Slovenská republika (1939 – 1945): Rozdiel medzi revíziami

O slovenských vojakoch sa viackrát pochvalne vyjadril aj [[Adolf Hitler]]. V roku [[1942]] slovenská [[Rýchla divízia]] dosiahla vďaka svojej motorizácii ako prvá z jednotiek Osi [[Rostov nad Donom]] a rýchlo napredovala až k severným predhoriam [[Kaukaz]]u. Po porážke nemeckých [[bitka o Stalingrad|síl pri Stalingrade]] začiatkom roku [[1943]] však bola Rýchla divízia stiahnutá na [[Krym]], pričom prišla o podstatnú časť svojho delostrelectva. Mnohí slovenskí vojaci nasadení do protipartizánskych akcií v Bielorusku a na Ukrajine vo veľkej miere pomáhali partizánom, nielen marením snáh svojich veliteľov, ale aj materiálne alebo k nim priamo prebehli.

AleMnohí prevažnáslovenskí vojaci Zaisťovacej divízie nasadení do protipartizánskych akcií v Bielorusku a na Ukrajine vo veľkej miere pomáhali partizánom, nielen marením snáh svojich veliteľov, ale aj materiálne alebo k nim priamo prebehli. Prevažná časť slovenského obyvateľstva prijímala vojnu proti ďalšiemu slovanskému národu s nevôľou, vyskytli sa aj prípady prebehlíkov na druhej strane. Ku koncu vojny bola morálka slovenských vojakov taká nízka, že boli úplne stiahnutí z východného frontu. Hoci údaje sa rôznia, celkové straty slovenskej armády počas ťaženia proti ZSSR činili asi 2<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>500 mužov.{{bez citácie}} Medzi najväčšie porážky slovenských jednotiek patrí zajatie 2000 vojakov 1. pechotnejpešej divízie pri [[Melitopoľ|Melitopole]] [[30. október|30. októbra]] 1943<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] Vojenská história, 1, s. 128-144</ref>