektúra)|arkád]] v strednej [[Loď (architektúra)|lodi]] a podkovovitý tvar apsíd, niektorých [[Archivolta|archivolt]] či klenieb. Výzdoba sa člení v obdĺžnikové polia tak ako v [[Galia|Galii]].<ref name=":10" /> Úplné rozdelenie je možné vidieť v malom Kostole São Gião neďaleko [[Nazaré]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. V stene sú úzke dvere a otvory, ktoré bránili pohľadu laikov na obrad v apside. V Chrámoch San Pedro de la Nave v [[Zamora (mesto v Španielsku)|Zamore]], San Comba de Bande v Orense, San Maria v Quintanilla de las Viñas v [[Burgos (mesto v Španielsku)|Burgose]] a São Frutuoso de Montélios v Portugalsku prevláda riešenie oddeleného priestoru, v ktorom je kríženie výrazne označené sériou podkovovitých [[Oblúk|oblúkov]]. Napriek tomu, že dodnes nie je celkom jasné či sa jednalo o prvok hispánsko-rímskej architektúry alebo prišiel na Pyrenejský polostrov spolu s východnými vplyvmi, ktorý pravdepodobne neskôr od Vizigótov prevzali [[Arabi]].<ref group="pozn." name=":1">Dodnes mnohí odborníci vedú debatu či podkovovitý oblúk je starým prvkom miestnych remeselníkov alebo je to vizigótska inovácia. Tejto teórii odporuje fakt, že ostatné germánske národy podkovovitý oblúk nepoužívali.</ref> Oblúk tvoril nielen dekoratívny prechod, ktorý je zdôraznený v konvenčnom polkruhovom oblúku, ale zároveň rozširuje myšlienku hierarchického oddeleného priestoru chrámu. Podkovovitý oblúk bol umiestňovaný v interiéry, ale aj v exteriéri ako napríklad západný [[Portál (architektúra)|portál]] a [[Arkáda (architektúra)|arkáda]] San Juan de Baños. K rozvoju došlo práve v čase, keď boli na konciloch hispánsko-rímskej cirkvi vyjadrené obavy z utajenia a rozdelenia. Postupné oddeľovanie priestoru chrámu bolo asi nevedomým vyjadrením obranného postoja hispánsko-rímskej cirkvi proti útlaku ariánskych vizigótskych vládcov. Takýto systém rozdeľovacieho priestoru mal tiež za následok zlepšenie postavenia [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Oddelenie a zahalenie častí sviatostí zvýšilo autoritu kléru v úlohe sprostredkovateľa medzi laikmi a [[Boh|Bohom]].<ref name=":2" />
[[Súbor:Capela de São Frutuoso 2018 (5).jpg|vľavo|náhľad|Kaplnka (mauzóleum) São Frutuoso de Montélios, pravdepodobne [[656]]{{--}}[[666]], [[Braga (mesto)|Braga]], [[Portugalsko]]]]
Zo 6. storočia stojí za zmienku malý kláštorný Chrám Sant Cugat del Vallès v [[Barcelona|Barcelone]]. Ide o jednoloďový kostol s polkruhovou apsidou zvnútra a obdĺžnikovou zvonka. Pôdorys chrámu nadväzuje na ranokresťanskú tradíciu a neskôr sa opakuje v [[Mozarabské umenie|mozarabskej architektúre]]. Väčšina zachovaných vizigótskych chrámov pochádza z druhej polovice 7. storočia. Na vizigótsku architektúru pôsobili aj vonkajšie vplyvy. Varianty pôdorysu v tváre gréckeho či latinského kríža sú použité v chrámoch San Pedro de La Nave neďaleko Zamory, San Comba de Bande v Orense, São Frutuoso de Montélios v [[Braga (mesto)|Brage]] a San Pedro de La Mata v Tolede. <ref name=":2" /> V niektorých stavbách ako napríklad Santa Comba de Bande v Orense sa odrážajú formálne podobnosti s neskoroantickými stavbami v [[Ravenna|Ravenne]].<ref name=":13" /> Podľa historikov umenia popularita používania krížového pôdorysu pramení v záujme o architektúru Východorímskej (Byzantskej) ríše, ako napríklad exteriér kaplnky ([[Mauzóleum|mauzólea]]) São Frutuoso de Montélios v Brage, ktorá odráža východný vplyv a podobnosť s [[Mauzóleum Gally Placidie|Mauzóleom Gally Placidie]] v Ravenne. Kaplnka má tvar gréckeho [[Kríž|kríža]] je postavená z dobre opracovaných kvádrov [[kameň]]a a s geometrickými [[Lizéna|lizénami]], ktoré môžu odrážať dnes už neexistujúce vizigótske stavby v Tolede. V architektúre mnohých stavieb sa odrážal vplyv [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánskeho obdobia]]. Vďaka úzkemu kontaktu a častým vojnám medzi Vizigótmi a Byzantíncami sa odráža priama inšpirácia Byzanciou ako to spomína [[Izidor zo Sevilly]] vo svojom diele ''De laude Hispaniae''.<ref name=":2" />
Chrám San Juan de Baños, ktorý dal postaviť vizigótsky kráľ Rekkeswinth v roku [[661]], je trojloďová bazilika s priečnou loďou ([[transept]]) a [[Chrámová predsieň|chrámovou predsieňou]] v šírke hlavnej [[Loď (architektúra)|lodi]]. Podľa archeologického prieskumu mala bazilika pôvodne ešte dve postranné miestnosti ([[diakonikon]] a [[prothesis]]) oddelené od svätyne podobne ako ranokresťanské chrámy. Bohatá sochárska výzdoba chrámu, oblúka portálu, víťazného oblúka, [[Rímsa|ríms]] a valenej klenby svätyne pripomína výzdobu koptských a sýrskych chrámov. [[Nadpražie]] portálu vedúceho do chrámu odkazuje na sýrske katedrály v Turmanine a Kalb Lúze.<ref name=":11">PIJOAN, José. Dějiny umění, str. 175.</ref>
[[Súbor:El Campillo - Iglesia de San Pedro de la Nave (Exterior).jpg|náhľad|Chrám San Pedro de la Nave, 7. storočie, neďaleko Zamory, Španielsko]]
Chrám San Pedro de la Nave, postavený počas vlády kráľa [[Egik|Egika]], je dobre zachovaným príkladom bazilikalného typu z konca 7. storočia neďaleko Zamory. Pôdorys má tvar gréckeho kríža vpísaného do obdĺžnika, ktoré tvoria priľahlé miestnosti. Chrám je postavený z kamenných blokov, pričom tehla a lomový kameň sa príležitostne používajú na klenby a horné časti stien. Interiér má tendenciu byť tmavý s masívnymi pevnými stenami a klenutými plochami, ktoré obmedzujú priame osvetlenie na minimum.<ref name=":13" /> Oporný systém tvoria štvorcové [[Pilier|piliere]] k ním na zvláštnych a významných miestach ako je kríženie či víťazný oblúk priliehajú [[Stĺp|stĺpy]] s bohatou reliéfnou výzdobou [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]]. Výzdobu ilustrujú prevažne výjavy zo [[Starý zákon|Starého zákona]].<ref name=":11" />
Druhú skupinu tvoria stavby v [[Katalánsko|Katalánsku]]. Patria sem predovšetkým chrámy v [[Terrassa|Terrasse]] (San Pedro, ktorý bol len [[Kaplnka|kaplnkou]], San Miguel a Santa Maria) a katedrála spolu s [[Baptistérium|baptistériom]] v Egare. Chrám [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] bol nepochybne trojloďovou bazilikou s trámovým stropom. Kostol [[Svätý Michal Archanjel|svätého Michala]] je malá stavba v tvare gréckeho kríža vpísaného do [[Štvorec|štvorca]], s apsidou na východe. Ramená kríža sú zaklenuté krížovou klenbou a nad strednou časťou sa nachádza [[kupola]] na [[Tromp|trompoch]]. V rohoch sú kaplnky zaklenuté [[Koncha|konchami]]. Kresťanské obyvateľstvo (Mozarabi) si na obsadenom území Arabmi vytvorili vlastnú mozarabskú architektúru. Dedičstvo vizigótskej architektúry pokračuje v [[Astúrske umenie|astúrskej architektúre]], ktorá sa tam ďalej rozvíjala v [[8. storočie|8.]] až [[10. storočie|10. storočí]].<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Dudák
|meno=Vladislav
|kapitola zborník=VIZIGÓTSKA ARCHITEKTURA
|titul=Encyklopedie světové architektury od menhiru k dekonstruktivismu
|vydavateľ=Baset
|miesto=Praha
|rok=2000
|isbn=80-86223-08-6
|strany=981{{--}} 982.
|zväzok=L{{--}}Ž
|priezvisko2=Pošva
|meno2=Rudolf
|priezvisko3=Neškudla
|meno3=Bořek}}</ref>
<gallery mode="packed" heights="150" caption="Galéria k architektúre">
Řádek 384 ⟶ 403:
== Externé odkazy ==
* [http://www.spanisharts.com/arquitectura/imagenes/prerromanico/sanpedrodelanave.html San Pedro de la Nave] (po španielsky)
*
* [https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/btv1b53019392c/f1.item Ashburhamský pentatuech] (po francúzsky)
* [http://ceres.mcu.es/pages/ResultSearch?Museo=MANT&txtSimpleSearch=Tesoro%20de%20Guarrazar&simpleSearch=0&hipertextSearch=1&search=simple&MuseumsSearch=MANT|&MuseumsRolSearch=36&listaMuseos=[Museo%20Arqueol%F3gico%20Nacional%20(Colecci%F3n%20Tesoros%20del%20MAN)] Guarrazarský poklad] (po španielsky)
| |||