Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
text, wl, ref
d preklep
Riadok 241:
Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].
[[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]]
[[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[19491849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov.
 
[[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov.