Arma Christi: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:The Man of Sorrows, Roberto Oderisi, Italy, c. 1354, tempera and gold on panel - Fogg Art Museum, Harvard University - DSC01089.jpg|náhľad|Roberto Oderisi, Bolestný Kristus (''Vir dolorum''), tempera na dreve, [[14. storočie]], Fogg Art Museum]]

'''Arma Christi'''<ref name=":5">{{Beliana|zväzok=1|heslo=arma Christi|strany=378}}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy

|strany=48{{--}}49}}</ref>, (iné názvy: '''Nástroje Kristovho utrpenia'''<ref name=":SDU"> nástroje Kristova utrpení In: {{Citácia knihy

|miesto=[[Praha]]

|strany=50, 307}}</ref>; v preklade z [[Latinčina|lat.]]: „''nástroje umučenia Krista''“<ref name=":5" />) je ikonografický typ nástrojov [[Ježiš Kristus|Kristovho]] umučenia (nástroje /utrpenia). Ich zobrazenie vychádza z [[Biblia|biblických textov]], [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfov]] ači legiend k pašiám(podľa: Mt 27, 27{{--}}50; Mk 15, 16{{--}}36; Lk 23, 33{{--}}36; Jn 19, 1{{--}}34). Arma Christi boli najprv vnímané ako symbol Kristovho príchodu alebo majestátu vznešeného Krista.<ref name=":LCI">ARMA CHRISTI In: {{Citácia knihy

|poznámka=ďalej len Ibidem}}</ref> Neskôr sa stali predmetmi pašiových meditácii a ich zobrazovanie siaha od [[Stredovek|stredovekustredovek]]u až k ľudovému zobrazovaniu v [[19. storočie|19.storočí]].<ref name=":SDU" /> Hlavnou funkciou arma Christi bolo zapôsobiť na diváka, a tým prehĺbiť modlitby veriacich.<ref name=":5" />

Východiskom pre zobrazenie Nástrojov Kristovho umučenia je text z [[Evanjelium podľa Matúša|evanjelia podľa Matúša]] (''A vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi...'', Mt 24, 30). Samotné zobrazenie sa objavuje od [[6. storočie|6. storočia]], aj keď niesli význam ako symbol Kristovho majestátu t.j zbrane, ktorými zvíťazil nad Smrťou za spásu ľudí. Často sa objavuje vo spojení s ''hetoimasiou''. K zbraniam Krista patril hlavne kríž, ako symbol jeho triumfu. Objavuje sa v ranokresťanskej ikonografii ako špeciálny typ tzv. ''crux invicta'' víťazný kríž, na sarkofágoch zo [[4. storočie|4. storočia]] na ravennských mozaikách, ako napríklad na [[Klenba|klenbe]] [[Kupola|kupoly]] [[Mauzóleum Gally Placidie]] alebo v [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériu]] [[Bazilika San Apollinare v Classe|Baziliky San Apollinare v Classe]]<ref name=":0" /> alebo na triumfálnom oblúku zo 6. storočia v Sant Michele in Affricisco. Krista obklopuje kopija a tyč, na ktorej je nastoknutá špongia. V týchto súvislostiach sa toto zobrazenie objavuje aj v anglických miniatúrach okolo roku [[1000]]. V [[Byzancia|Byzancii]] sa počas [[11. storočie|11. storočia]] uplatňuje motív [[Posledný súd (pojem)|Posledného súdu]] (''Hetoimasia''). Na prázdnom oltári je položená kniha a nad ňou je kríž obklopený kopijou a tyčou s nastoknutou špongiou. Novinkou je tŕňová koruna nad krížom. Arma Christi je v tom to prípade symbolom Kristovho príchodu.<ref name=":1">Ibidem, str. 184</ref>

Kopija, tyč so špongiou a klinec sa objavuje okolo roku [[1100]] na prenosnom oltári v pokladnici katedrály v Modene (Braunov oltár), podobne aj v manuskripte ''Hortus deliciarum'' okolo roku [[1165]]/[[1190]], na Klostenburgskom oltári z roku [[1191]] alebo na ''Marienschrein'' z [[Tournai]] z roku [[1205]]. Západoeurópsky motív Posledného súdu, obzvlášť na francúzskych gotických [[Portál (architektúra)|portáloch]], obsahuje motív anjelov, ktorí držia Armaarma Christi. [[Nástenná maľba|Nástenné maľby]] okolo roku [[1250]] v Santa Quatro Coronati v Ríme[[Rím]]e zobrazujú Armaarma Christi pri spravodlivých ako aj na [[Pietro Cavallini|Cavalliniho]] freske z roku [[1293]] v Bazilike svätej Cecílie v Trastevere. Zmenu významu zdôrazňuje toskánsky obraz v Kaiser Friedrich Museum v [[Berlín|Berlíne]], ktorý pochádza z doby okolo roku [[1300]]. Arma Christi tak získalo symbolickú a hlavne vnútornú duchovnú hodnotu.<ref name=":2">Ibidem, str. 185</ref>

[[Súbor:Geertgen Man van smarten.jpg|vľavo|náhľad|Geertegen tot Sin Jansen, Bolestný Kristus (''Vir dolorum''), tempera na dreve, [[1486]], Museum Catharijneconvent, [[Utrecht]]]]

Od 13. storočia sa objavujú predmety pašiových meditácií, ktoré sú inšpirované práve Armaarma Christi. Ich prvé vyobrazenie nájdeme v Utrechtskom žaltári ako ilustrácia k Žalmu 21, 17{{--}}19, aj keď formálne stále v nedostatočne vyriešenej kompozícii. Dokonca na portugalskom erbe od roku [[1172]] nájdeme 30 strieborných mincí, ktoré zodpovedajú týmto predmetom meditácie.<ref name=":2" /> Arma Christi je častá téma v umení 14. a 15. storočia. Námet sa objavuje v [[Pasionál abatyše Kunhuty|Pasionáli abatyše Kunhuty]] okolo roku [[1320]], ako aj na nástennej maľbe z roku okolo [[1400]] v [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Bazilike svätého Jakuba]] v [[Levoča|Levoči]].<ref name=":5" />

Počas [[14. storočie|14. storočia]] sa stále používal motív [[Vykupiteľ|Vykupiteľa]], ktorý lemovali nástroje Kristovho utrpenia. Prvá monumentálna kompozícia tohto motívu zodpovedá obrazovému tomuto typu z druhej polovice 13. storočia, ako sú napríklad nástenné maľby kostola v Oberwäldene ([[Württemberg]]). Ďalej vyobrazenie v pohrebnej kaplnke San Afra v [[Schelklingen|Schelklingene]] okolo roku [[1300]]. Všetky tieto staršie zobrazenia zobrazujú Krista, ako súčasť Armaarma Christi.<ref name=":2" />

Na maľbe Roberta Oderisiho z polovice 14. storočia je Kristus, [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] a [[Ján (apoštol)|Ján]] obklopení symbolmi Armaarma Christi. Toto zobrazenie nám ukazuje univerzálnosť utrpenia v duchu [[Svätý Tomáš|svätého Tomáša]]. Ďalej gregoriánsky alebo takzvaný „rímsky“ obraz Bolestného Krista (''Vir dolorum'') z doby okolo roku [[1410]] v [[Innsbruck|Innsbrucku]], alebo na freske v Rhäzüne (Graubünden), kde [[Gregor Veľký]] uctieva nástroje Kristovho utrpenia. Toto vyobrazenie sa stalo v nasledujúcom období veľmi populárne, ako napríklad v na florentskom obraze v Palazzo Comunale v [[San Gimignano|San Gimiganano]] z roku okolo [[1460]] alebo na obraze Geertegena tot Sin Jansena zo štvrtiny [[15. storočie|15. storočia]].<ref name=":2" />

Mnoho nástrojov utrpenia je prezentovaných vo vzťahu k samotnému Kristovi alebo prostredníctvom svojich tzv. nositeľov, ale napriek tomu zostávajú „nástrojmi utrpenia Krista“. Taliansko-byzantská ''Madonnas de perpetuo succursu'' (Matka ustavičnej pomoci) sa objavila približne okolo roku [[1400]]. Anjeli ukazujú dieťaťu (Ježiš) Armaarma Christi. Na obraze Majstra z [[Delft|Delftu]] je zobrazená vízia svätostánku s Armaarma Christi. Nástroje Kristovho utrpenia sa často zobrazujú aj na orámovaní stránok kníh (najmä v [[Anglicko|Anglicku]]), ako je napríklad ''Stundenbuch der Isabelle de Boussu'' pochádzajúca z doby okolo roku [[1500]]. V Anglicku sa bežne mimo motívu Posledného súdu zobrazujú anjeli, ktorí nosia nástroje Kristovho utrpenia. Tento motív nájdeme v karmelitánskom kostole v [[Mohuč|Mohuči]], ale aj v kostole Cölestine v [[Avignon|Avignone]] okolo roku [[1370]].<ref name=":2" />

Od najstarších dôb bol kult Armaarma Christi spojený s Kostolom Santa Croce di Gerusalemme v [[Rím|Ríme]]. V roku [[1353]] pápež [[Inocent VI.]] usporiadal slávnosť ''De armis Christi''. V [[Nemecko|Nemecku]] a [[Česko|Česku]] sa táto slávnosť slávi vždy v piatok po [[Veľká noc|Veľkej noci]] (piatok po veľkonočnej oktáve) od roku [[1735]], ako „''festum sequentes lanceae et clavorum D. N. I. Christilich''“ ''ex indulto in Germania''. Uctievanie [[Relikvia|relikvií]] v regiónoch sa od seba navzájom odlišuje. Kult Armaarma Christi je možné uctievať len už vo vyššie spomenutom kostole.<ref name=":1" />

Arma Christi sa objavujú v [[Heraldika|heraldike]] už od neskorého [[Stredovek|stredoveku]]. To umožňuje ich dvojitý výraz „''arma''“, ako napríklad [[epitaf]] v Kaplnke svätého Michala vo [[Fulda|Fulde]] z polovice [[14. storočie|14. storočia]] alebo ''speculum humanae salvationis'' v rukopise Saské zrkadlo (''Saschenspiegel''). Termín Armaarma Christi je nesprávne označenie, ktoré pochádza práve od [[Kartuziáni|kartuziánov]]. Niekedy sa objavuje aj odlišná heraldická forma Armaarma Christi korunovaná tŕňovou korunou. Jednotlivé nástroje Kristovho utrpenia nájdeme na podlahových dlaždiciach a základných kameňoch, najmä v anglických kostoloch, ako je napríklad v Great Malvern, [[Worcestershire]], [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristole]], Katedrále St. Mary v Redcliffe, ale aj na chóre vo františkánskom kláštornom kostole v [[Berlín|Berlíne]] okolo roku [[1500]] alebo z prvej štvrtiny [[16. storočie|16. storočia]].<ref name=":3">Ibidem, str. 186</ref>

V náboženských insígniách sa až do [[19. storočie|19. storočia]] Armaarma Christi objavuje ako vyobrazenie umučenia Krista. Toto zobrazenie nájdeme od [[15. storočie|15. storočia]] až po súčasnosť na paramente (typ liturgického rúcha) alebo na liturgických nádobách. Arma Christi ikonograficky súvisí so skladbou „Kristus trpí za hriechy sveta“, ako napríklad na freske kostola vo švajčiarskom Ormalingene z roku [[1400]].<ref name=":3" />

Súbor:Desprestaur.jpg|Taliansko-byzantská ikona ''Madonnas de perpetuo succursu'' (Matka ustavičnej pomoci), tempera na dreve, 13./[[14. storočie]]

Súbor:Don Lorenzo Monaco 014.jpg|Lorenzo Monaco, ''Pieta'', tempera na dreve, [[1404]], Galleria dell'Accademia, Florencia

Súbor:Fra Angelico - Mocking of Christ (Cell 7) - WGA00541.jpg|[[Fra Angelico]], [[freska]], ''Posmievanie sa Kristovi'', [[1440]]{{--}}[[1442]], Museo Nazionale di San Marco, Florencia

Súbor:Hans Memling - The Virgin Showing the Man of Sorrows - WGA14907.jpg|Hans Memling, Panna Mária ukazujúca Bolestného Krista, olej na dreve, [[1475]]/[[1479]], National Gallery of Victoria, [[Melbourne]]

Súbor:Drieluik met Maria met kind en heiligen (middenpaneel), de stichter met de heilige Martinus (binnenzijde linkervleugel), de stichteres met de heilige Cunera (binnenzijde rechtervleugel) en Rijksmuseum SK-A-3141.jpeg|Majster z Delftu, Mariánsky triptych, olej na dreve, [[16. storočie]], Rijksmuseum, [[Amsterdam]]

Súbor:Goswin van der Weyden - Triptych of Abbot Antonius Tsgrooten - WGA25569.jpg|Goswin van der Weyden, Triptych opáta Antonia Tsgrootena, olej na dreve, [[1507]], Royal Museum of Fine Arts Antwerp, [[Antverpy]]

Súbor:Ioan Lei Precationes illustration 1571.jpg| Ilustrácia v evanjeliári ktorá zobrazuje na heraldickom štíte Arma Christi, 16. storočie

* {{Citácia knihy|priezvisko=Mâle
|meno=E.
|titul=L'art religieux de la fin du moyen âge en France
|vydanie=1
|miesto=ParížParis
|rok=1908}}

* {{Citácia knihy
|priezvisko=Mâle
|meno=E.
|titul=L'art religieux de la fin du XVII sièce
|vydanie=1
|miesto=ParížParis
|rok=1932
|edícia=L'art religieux après le Concile de Trente}}